Weimarský stavač, striebristý poľovník – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Tento krásny strieborný a majestátny psí parťák sa hodí ku každému aktívnemu človeku, ktorý už má za sebou aspoň nejakú skúsenosť so psami a ich výchovou. Na prvý pohľad Vás určite weimar dostane svojím nádherným zovňajškom a nevšednou srsťou so strieborným nádychom. Pod nádhernou srsťou týchto veľkých psích priateľov sa skrýva dobre stavané svalstvo, ktoré len pridáva na ich kráse. Zovňajškom to však nekončí. Weimar sa vyznačuje vytrvalou a húževnatou povahou, neutíchajúcou hravosťou a množstvom energie. Je to priateľský a pri správnej výchove aj jednoducho ovládateľný psík. Pravdepodobne vďaka tomuto všetkému sa teší obrovskej obľube medzi chovateľmi a do dnešného dňa si drží popredné priečky aj v obľúbenosti medzi poľovníkmi ako stavač a dokonca aj prinášač.

Weimarský stavač - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Strieborná, hnedá alebo modrá farba?
  • Weimarský stavač krátkosrstý a dlhosrstý
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
• Povaha
  • Vysoká pracovná inteligencia
  • Skúsený psí poľovník
• Pre koho je vhodný?
• Rozhovor s chovateľom weimarských stavačov a poľovníkom pánom Martinom Zaťkom
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Vždy začíname socializáciou
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Močové kamene (urolithiáza, urolitiáza, urolithiasis, močový piesok)
  • 2. Tráviace problémy a torzia (pretočenie) žalúdka
  • 3. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK,DLK)
  • 4. Entropium a ektropium očného viečka (deformity očného viečka)
  • 5. Ďalšie ochorenia
• História plemena
  • Cesta weimarského stavača do sveta
• Kúpa weimarského stavača

Vzhľad a štandard plemena

Ako už spomíname v úvode, weimar sa vyznačuje naozaj krásnym a majestátnym zovňajškom. Jedná sa o pomerne veľké plemeno psa. Samci dorastajú do výšky od 59 do 70 centimetrov v kohútiku, pričom suky zväčša dorastú do výšky 57 až 65 centimetrov. Výšku oboch pohlaví pritom vždy meriame v kohútiku, ktorý je najvyšším bodom chrbta psa. V rámci výšky ich teda môžeme prirovnať k nemeckému ovčiakovi. To isté platí aj pri váhe. Dospelý samec weimara váži zhruba 35 kilogramov a samica okolo 30 kilogramov. Podľa štandardu pes nesie vážiť menej ako 30 a viac ako 40 kilogramov, samica zas menej ako 25 a viac ako 35 kilogramov.

Ak je jedinec ťažší či ľahší, ako určuje štandard, pokladá sa to za chybu. Odchýlka od váhového štandardu poukazuje zväčša na problém vo výžive. Podvýživou, rovnako ako nadváhou, môžeme psovi spôsobiť vážne problémy týkajúce sa najčastejšie metabolizmu či pohybovej sústavy. Preto, ak máte doma čistokrvného jedinca (teda jedinca s preukazom pôvodu), mali by ste dodržiavať kŕmnu dávku tak, aby sa Váš pes udržiaval vo váhovom štandarde. Niekedy sú jedince, samozrejme, prirodzene odchýlené od štandardu, vtedy však pes z pohľadu pôsobí zdravo.

 Vedeli ste, že...: Jedným z najjednoduchších a najspoľahlivejších spôsobov, ako zistiť či je Váš pes v dobrej výživnej kondícií, tvorí nahmatanie rebier. Najmä u krátkosrstých plemien by ste mali nevýrazne vidieť a hlavne cítiť líniu rebier. V takom prípade hovoríme o dobrej výživnej kondícií. Ak rebrá Vášho psa necítite, mal by dostať dobrú diétu a naopak, ak ich cítite či vidíte až nadštandardne, zvýšte jeho kŕmnu dávku, či vyberte kvalitnejšie krmivo. 

Strieborná, hnedá alebo modrá farba?

Hoci sa v praxi mnohokrát stretávame s rôznymi farbami weimarov, štandard presne vymedzuje žiadané a povolené farby. Weimarského stavača s preukazom pôvodu tak môžeme nájsť vo farbách strieborná, srnčia či myšia šedá (odtiene sivo-modrej) s tým, že povoľuje akékoľvek spojenia týchto odtieňov. V prípade, ak má Váš weimar biele škvrny na labkách či prsiach, štandard to povoľuje, veľké fľaky však už môžu spôsobiť komplikácie. Hlava a záves týchto psov býva častokrát sfarbená o niečo svetlejšie ako zvyšok tela. Na chrbte sa u weimarov môže nachádzať takzvaný úhorí pruh, ktorý nesie tmavšie sfarbenie. Farby ako hnedá a tmavomodrá, hoci sú často vyhľadávané, štandard neuznáva. Mierny hnedý nádych či červenohnedé odlesky akceptuje v prípade, ak má pes nadštandardné pracovné výsledky. Ani v takom prípade, však na výstave nemôže byť hodnotení lepšie, ako je známkou dobrý. 

Napriek štandardu sa weimarské stavače nie raz nájdu aj v spomínanom tmavomodrom či hnedom sfarbení. Genetika je komplikovaná veda a problematika kríženia nemusí byť každému chovateľovi jasná. A dokonca aj v prípade, ak mu jasná je, vo väčšine prípadov sa jedná o percentuálnu pravdepodobnosť, nie istý výsledok. Preto sa nájdu aj čistokrvné jedince s modrou a hnedou farbou, ktoré sa však ďalej v chove nepoužívajú. Niektorí ľudia však vyslovene prahnú po týchto sfarbeniach, vďaka čomu nájdete na inzertných portáloch nejeden inzerát s predajom takto sfarbených šteniat. Kúpe hnedého či tmavomodrého weimara by ste sa však mali v tomto prípade vyvarovať. Dôvodom je absencia preukazu o pôvode. Nie len že takého psa nedokáže poslať na výstavu, či použiť ako pracovného a poľovníckeho jedinca, ale riskujete množstvo zdravotných komplikácií a povahových chýb spojené s takýmto krížením.

Weimarský stavač krátkosrstý a dlhosrstý

Ako ste si išli všimli pri plemenách ako Jazvečík či Nemecký ovčiak, niektoré plemená majú viacero uznaných variant. V niekoľkých prípadoch sú tieto varianty širokospektrálnejšie. Nájdete u nich varianty podľa farieb či okrem krátkosrstej a dlhosrstej varianty aj drsnosrstú ako vidíme u jazvečíka. V prípade weimarského stavača však vidíme dva základne varianty, ktoré uznáva štandard s niekoľkými vzácnymi výnimkami.

Dlhosrstý variant weimarského stavača

Dlhosrstý weimarský stavač má dlhý a mäkký krycí vlas. Prítomnosť podsady sa mení od psa k psovi, v závislosti od genetickej predispozícií. Dĺžka samotného vlasu sa mení v závislosti od miesta výskytu, pričom na predhrudí a bruchu je o niečo dlhší, na hlave kratší. Chvost má vytvorenú dobrú vlajku. Osrstenie sa vyvíja postupne a mnohokrát sa pes dokonale osrstí až v dvoch rokoch.

Dlhosrstý weimarský stavač

Krátkosrstý variant weimarského stavača a stockhaar

Ideálnym je krátke a jemné osrstenie, pričom drsné krátke osrstenie sa považuje za vzácne, ale nie nemožné. V niektorých prípadoch sa vyskytne aj krátke tvrdé osrstenie s dlhším vlasom a hustou podsadou, ktorému hovoríme stockhaar. Tieto weimare sú považované mnohokrát za samostatnú varietu, no mnohokrát aj ako vzácnosť krátkosrstej.

Hlava

Hlava je podlhovastá, veľkosťou súmerná k veľkosti tela weimara. Psy majú hlavu v temene o niečo širšiu ako suky, ale jej šírka musí u oboch pohlaví zodpovedať jej dĺžke. V stredovej línií čela sa vytvára priehlbina, dosahujúca až k viac či menej vystupujúcemu výbežku tylovej kosti. Sklon čela má weimar nadpriemerne nevýrazný. Dlhý pysk majú najmä samce mohutný, z profilu môže pôsobiť hranato. Prevísajúci pysk, rovnako ako podnebia, má mäsovú farbu. Kútik pysku je malý, líce zas svalnaté a výrazné. Nos waimarského stavača má tmavú mäsovú farbu, ktorá pozvoľne prechádza do šedej. Rúžová farba nosa je pokladaná za vylučujúcu chybu v prípade psej výstavy. Presahuje aj spodnú čeľusť. Guľaté a nepatrne šikmo vsadené oči nájdeme v rôznych – tmavých aj svetlých – odtieňoch jantárovej farby. Nesú v sebe inteligenciu a čulosť. Pes v šteňacom veku má často namiesto jantárovej farby blankytne modrú, ktorá sa časom zmení.

Trup a chvost

Svalnatý a nie príliš krátky krk prechádza ladne do chrbta a hrudných partií. Koža na krku nie je voľná a nemá lalok. Mohutná hruď má pomerne veľkú hrúbku. So svojim sudovitým tvarom a dlhými rebrami dosahuje takmer až k lakťom. Chrbát je dlhší, no nesmie byť prehnutý. Má pevnú a svalnatú konštrukciu a prechádza do chvosta. Ten sa podľa štandardu o niečo skracuje. Skracovanie chvosta však musí prebiehať do pár dní od narodenia. Tento zákrok, z dôvodu častého zranenia počas poľovačiek, je na území Slovenskej republiky povolený. Dĺžka skrátenia záleží od varianty weimara. Kým sa dlhosrstým weimarom chvost skracuje o dĺžku 2-3 stavcov (chvostových), u krátkosrstých sa skracuje o 4- 4,5 centimetra. Chvost nasadá o niečo nižšie, ako je chrbtová línia. Celkovo trup nesie dostatočné osvalenie a harmonické proporcie.

 Upozornenie! Skracovanie, známe aj ako kupírovanie chvosta, je u väčšiny plemien na území mnohých štátov zakázané. Skracovanie chvosta sa smie vykonávať iba vtedy, ak to určuje štandard a do určitého veku psa po narodení. Tento zákrok sa vykonáva chirurgicky, takže vyžaduje skúseného veterinárneho lekára. V žiadnom prípade by ste nemali zveriť takýto zákrok do rúk neodborníka. V prípade, ak skrátite chvost psíkovi, ktorého štandard to nepovoľuje, nebudete sa môcť zúčastňovať výstav a vystavujete psa zbytočnému riziku. Najčastejším dôvodom skracovania chvosta je pracovná potreba, estetická sa považuje za druhoradú, pričom na Slovensku sa skracovanie chvosta čisto z estetických úprav nemá vykonávať.

Končatiny

Weimarské stavače majú dobre zauhlené, dlhé lopatky, ktoré nesú silnú svalovinu. Nohy všeobecne nasadajú celkom vysoko, no nemajú príliš široké postavenie. Sú šľachovité a rovné. Lakte hrudníkovej končatiny sú rovné, nevytáčajú sa dovnútra ani von. Hrudníkové končatiny má weimarský stavač rovnobežné. Panvové (zadné) končatiny majú weimare taktiež pomerne dlhé. Stehno je o niečo kratšie ako holeň, sú šľachovité a pomerne rovné. Panvové nohy majú rovnobežné. Weimarské stavače nemajú na mohutných labách vlčie pazúriky. Pazúre sú svetlo alebo tmavošedej, vankúšiky tmavé.

Chod je hladký a ľahký. Pri pokluse ostáva chrbát vyrovnaný. Ak sa chrbát pri pohybe nejakým spôsobom skláňa či príliš ohýba, pokladáme to za chybu. Príčina môže byť aj zdravotná, preto by ste takého jedinca mali dať vyšetriť.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Povaha

Toto neuveriteľne energické a živé plemeno určite nebude chcieť tráviť svoje dni leňošením na gauči. Potrebuje veľké množstvo pohybu a najlepšie, ak pri tom môže objavovať a hľadať nové pachy a miesta. Okrem dlhých prechádzok potrebuje zamestnať aj svoju inteligentnú myseľ dostatočne na to, aby nevymýšľal šibalstvá, ktoré by sa Vám nemuseli páčiť. Okrem toho má aj iné vynikajúce vlastnosti ako napríklad ostražitosť, vďaka ktorej bude strážiť nie len svojho majiteľa aj s celou jeho rodinou, ale aj akýkoľvek majetok, ktorý pokladá za svoj.

Za výnimočnú vlastnosť môžeme pokladať aj jeho učenlivosť, ktorá v spojitosti s inými vlastnosťami robí z tohto energického šibala skvelého všestranného psíka. Jeho vytrvalosť a neohrozenosť zas z neho robí aj dokonalého adepta do psích športov, ako je agility či canicross. Nemôžeme však v akomkoľvek využití tohto psa podceňovať jeho citlivosť. Dalo by sa povedať, že jeho citlivosť v nejednom ohľade presiahne aj jeho energiu, a preto k nemu treba pristupovať s citom. Viac o správnom prístupe k weimarskému stavačovi sa dočítate v sekcii Starostlivosť a výchova.

Ako to už  pri plemenách psov býva, k ostražitosti a vytrvalosti dostali weimarské stavače aj určitú dávku tvrdohlavosti a sebadôvery. Vďaka tomu, že v ňom koluje „kráľovská krv”, sú aj neuveriteľne hrdé. Tieto vlastnosti viete využiť vo svoj prospech, ale môže Vám weimar vďaka nim aj prerásť cez hlavu. Preto si kúpu tohto plemena zvážte, ak ste nováčikom v chove a nemáte žiadnu skúsenosť s výchovou citlivých plemien psov.

Vysoká pracovná inteligencia

Ako už sme spomínali v článku o borderskej kólií, istý americký psychológ menom Stenley Coren testoval skoro 100 plemien psov na úroveň inteligencie. Základom, ktorý nesmieme vynechať je, že testoval ich pracovnú inteligenciu – teda rýchlosť učenia povelov a ich schopnosť poslúžiť človeku na účely, na ktoré bolo plemeno šľachtené. Podarilo sa mu zostaviť rebríček psov na základe posudkov viacerých odborníkov a spracoval stupnicu 6 skupín psov podľa cvičiteľnosti. 

1. skupina – Vynikajúce psy, kde boli zaradené priečky 1-10 z jeho rebríčka. Prvé miesto, ako už iste viete, obsadila práve borderka.
2. skupina – Výrobne pracujúce psy, kde boli zaradené priečky 11-26.
3. skupina – Nadpriemerne pracujúce psy, kde boli zaradené psy umiestnené na pozícií 27 až 39.
4. skupina – Priemerne pracujúce psy, ktorá patrí priečkam 40-54.
5. skupina – Horšie pracujúce psy, pre pozície 55-69.
6. skupina – Nízky stupeň pracovnej inteligencie, kde patrili posledné priečky rebríčka, a to 70-79.

Weimarskému stavačovi sa podarilo obsadiť skvelé 21. miesto, ktoré svedčí o jeho skvelej pracovnej inteligencii a schopnosti.

Skúsený psí poľovník

Hoci sa v dnešnej dobe stále viac využíva ako spoločenský pes, tieto psy boli pôvodne určené na poľovnícke účely. Toto využitie si zachovali dodnes a svoju oddanosť tak nejeden weimar venuje práve poľovníckemu majiteľovi. Predtým, ako sa z weimara stane skutočný poľovník, samozrejme, musí absolvovať náročnú výchovu a tréning, ktorý si overia poľovnícke skúšky a musí sa zúčastniť aj výstav, kde získa určité hodnotenie. Až na základe toho, sa so svojim pánom vyberie do skutočnej práce. Medzi ich najlepšie poľovnícke vlastnosti patrí veľmi citlivý nos, vďaka ktorému dokážu vystopovať nejedného malého záškodníka. Ďalšou ,šľachtením podnecovanou vlastnosťou, týchto psov je aj ostrosť, ktorú si neraz udržia nie len pri zvieratách ale aj ľuďoch. Svoju ostrú povahu však vedia krotiť a málokedy sa stávajú agresívne.

Stavače – skupina poľovníckych plemien

Pojem stavač sa v psom svete skloňuje pomerne často. Mnoho z nás vie aj to, že sa jedná o rýdzo lovecké a poľovnícke plemená. Weimara – ako Vám iste došlo podľa jeho názvu – radíme práve k tejto skupine poľovníckych psov. Zamýšľali ste sa však nad tým, čo tento pojem presne znamená? Pre tých z Vás, ktorí to nevedia, to radi vysvetlíme.

Jedná sa o skupinu psov, ktoré sa v poľovačkách používali práve vďaka skvelým stopárskym vlastnostiam. V krvi, už odjakživa, však majú zapísanú jednu skvelú vlastnosť. Tieto psy, ešte pred ich poľovníckym šľachtením a využitím, lovili zver pomocou stŕpnutého postoja. Nosom vystopovali svoju obeť do jej blízkosti a následne ustrnuli a bez pohnutia ju pozorovali. To im dalo šancu sa nepozorovane priblížiť do takej blízkosti, že následne stačilo skočiť a svoju korisť získali. To znamená, že toto správanie je inštinktívne – vrodené.

Táto vlastnosť sa, samozrejme, páčila nejednému lovcovi. Podnecovali a spevňovali ju v týchto plemenách, predlžovali jej dĺžku a menili podmienky za akých pes ustrnul, až sa dostala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. V poľovníckom slovníku pojmov by ste tento úkon našli ako vystavovanie zveri. Stavač zachytí pach svojej obete a vystopuje ju. Následne sa zasekne v postoji, ukazujúc polohou tela smer, kde sa korisť nachádza a takto poslušne čaká na svojho pána poľovníka, ktorý zvyšok práce preberie po svojom psom kolegovi alebo dá psovi ďalší povel.

Postoj pri vystavovaní zveri

Postoj či pozícia psa, v ktorej ustrnie pri vystavovaní sa čiastočne mení na základe plemena stavača či konkrétneho psa. Preto by mal poľovník svojho psa dobre poznať, aby vedel, čo presne svojím postojom naznačuje. Všeobecne platí, že pes vystavuje najčastejšie v stoji s pokrčenou prednou nohou. Niektoré plemená (psy) krčia okrem jednej prednej nohy aj jednu zadnú nohu. Pri správnom vystavovaní zveri pes ustrnie celý – teda celým trupom vrátane chvosta. 

Suka weimarského stavača, ktorá zobrazuje vystavovanie zveri pri poľovníckom tréningu Zdroj: Martin Zaťko, CHS Z mariánskej záhrady, https://weimaranerbetty.webnode.sk/

Vystavovaním zveri to nekončí

Všobecne platí, že každé poľovnícke plemeno je určené na konkrétnu činnosť, respektíve má určitú úlohu. Weimarské stavače majú však v sebe o niečo viac! Okrem toho, že Váš weimarák pri stope (ktorú tak ľahko chytí vďaka svojmu skvelému čuchu) ustrnie v pohybe so zdvihnutou prednou labkou, má aj iné skvelé poľovnícke vlastnosti. Z väčších nôr dokáže skvele vyháňať zver, čo ocení nejeden poľovník. Mnohokrát sa používa aj ako pes prinášač, teda ak poľovník zasiahne korisť, vyšle svojho verného psieho pomocníka, aby korisť priniesol. A ako sme už uvádzali vyššie, jeho skvelý čuch slúži aj na vyhľadávanie a stopovanie korisť na veľké územia.

Keď sa poľovnícke vlastnosti obrátia proti Vám

Ak však nie ste poľovníkom či minimálne nechcete, aby sa z Vášho psa stal poľovník, dávajte veľký pozor! Váš weimarský stavač má svoje lovecké vlastnosti zakorenené hlboko v krvi a s veľkou pravdepodobnosťou im neraz neodolá. Môže sa tak stať, že Vám pes počas prechádzky z ničoho nič zastane so zdvihnutou labou v ustrnulom postoji, ako mu prikazuje jeho nátura. Dbajte na to, aby ste za to psa netrestali. Je to jeho prirodzený pud, skôr ho pochváľte a prikážte, aby pokračoval v prechádzke. Oveľa riskantnejšie môžu byť situácie, kedy začne weimar reálne loviť korisť. Nie vždy je korisť pre psa to isté, ako korisť vo Vašich očiach, preto si dávajte pozor na hlodavce či mačky a iné drobné domáce zvieratá, ktoré si s Vašim weimarom skrížia cestu. Na prechádzke držte svojho weimara bezpečne na vôdzke, inak ho zláka lov na prvú veveričku, ktorú zbadá. 

Pre koho je vhodný?

Ako Vás iste napadlo, podľa predošlých kapitol, weimarský stavač nie je vhodným psom pre začínajúcich chovateľov alebo ľudí bez skúseností. Jeho citlivá duša zle znáša zhon a stres či nedostatok pozornosti, takže ak tieto veci patria k Vášmu každodennému životu, radšej voľte vhodnejšie, tvrdšie plemeno, ktoré nemá až takú citlivosť. Táto vlastnosť vplýva aj na jeho výchovu, kedy by ste mali rešpektovať fakt, že fyzickým trestom sa nikam nedostanete. Lepšou voľbou, ako pri takmer každom plemene, je pozitívna motivácia a vhodným trestom je skôr zhabanie obľúbenej hračky či zákaz vstupu do postele a pár dní bez odmien.

Tieto psy neznášajú samotu a preto, ak trávite príliš veľa času v práci, nebude to najvhodnejšia cesta pre Vás. Patrí medzi plemená, ktoré odlúčenie znášajú skutočne veľmi zle. Weimar nie je ani dostatočne skladný, aby ste s ním vedeli každý deň bez problému cestovať do práce a najmä stresové prostredie by mu ani veľmi nevyhovovalo.

Na druhej strane k ľudom býva síce občasne ostrý, nie však agresívny. Pri dostatočnej výchove a socializácií bude skvelým parťákom do rodiny, ktorú bude neskutočne zbožňovať. Rovnako skvelým partnerom bude pre akéhokoľvek poľovníka. Pre weimara nie je podstatné, či trávi čas vnútri alebo von, dôležité je to, aby niekde (ideálne na dotyk) v blízkosti bol jeho majiteľ. V prípade krátkosrstého variantu však majte na pamäti, že jeho tolerancia chladu, napriek jeho veľkosti, nedosahuje vysoké hodnoty a preto mu nocou v zimnom počasí môžete ublížiť. Veľký dvor však dopraje weimarovi dostatočné množstvo pohybu, ktorý toto plemeno veľmi potrebuje. Nezabudnite ho však dostatočne zabezpečiť a poistiť sa, že si zo susedovej mačky nespraví lovnú zver.

Okrem skvelých poľovníckych zručností sa toto plemeno v zahraničí často využíva aj na pracovné účely v ozbrojených zložkách, vďaka jeho citlivému nosu a pomerne ľahkej trénovateľnosti. Ako asistenčný či terapeutický pes sa samozrejme dá vytrénovať tiež, problematická v týchto bodoch však môže byť jeho poľovnícka nátura.

 Neprehliadnite! Rozhovor s chovateľom...

Pán Zaťko so svojimi psíkmi z CHS Z Mariánskej záhrady

Rozhovor s chovateľom weimarských stavačov a poľovníkom pánom Martinom Zaťkom

Martin Zaťko sa v rámci svojej chovnej stanice Z Mariánskej záhrady venuje chovu a výcviku weimarských stavačov už viac ako 15 rokov. Sústredí sa na ich poľovnícky výcvik a čo najdokonalejšie vlastnosti.

domacezvierata.sk:  Kedy ste sa začali venovať chovu weimarského stavača a aký bol Váš prvý pes?

p. Zaťko: V roku 2006 som si prvý krát kúpil sučku weimara menom Betty Budaffa. Sučka pochádzala z Holíc, z chovateľskej stanice Veľká Budaffa. Rozhodol som sa tak preto, lebo okrem chovu psov sa venujem aj poľovníctvu a v našom združení sme potrebovali poľovne upotrebiteľného psa. S Betty sa mi však začalo dariť, tak som sa prihlásil do klubu chovateľov weimarských stavačov. Absolvoval som výcvikový kurz s výcvikárom Jozefom Číčom, kde som sa naučil ako správne vychovať tieto psy. Betty bola naozaj nadaná a darilo sa nám, tak som šiel na výstavu, kde sme získali postupne niekoľko titulov, ako slovenský šampión krásy. Rozhodol som sa teda splniť aj jesenné klubové skúšky, ktoré boli podmienkou pre uchovnenie jedinca. Zvládli sme aj farbiarske skúšky, ktoré sme vyhrali. Bola teda pripustená do chovu a v roku 2008 už sme mali prvé šteniatka.

domacezvierata.sk: Aké boli pre Vás začiatky s chovom?

p. Zaťko: Bol som neskúsený a bolo to teda ťažké. Prvý vrh som mal dokonca dlho, nevedel som ich správne predávať. Posledný psík mi tak odchádzal až zhruba v roku života. Snažil som sa ich umiestňovať do poľovníckych rodín, no záujem poľovníkov o toto plemeno je však pomerne nízky. Taký nízky záujem sa prejavuje aj tento rok. Stále mám doma jedno šteniatko, hoci je veľmi nadané, ale ja verím, že mu nájdem skvelú rodinu. Betty Budaffa mi priniesla až 6 vrhov, pričom vo vrhu D (pozn. autora – vrhy sú označované v poradí podľa písmen abecedy) sa mi narodila suka Donna z Mariánskej záhrady, ktorú uznali do chovu a mala ďalšie tri vrhy. Pri poslednom vrhu sa však dostala do zdravotných komplikácií a dostala torziu žalúdka, ktorá sa niekoľkokrát opakovala. Posledný krát sa nám ju, bohužiaľ, nepodarilo zachrániť. Donna mi však priniesla ďalšiu chovnú suku, Heidy, ktorá má dnes štyri roky a pokračuje v udržaní chovnej línií.

domacezvierata.sk: Vaše kritéria na záujemcu o šteniatko teda tvorí aj to, že sa musí záujemca venovať poľovníctvu?

p. Zaťko: Som rád, keď sa človek venuje poľovníctvu alebo minimálne aspoň výstavám. Toto plemeno je ušľachtilé a v istej dobe ho mohli mať len šľachtici. Toto plemeno samozrejme nie je na gauč. Bolo šľachtené pre prácu, ktorú potrebujú dodnes, či už ide o poľovníctvo alebo ochranu majetku.

domacezvierata.sk: Toto plemeno, ako spomínate, je veľmi živé a potrebuje aktivitu. Niekedy to však môže byť aj na škodu a ich lovecký inštinkt spôsobuje určité nežiaduce správanie, ako utekanie a podobne. Stretli ste sa v chove aj s takýmito problematickými situáciami?

p. Zaťko: Ja osobne nie. Všetko je o prístupe k psovi a plemenu. Tieto psy sú veľmi temperamentné a treba ich zvládnuť. Alfa a omega je základný výcvik poslušnosti, bez ktorej sa nezaobídete ani na žiadnych ďalších skúškach. Pri výcviku využívam aj psovu chuť k jedlu. Pred samotným výcvikom nedám psovi jesť a počas tréningu ho postupne kŕmim. Tým pádom je vďačný a robí to, čo chcem ja. Je omnoho poslušnejší a dostáva to, čo mu chutí.

domacezvierata.sk: Čo považujete za dôležité aspekty v dobrom chove?

p. Zaťko: Osobne napríklad uprednostňujem nakrytie českými psami. Dôvod je, že majú omnoho viac skúšok, predovšetkým poľovníckych. Som poľovník a ide mi teda o kvalitu genetického základu v poľovníckej upotrebiteľnosti. Šteniatka po takýchto psoch sú omnoho šikovnejšie, krajšie vystavujú a sú oveľa nadanejší, práca ich baví. Tréning je tak omnoho jednoduchší.

domacezvierata.sk: O weimaroch je známe, že okrem vystavovania zveri, sú veľmi šikovní aj v iných poľovníckych prácach. Venujete sa pri výcviku špeciálne vystavovaniu alebo trénujete psa na rôzne účely?

p. Zaťko: Máme so psíkmi aj farbiarske skúšky, určené na vyhľadávanie raticovej zveri. S Donnou sme robili aj vodnú prácu. V pretekoch vo Veľkom Grobe sme získali prvé miesto zo sedemnástich psíkov v tejto disciplíne.

domacezvierata.sk: Koľko máte momentálne psíkov v chove?

p. Zaťko: Momentálne mám tri fenky a jedno šteniatko z tohto roka, ktoré má 5 mesiacov.

domacezvierata.sk: Mali ste svojho obľúbenca?

p. Zaťko: Každý môj pes je môj obľúbený. Nemôžem povedať, že bol jeden lepší a iný horší, každý je dobrý. Trénujem si ich sám, takže každý dostáva dostatočné množstvo pozornosti a tréningu, ktoré potrebuje. Je to však veľa hodín práce od rodiny, na dvore či v revíri a je to dosť náročné. Vždy im však dávam maximum a snažím sa o to, aby sme sa umiestnili či už na skúškach alebo výstavách, či už so mnou alebo novými majiteľmi. Absolvoval som aj poľovnícke skúšky so psami, ktorí išli do rodín nepoľovníkov a dnes už sú tieto jedince v chove.

domacezvierata.sk: V článku opisujeme, že aj psy, ktoré sa nevenujú aktívne poľovníctvu, by mali mať aspoň základne poľovnícke skúšky, aby sa vyvarovali problémovému správaniu. Súhlasíte s touto myšlienkou?

p. Zaťko: Jednoznačne áno, tieto psy vystavujú v podstate sami od seba a človek musí vedieť, ako sa v danej situácií má aj zachovať. Preto vždy svoje psy novým majiteľom predvádzam. Stáva sa mi tak, že aj majitelia, ktorí sa nevenujú poľovníctvu chodia so psami na poľovačky a potom sa vždy teším, keď vidím, že moje psy majú výsledky. V dnešnej dobe sa mi ozývajú aj ľudia, ktorí nemajú šteniatko odo mňa, ale potrebujú poradiť. Vždy im rád poradím. Podľa mňa by sa chovateľ vždy mal postarať o to, aby nový majiteľ vedel čo najviac o danom plemene a ako sa oň postarať. Stretol som sa aj s ľuďmi, ktorí nevedia poriadne ani akú misku majú kúpiť a pôvodný chovateľ nemá záujem pomôcť novému majiteľovi, čo nie je správne.

domacezvierata.sk: Ako vznikol názov Vašej chovnej stanice?

p. Zaťko: V roku 2008, keď sme sa chystali na prvý vrh, museli sme požiadať v FCI o názov chovateľskej stanice. K tomu sa vypisuje tlačivo, kde vypĺňate 6 názov a vyberú to, ktoré je najvhodnejšie. Ako prvé som vybral z Mariánskej záhrady, pretože lokalita revíru v ktorom pôsobím sa volá práve Mariánska záhrada. Mal som tam napríklad aj Z Bučianskej doliny či z Bučianskych hájov.

domacezvierata.sk: Čo sa týka vrodených ochorení, stretli ste sa s niečím podobným v chove?

p. Zaťko: Som rád, že môžem povedať, že zatiaľ som sa s ničím nestretol.

domacezvierata.sk: Aké sú pre Vás najväčšie plusy a mínusy weiramských stavačov?

p. Zaťko: Ja by som to povedal asi inak, ako o plusoch a mínusoch. Skôr o povahe jednotlivcov. Niektoré sú veľmi mäkké a hoci krásne vystavujú a prinášajú, pri väčšom psychickom tlaku tam je dosť evidentný strach a podobne. Ak tlačíte na takého psa, má sklon k úteku a strachu, preto to musíme riešiť pomaličky a dať mu čas. Okrem plemennej vlastnosti sú niektoré mäkké aj povahovo, najmä čo sa týka psov, u feniek to až tak často nepozorujem. A aj tak je potrebné mať na pamäti, že musíme mať v jednej ruke med a v druhej bič a ak pes nespraví to, čo chceme, potrestáme ho. Samozrejme nie fyzickým trestom, ale trest je určite na mieste. Pes má stále slúžiť svojmu pánovi.

domacezvierata.sk: Ako vyzerá bežný deň v chovateľskej stanice?

p. Zaťko: Ráno im hneď vymením vodu a pozbieram exkrementy. Dostanú krmivo a ja odchádzam do práce. Po práci znovu pozbieram exkrementy, dostanú čistú vodu a ideme do revíru sa vybehať. Musíme absolvovať tréning a následne dostanú znova krmivo. To už je väčšinou večer a teda často nasleduje spánok. Ak mám momentálne šteniatka, práca je ešte náročnejšia. Starostlivosť o šteniatka vyžaduje čistenie a hygienu podložiek a dokrmovanie. Taktiež sa treba postarať o mamu – potrebuje vitamíny, používame napríklad Canavit, aby mala dostatok vápnika. Rovnako dobré je pridávať aj lososový olej a podobne. Staršie šteniatka potom kŕmim granulami a občas dostanú aj varenú stravu na spestrenie jedálnička.

domacezvierata.sk: Aké kŕmenie uprednostňujete vo Vašom chove?

p. Zaťko: Kŕmim granulami. Pri šteniatkach väčšinou Proplan alebo N&D. 

Výbehy v chovateľskej stanici pána Zaťka – Z Mariánskej záhrady

domacezvierata.sk: Ako chováte psíky, čo sa týka starostlivosti?

p. Zaťko: Ja mám psy vo voliérach vonku. Majú tam svoje výbehy a riadne zateplené búdy, kde sú spokojné. Mám 6 výbehov s voliérou a dvoma búdami, kde má pes dostatok priestoru na pohyb, aby tam vydržal počas dňa. Tieto výbehy sú schválené aj regionálnou veterinárnou a potravinovou správou podľa vyhlášky o chove. Minulý rok sme museli všetky tieto veci dokladovať a splnili sme všetky podmienky. Veterinárny lekár mi ich pravidelne tetuje a čipuje. Na podnet budúceho majiteľa aj skracujeme chvosty. Neviem, aký na to majú ľudia názor, ale to, že sa to robilo má naozaj zmysel. Napríklad, ak bude pes poľovať, často si dlhý chvost zraní a ťažko sa to lieči. Musia potom nosiť golier a sú s tým ďalšie komplikácie. Preto každému majiteľovi, ktorý chce psa na poľovné účely, odporúčam skrátenie. Pre malé šteniatko to nie je bolestivé ani traumatizujúce. Samozrejme, iba u plemien ako je weimar, u ktorých štandard takýto zásah schvaľuje.

domacezvierata.sk: Na záver by sme ešte chceli vedieť, prečo ste sa vlastne rozhodli pre chovateľstvo.

p. Zaťko: Odpoveď je jednoduchá – pre dobrý pocit, že až tu raz nebude, tak po ňom niečo zostane a každý v okolí si spomenie, že tu bol taký dobrý chovateľ a cvičiteľ.
Teším sa, že počas poľovačky chvália výcvik a poslušnosť mojich sučiek. Nie je nič príjemnejšie na dušu chovateľa…

Pánovi Zaťkovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. Veríme, že sa jemu a jeho chovateľskej stanice z Mariánskej záhrady bude naďalej veľmi dariť! Ak máte záujem o toto plemeno, neváhajte pána Zaťka kontaktovať. Kontaktné údaje nájdete na jeho webovej stránke weimaranerbetty.webnode.sk/.

Starostlivosť a výchova

Weimarský stavač má celkovo nízke nároky čo sa týka starostlivosti. Ich srsť, či dlhá alebo krátka, má vynikajúce samočistiace schopnosti, vďaka čomu ich nemusíme často kúpať. Samozrejme, ako každé plemeno, aj weimar potrebuje svoju časť starostlivosti a občasné vyčesávanie srsti – zhruba jedenkrát týždenne neuškodí. Zamerajte sa najmä na vyčesávanie odumretej podsady a vyberte k tomu vhodný nástroj. V obchodoch pre zvieratá nájdete nejeden trimovací hrebeň vhodný pre weimarské stavače. 

S výchovou už to máme s weimarom o niečo zložitejšie. Nemôžme podceniť ich dokonalé poľovnícke vlastnosti, inak nám prerastú cez hlavu! Podceňovať, samozrejme, nesmieme ani jeho neskutočnú energiu, ktorá ho posúva vždy vpred a núti vymýšľať nové a nové kúsky. Nie každý kúsok, ktorý sa zrodí v ich šikovných a múdrych hlavách sa musí páčiť aj nám! V neposlednom rade pri výchove nezabúdajme ani na jeho citlivosť, ktorá je na skutočne nesmierne vysokej úrovni.

Starostlivosť a výchova šteniatka

V rámci starostlivosti o šteňa weimarského stavača sa zamerajte na čistotu jeho ušiek. Weimarské stavače sú, vďaka ich lietajúcim uškám, náchylné na početné zápaly vonkajšieho a vnútorného zvukovodu, preto ich dostatočne čistite. Pri čistení ušiek sa zamerajte najmä na ušnicu a jej okolie, nezachádzajte príliš hlboko, inak to bude mať opačný efekt a psovi pravdepodobne ušné ťažkosti naopak spôsobíte. V letnom období nepodceňujte ani suché porasty a snažte sa vyhýbať tomu, aby pes v nich pobehoval. Na telo či do uška sa mu dostane osina, ktorá môže byť skutočne nebezpečným spoločníkom a dohnať Vás až k jej chirurgickému odstráneniu. Dôležité sú aj celkové kontroly celého tela, ústnej dutiny a pazúrov. V prípade, ak na tele svojho psa nájdete kliešťa, okamžite ho vyberte a sledujte správanie svojho psa. Ak sa prejaví akákoľvek nezrovnalosť v správaní ako príznaky apatie, únavy či nadmerný príjem tekutín, mali by ste okamžite navštíviť svojho veterinárneho lekára.

Vždy začíname socializáciou

Výchova šteniatka, samozrejme, začína riadnou socializáciou. Po prvom príchode domov mu nechajte svoj čas, aby sa zoznámil s novým prostredím a následne na to, ho postupne zoznámte s každým členom rodiny. Ak chcete Vašu socializáciu dopracovať do dokonalosti, nezabudnite sa vyhýbať situáciám, ktoré na psa vplývajú negatívne. Práve naopak, pozitívnych skúseností nie je nikdy dostatok!

Na prvé strety s inými psami, či už doma alebo na cvičisku a ulici si vyberte pokojnejšie psy, ktoré dobre zvládajú rýchle pohyby a hravosť šteniat. Ak by pes do Vášho weimara skočil hneď pri prvom kontakte, ten si to zapamätá a začne sa báť či byť agresívny. Ak sa bojíte toho, že takým štýlom sa Váš pes nebude vedieť brániť, bojíte sa zbytočne! Pes sa učí správnym postupom v obrane si súboji práve hrou už od útleho veku. Či sa doťahuje so svojimi súrodencami alebo hračkami, všetko ho učí obratnosti a správnym pohybom v prípade, ak bude v nebezpečenstve. 

Pozor na ohryzovanie

Šteniatka weimara majú silný sklon ohryzovať. A ohryzovať myslíme skutočne všetko. Cez nábytok až po Vaše obľúbené topánky, nič nie je v dostatočnom bezpečí! Pripravte sa na tento fakt, keď si šteniatko weimara nesiete k sebe domov a malé predmety, ktoré poľahky zničí radšej odložte. Keď privykáte psa na čas strávený osamote, radšej mu v letných mesiacoch doprajte pobyt von v riadne zabezpečenom dvore s prístupom k pitnej vode. Ak takú možnosť nemáte, dajte ho niekde, kde nemá veľa drahých predmetov na ničenie a namiesto nábytku mu nechajte dostatok hračiek, hračkárske kosti na okus či jelení paroh, ktorý kúpite v chovateľských potrebách. Tento zlozvyk musíte psa riadne odučiť, inak riskujete, že mu ostane v dospelosti.

Citlivá povaha, ktorú netreba podceniť

Pri citlivej povahe weimara určite krikom a bitkou vo výchove nedosiahnete vôbec nič. Naopak, Vášho psa zničíte a jeho poslušnosť klesne na bod mrazu. Hoci všeobecne u každého plemena lepšie funguje pozitívna motivácia v tréningu, u weimarského stavača to platí niekoľkonásobne viac. Nezabúdajte preto sa riadnym spôsobom venovať jeho výchove, ukázať mu čo je správne a vo výcviku riadne odmeňovať dobré správanie. Nikdy však psa v takom útlom veku neprekrmujte. Ak ste použili veľké množstvo chutných odmien pri tréningu a ešte stále trénujete, dobroty radšej vymeňte za obľúbenú hračku a pokračujte vo výcviku s ňou. A ako vždy platí, zlaté pravidlo, že každý pes sa učí vlastným tempom a nikdy neučíme psa niekoľko povelov naraz. 

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Starostlivosť o dospelého weimara sa veľmi nelíši od starostlivosti šteniatka. Venujte sa dostatočnej čistote uší a kontrole celého tela. Dôležitú súčasť starostlivosti u weimarského stavača tvorí najmä zastrihávanie pazúrov a udržiavanie ich na prijateľnej úrovni. Pomerne rýchlo im rastú nechty a v mnohých prípadoch prerastú akceptovateľnú dĺžku. Prerastanie pazúrov súvisí s predĺžením nechtového lôžka a pre weimara to neraz býva bolestivé. Kliešte na pazúre určené pre psy nájdete v každých chovateľských potrebách, stačí udržiavať ich ostrosť a čistotu. Ak sa však na strihanie pazúrov necítite, požiadajte Vášho veterinárneho lekára či vyhľadajte psí salón, kde sa iste o to radi postarajú.

Pri výchove sa zamerajte na vyčerpanie množstva energie, ktorá sa v týchto psíkoch skrýva. Pravidelný tréning striedajte s hrou a dostatkom pohybu. Nikdy nezabúdajte na poľovnícku podstatu tohto stavača a rešpektujte jeho pudové jednanie. Každý weimar by mal spoločne so svojim pánom absolvovať aspoň základný poľovnícky výcvik, aby sa dal pes jednoduchšie v pudovom jednaní ovládať a zároveň Vy pochopíte, čo život s poľovníckym plemenom vlastne znamená.

Dospelý pes, rovnako ako šteňa weimarského stavača potrebuje dostatok pozornosti. Je svojmu majiteľovi veľmi oddaný, zakladá si na ňom celú svoju existenciu a jeho blízkosť je preňho životne dôležitou súčasťou každého dňa. Nestačí sa občas pomojkať a psa pohladkať, ale potrebuje aj pravidelné dlhé prechádzky, hry a iné spôsoby spoločnej aktivity. Radi často skúšajú čo všetko im prejde beztrestne, takže napriek láske, ktorú im dávate, nezabudnite určiť psovi jasné hranice. 

Vzťah k zvieratám a deťom

Ak začnete so socializáciou k deťom správne a najmä ak sa Vám ju tak aj podarí udržať, weimarský stavač ich má veľmi rád. Pri deťoch sa prejavuje ich hravosť a priateľskosť. Nikdy však nenechávajte príliš malé deti s takým psom samé, pretože s ohľadom na ich veľkosť im môžu ublížiť aj nechtiac. S väčšími deťmi Váš weimar strávi hodiny hrami a naháňačkami, ak majú na to dostatok priestoru. Zvyknú sa na deti aj dosť naviazať. To z nich robí skvelých strážnikov Vašich ratolestí a kým do toho bude mať čo povedať weimar, iste nikomu nedovolia Vášmu dieťaťu ublížiť. Nezabudnite však psa naučiť, že kam v rodinnej hierarchii patrí. 

No na prechádzky by ste psa s deťmi samých púšťať určite nemali. Weimar má, vďaka svojej veľkosti, skutočne dosť síl a keď veverička na strome rozhodne o tom, že vyhrajú jeho lovecké pudy, dieťa pravdepodobne psa neudrží. Navyše dieťa sa hierarchicky nikdy nedostane dostatočne vysoko, aby psa v takom prípade odvolalo. Samozrejme, nič nie je nemožné a niektoré psy sa v určitých ohľadoch líšia od svojich plemenných povahových vlastností a sú jednoduchšie ovládateľní. A znovu platí zlaté pravidlo, že rovnako ako psa naučíte na dieťa, učte aj dieťa správne pristupovať k psom a iným zvieratám. 

Vzťah weimara k iným zvieratám môže byť o niečo zložitejší. Správnou socializáciou dosiahnete to, že ich bude znášať pomerne dobre, no hlavne vo vzťahu k malých zvieratám ako sú morčiatka, škrečky, mačky, žaby či vtáčiky či menšie plemená psov sa často prejaví ich lovecký inštinkt a začne tieto zvieratá loviť. Ak máte doma malé domáce zviera, nespúšťajte oči z ich spoločných stretnutí. K iným plemenám psov, približne rovnakej veľkosti či k ďalším weimarom, si pri dostatočnej socializácií dokážu vybudovať silný a dobrý kamarátsky vzťah.

Výživa a kŕmenie

Weimarské stavače nekladú špecifické nároky na zloženie stravy, ale berte do úvahy, že majú sklon k tráviacim ťažkostiam. Preto pri výbere suchého krmiva uprednostňujte radšej hypoalergénne rady či tie, určené pre citlivých psov. Weimare, ktoré nevyčerpajú svoju energiu, či nemajú vhodné zamestnanie svojej hlavy, môžu mať sklony k požieraniu nejedlých predmetov – ako sú kamene či piesok. Takýto zlozvyk Vás bude stáť množstvo času a peňazí venovaných veterinárnym ošetreniam, takže sa snažte mu dostatočne predchádzať. Ak Váš pes často požiera nevhodné predmety, pri pobyte vonku mu zabezpečte správny náhubok.

 Upozornenie! Výber náhubku nemusí byť taký jednoduchý, ako sa Vám na prvý pohľad môže javiť! Náhubok pre psa musí poskytovať dostatok priestoru na otvorenie úst a vyplazenie jazyka, kvôli zabezpečeniu termoregulácie, inak sa Vám pes rýchlo prehreje. Látkové náhubky, ktoré psovi pysk ovinú sú vhodné na rýchle veterinárne úkony či pre zastrihávanie pazúrov u problémových psov, určite ich však pes nesmie mať na pysku pridlho.  

Pri akomkoľvek spôsobe kŕmenia nezabúdajte na dostatočné zastúpenie žívín. Psa by ste nemali zároveň zbytočne prekrmovať, inak hrozí nadváha až obezita, ktorá má vážne zdravotné následky. Preto ak pri tréningu použijete veľké množstvo odmien, radšej psovi mierne uberte z kŕmnej dávky. Kvôli riziku torzie žalúdka (prekrútenie), ktorý je vážnym život ohrozujúcim stavom, kŕmnu dávku radšej rozdeľte do viacerých (2-3) porcií v priebehu dňa.

Najčastejšie ochorenia

Weimarského stavača považujeme za pomerne zdravé a odolné plemeno psa. Napriek tomu sa, ako u každého plemena, vyskytuje určitá plemenná predispozícia na niektoré ochorenia, ktoré sa v prípade týchto plemien vyskytujú o niečo častejšie ako iné. To samozrejme neznamená, že každý pes trpí týmto ochorením. Je množstvo externých faktorov, ktoré vplývajú na ich vznik a mnohé z z týchto chorôb sú v súčasnosti v riadnych chovoch prísne kontrolované, aby sa predišlo ich výskytu či vzplanutiu. Zhrnuli sme niekoľko najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení u weimarských stavačov, s ktorými sa môžete stretnúť.

1. Močové kamene (urolithiáza, urolitiáza, urolithiasis, močový piesok)

Urolitiáza je pomerne veľmi rozšírené ochorenie postihujúce psy. Okrem psov tento proces vidíme, samozrejme, aj u ľudí a iných druhov zvierat ako mačky, králiky či fretky. Stav charakterizujeme prítomnosťou markoskopických ( teda voľným okom viditeľných) minerálnych útvarov v priebehu močového traktu. Minerálne útvary, ktoré v močovom trakte nachádzame, sa nazývajú urolity, ľudovo známe ako močové kamene. Príčiny ich výskytu sú mnohé, pričom poznáme vrodené a získané poruchy. Každá porucha sa odlišuje ako mechanizmom vzniku, tak aj zložením samotných útvarov – konkrementov. 

Pri návšteve veterinárneho lekára a diagnostike močových kameňov musíme mať na pamäti, že táto diagnóza takmer nikdy nebýva definitívnou, len popisuje momentálny klinický stav psa. To znamená, že veterinárny lekár pri náleze urolitov, okrem krokov k ich odstráneniu, zväčša začína pátrať po ich pôvode.

Nie je urolitiáza ako urolitiáza

Urolity, ktoré veterinárny lekár nachádza, popisuje pomocou ich chemického a minerálneho zloženia. Na základe toho poznáme rôzne urolity, ktorý sa líšia nielen svojím zložením, ale rovnako aj postupom rozpustenia a terapie. Okrem toho rozdeľujeme urolity aj na základe tvaru (guľovité, oválne, pyramidálne či takzvané bizarné, ktoré majú zvláštne tvary – ježkovité, vetvené a iné). V poslednej dobe sa ujalo aj rozdelenie na základe minerálneho typu – teda obsiahnutia minerálov, kde rozoznávame monominerálne, zmiešané a zložené. 

Okrem samotného názvu urolit sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním kalkus, ktorý pochádza z latinského pomenovania pre okruhliak. Urolitiáza môže dospieť k tvorbe uretrálnej zátky, kedy tento materiál uzavrie čiastočne alebo úplne močovú trubicu. Sú najčastejšie tvorené z urolitovej matrix, teda centra urolitu, ktorý ostáva po rozpustení samotného kameňa. Častým nálezom v moči je aj močový piesok, ktorý sa od samotného urolity líši veľkosťou, ktorá umožňuje jeho spontánne odstránenie močom.

 Upozornenie! Nemýľte si diagnózu kryštálúrie a urolitiázy. Kryštálúria znamená nález mikroskopickej zrazeniny kryštálov v moči. Vzniká viac-menej bežne, napríklad pri prechladnutí. Ak pes zároveň trpí urolitiázou, sediment z moču nemusí byť dokonca ani totožný so zložením samotného močového kameňa. 

Typy močových kameňov

• Struvit – (fosfátové), radíme medzi najčastejšie urolitiázy u zvierat. Napriek tomu v ich výskyte vnímame geografické rozdiely. Najčastejšie ich vídame u nemeckých plemien psov, ako sú weimarské stavače, alebo u nemeckého ovčiaka, čau-čau, shi-tzu či jazvečík. Je zaujímavé, že napríklad v Španielsku o struvitovej urolitiáze jazvečíkov prakticky nepočujeme, no v Nemecku má viac ako 20% prevalenciu. To len dokazuje geografické rozdielnosti, ktoré môžeme vidieť aj u daného plemena. Vznik struvitovej urolitiázy spájame s infekciou v močovom trakte psa či diéta s vysokým obsahom bielkoviny.
• Cystín – teda cystínová urolitiáza pozorovaná najčastejšie u plemien ako jazvečík, írsky tériér či baset. V USA sa často vyskytuje aj u anglického buldoga. Často ju pozorujeme u psov s poruchou spätného vstrebávania aminokyselín v obličkách – teda aminokyseliny, ktoré sú základnou stavebnou časticou bielkovín a mali by byť udržiavané v organizme, sa namiesto toho dostávajú von z tela spoločne s odpadovými látkami.
• Urát – tento typ urolitiázy radíme medzi najpríznačnejšie ochorenia pri dalmatíncoch, kde je prevalencia (výskyt) v plemene skutočne vysoká. Okrem nich sa pomerne často opakuje aj u yorkšírskych teriérov či kokeršpanielov. Pomerne často sa vyskytujú aj u nedalmatínskych plemien v prípade vážnej dysfunkcie (poruche) pečene – ako je cirhóza či vrodené portosystémové skraty – nazývame shunty. Pri tejto poruche, jednoducho povedané, dochádza k defektu cievneho obehu a obchádzaniu pečene. Krv sa teda nečistí od toxínov a dostáva sa priamo do krvného obehu a zároveň sa potrebné živiny nedostávajú do pečene.
• Kalciumoxalát, obsahujúce oxalát vápnika (kryštalizácia v moči) známe ako Whewellit (kalcium oxalát monohydrát), Weddelit (kalcium oxalát dihydrát)- urolitiáza typická pre malé plemená psov a pudle. Veľmi často sa kombinuje práve so struvitmi. Vyskytuje sa častejšie u samcov a starších zvierat v prípade, ak sú v moči vyčerpané látky, ktoré bránia kryštalizácií či pri zúžení močových ciest. v niektorých prípadoch kryštalizáciu spôsobuje aj dedičná metabolická porucha a sú dokonca obsiahnuté v niektorých potravinách ako čaj, čokoláda a kakao, ktoré by však Vaši psíci prijímať nemali. 
• Iné: ďalšie fosfátové (podobne ako struvit) sú Dahllit, Newberyt. Iné obsahujú kyselinu močovú – úricit, močany amónne a sódne či iné látky ako Xantín či Silikon dioxid.

Lokalizácia močových kameňov

Močové kamene sa môžu vyskytovať kdekoľvek v močovom trakte. U mačiek a psov sa však kamene najčastejšie vyskytujú v dolných močových cestách. Tvorba prebieha v obličke či močovom mechúre, odkiaľ sa zároveň močovými cestami môžu dostať aj do močovodu a iných častí močového aparátu. Drvivú väčšinu nálezov však lokalizujeme práve v močovom mechúri. 

Príznaky

Samotné príznaky sa menia v závislosti na lokalizácií urolitu v priebehu močového systému. Kým sa urolit vytvára len na jednej obličke a nie je zároveň infikovaný baktériami, tento stav prebieha bez klinických príznakov. Iné to však môže byť v prípade, ak sa k urolitiáze pridá bakteriálna infekcia. Samotná matrix močového kameňa je otvorená pre zhlukovanie a napadnutie baktériami, takže takáto infekcia v prípade urolitiáz nebýva výnimočná. Pri infekcii často pozorujeme septikémie, ľudovo zvané otravy krvi a pridružené príznaky ako horúčka, apatia či nechutenstvo.

Pri urolitoch v močovode pes prejavuje bolestivosť v brušnej oblasti či sa pri močení objavuje v moči krv. Tento stav je o niečo nebezpečnejší, pretože smeruje k poškodeniu obličiek. V prípade urolitu v močovom mechúri, priebeh býva znova bez príznakov, kým sa nepridruží často pozorovaní zápal. Ten vyúsťuje do bolestivého a prerušovaného močenia, inkontinencii či krvi v moči. Ak tento stav pretrváva dlhšiu dobu, niekedy môžeme cítiť urolit aj pri dotyku na brušnej stene.

Urolit v močovej trubici, ktorý spôsobí jej upchatie môže vyustiť do preplnenia močového mechúra s výraznými príznakmi bolestivosti pri dotyku. Ak tento stav pretrvá a močový mechúr sa nevyprázdni, nastávajú príznaky ako zvracanie, slabosť a v mnohých prípadoch až kóma. V tele sa postupne hromadí veľké množstvo draslíka z preplneného močového mechúra, ktorý má toxické účinky na srdce a do 72 hodín nastane srdcové zlyhanie. 

Diagnostika a terapia

Hlavne pri urolite v močovede, veterinárny lekár potrebuje odlíšiť štandardný zápal močových ciest od urolitázy. Prvým krokom je vyšetrenie moču pomocou refraktometra, mikroskopického stanovenia zloženia a rýchly test pomocou diagnostických PHAN prúžkov, ktoré ukážu prítomnosť niektorých látok v moči (krv, bielkoviny) či určia jeho Ph hodnoty. Ak je prítomná kryštálúria, či má veterinárny lekár stále podozrenie na urolitiázu, nasleduje RTG vyšetrenie či vyšetrenie ultrazvukom, ktoré okrem potvrdenia diagnózy prinesie aj presnú lokalizáciu a veľkosť urolitov.

Pred samotnou terapiou zväčša chce veterinárny lekár stanoviť chemické zloženie urolitu, na základe ktorého vie určiť presnú terapiu a preventívne opatrenia. Nie vždy to je však možné, preto terapia prebieha na základe iných vyšetrení, ako aj predispozičných faktorov (vek, plemeno, pohlavie a iné). Terapiu v základe poznáme chirurgickú, ktorá sa vykonáva v prípadoch úplného upchatia močovej rúry či prítomnosti nerozpustných urolitov (kalciumoxalátové urolity). Inou cestou je terapia konzervatívna, pomocou liekov a dostupných diét v spojitosti s podávaním antibiotík na potlačenie infekcie a zápalu.

Diéta tvorí dôležitú súčasť liečby a jej dodržiavanie je výhradne v rukách majiteľa psa. Vždy by ste preto mali dodržiavať odporúčania veterinárneho lekára a nepodceňovať toto ochorenie.

2. Tráviace problémy a torzia (pretočenie) žalúdka

Weimarské stavače majú pomerne citlivé žalúdky a nereagujú zrovna dobre na zmeny v stravovacom režime či obsahu kŕmnej dávky vrátane zmien značiek suchého komerčne pripravovaného krmiva. Často sa tráviace ťažkosti prejavujú hnačkami, ktoré sú sprevádzané rôznymi stupňami bolestivosti v oblasti brušnej dutiny. Takéto hnačky sú pre psy vyčerpavajúce a spôsobujú dehydratácie a úbytok živín v organizme. 

Mnoho z týchto prípadov vyriešite jednoduchou šetrnou diétou. Zmena krmiva si v prípade weimarských stavačov vyžaduje obzvlášť pomalý postup a vyvinutie návyku. Krmivo začneme najskôr v malých dávkach primiešavať k pôvodným a postupne v priebehu dní pridávame pomer nových granúl, až ich úplne zameníme. Počas celého procesu sledujeme trus a správanie psa. Ak sa vyskytne abnormalita či hnačka, postup ešte spomalíme a ostávame na danom pomere, kým sa stav nenapraví.

Stav, ktorý netreba podceňovať – torzia (pretočenie) žalúdka

Jedným z najzvážanejších život ohrozujúcich stavov, ktoré sa vyskytujú u psov je práve torzia, teda pretočenie žalúdka. Tento stav si vyžaduje okamžitú veterinárnu medikamentóznu a chirurgickú starostlivosť. V prípade odkladania návštevy veterinára a potvrdení tohto stavu, sa stáva každá minúta drahou, a teda ho v žiadnom prípade nemôžme podceniť. Torzia, známa aj ako volvulus (pretočenie či zauzlenie), sa môže vyskytnúť aj na mnohých iných orgánoch, ale v prípade psov sa jedná najčastejšie práve o žalúdok. Stav, s úmrtnosťou niekoľko desiatok percent, však do dnešného dňa nie je pre mnohých chovateľov známym a pritom im mnohokrát vieme jednoducho predísť. 

Dilatácia – prvý príznak, že niečo nie je v poriadku

Samotnej torzii často predchádza dilatácia žalúdka, ľudovo známa ako nadúvanie, kedy sa žalúdok preplní krmivom, plynom či tekutinou a nadmerne sa rozšíri čím pripomína nafúknutý balón. Jedná sa o pomerne bežný úkaz, najmä v prípade stravy, ktorý väčšina psov vyrieši dávením nahromadenej potravy. Ak však dávením nenastáva uvoľnenie, klinické príznaky sa zhoršujú a nebezpečným je najmä tlak, ktorý nafúknutý žalúdok vyvíja nielen na okolité orgány, ale aj cievny systém. Znižovaním prietoku krvi nastáva jeho pomalšia cirkulácia do srdca a nebezpečenstvo sa stupňuje.

Syndróm dilatácie a volvulu (GDV)

Dilatácia, ktorá sa stupňuje, zapríčiní otočenie žalúdka (torziu, volvulus). Nebezpečenstvom tohto stavu je práve zatočenie, ktoré spôsobí nepriechodnosť potravy ďalej v tráviacom trakte a hromadenie s kysnutím potravy v žalúdku. Pretočenie je u psa možné vďaka dostatočnej pohyblivosti žalúdka v brušnej dutine. Prichytená časť žalúdku ostáva na svojom mieste, pričom sa väčšia – voľná časť obkrúti okolo tejto pevnej časti v rôznom stupni rotácie.

Jedinou cestou liečby je medikamentózna liečba a chirurgický zákrok. Oveľa jednoduchšie ako tento stav riešiť, je však vedieť ako mu správne predísť. Psa nesmieme prekrmovať a dôležitý je aj výber krmiva. Suché krmivo, ktoré obsahuje veľké množstvo ľahko fermentovateľných zložiek (ako napríklad obilie či sója) rovnako prispieva k vzniku tohto stavu. Pes nemá jesť hltavo, čomu predídeme napríklad odstránením stresových faktorov počas jedenia a nadmerného hltaniu vzduchu počas príjmu potravy vieme jednoducho predísť tak, že psovi nekladieme misku na zem, ale na vyvýšenú podložku.

Rovnako treba mať na pamäti, že po jedle pes potrebuje kľud a nesmie vyvíjať žiadnu zložitú aktivitu. Správnou cestou prevencie je dodržanie rozdelenia celodennej kŕmnej dávky do viacerých, menších dávok.

Stav, ako torzia žalúdka je bežný u viacerých (najmä veľkých a obrích) plemien psov. Dočítate sa o nej aj v našich článkoch o nemeckom ovčiakovi, bielom švajčiarskom ovčiakovi či Cane corso. Najčastejšie sa toto ochorenie vyskytuje u plemena nemecká doga.

Torzia žalúdka s nahromadením veľkého množstva plynu v žalúdku (tmavé časti v strede) – RTG zobrazenie

3. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK,DLK)

Dysplázia bedrového kĺbu je geneticky podmienené vrodené ochorenie charakterizované zmenami kĺbovej jamky a kosti rôzneho stupňa. Samotné zmeny nevieme upraviť medikamentóznou liečbou či zvrátiť, pričom nižšie stupne dysplázie liečime najmä fyzioterapeutickými postupmi a cvikmi.

Toto ochorenie je pomerne častým nálezom u mnohých plemien psov, najmä veľkých. Najčastejšie sa vyskytuje však u nemeckého ovčiaka. V článku venovanom práve nemeckému ovčiakovi sa o dysplázií bedrového a lakťového kĺbu dočítate viac, vrátane rozhovoru s odborníkom na dyspláziu, Prof. MvDr. Valentom Ledeckým, CSc. 

4. Entropium a ektropium očného viečka (deformity očného viečka)

Entropium a ektropium znamená dve podobné a zároveň v mnohých ohľadoch protikladné deformity na očnom viečku. Jedná sa o abnormálny rast a postavenie očného viečka. Entropium znázorňuje stav, kedy je voľný okraj viečka akoby prehnutý a vchlípený smerom k očnej guli a pri ektropiu sa očné viečko, naopak vychyľuje. Obe deformity očného viečka však majú genetický podmienený – dedičný základ.

Entropium

Vchlípením očného viečka nastáva mechanické dráždenie rohovky a spojovky srsťou a následnému poškodeniu oka. Rozsah poškodenia však závisí z veľkej časti na miere a lokalizácií defektu. Najčastejšie ho nájdeme na dolnom viečku, raritným však nie je ani výskyt na hornom viečku či oboch súčasne. Medzi klinické príznaky radíme bolestivosť a žmúrenie, zápal spojovky či nadmerné slzenie. V prípade, ak zanedbáme tento stav, hrozí psovi až slepota. V mnohých prípadoch je najjednoduchším a jediným riešením chirurgický očný zákrok, ktorého technika sa určí na základe závažnosti stavu.

Ektropium u psa

Ektropium

Najväčším rizikom vychlípenia očného viečka je vysychanie spojovky a jej vystavenie externým vplyvom ako sú nečistoty či prach. Dráždením znovu dochádza k jej zápalu a v dlhodobých prípadoch aj k zmenám jej štruktúry. Samotné ektropium sa vyskytuje okrem plemennej predispozície aj v prípade senilných psov či traumatického poškodenia oka. Dedične podmienené ektropium najčastejšie nájdeme na dolnom viečku. Z klinických príznakov pozurujeme začervenanie, vodnatosť, zvýšené slzenie a časté zápaly spojovky. Prvým krokom terapie je preliečenie klinických príznakov a následný operačný zákrok.

5. Ďalšie ochorenia

Okrem vyššie spomínaných ochorení sa u weimarského stavača môže objaviť aj hypotyreóza, teda nedostatočná funkcia štítnej žľazy. Toto endokrinologické ochorenie sa často prejavuje alopéciou, teda vypadávaním srsti, slabosťou či apatiou u psa. Terapia tohto ochorenia je možná, spočíva v podávaní chýbajúcich hormónov, ktoré chybná štítna žľaza produkovať nestíha, je však doživotná. Viac o hypotyreóze sa dočítate v článku o nemeckom trpasličom špicovi – pomeranianovi.

Okrem toho sú pomerne častým nálezom aj alergie rôzneho druhu, ktorých rozšírenie u psov v poslednom období stále stúpa. Alergie sa buď prejavujú ako potravinové intolerancie či alergie na rôzne aspekty vonkajšieho prostredia – bežnými sú aj senné či trávové alergie. Najúčinnejším spôsobom riešenia alergie u psa je vyhýbať sa vplyvom, ktoré dané alergie spôsobujú. Ak to však možné nie je, nastáva medikamentózna liečba s potlačením príznakov alergie. Konzultovať stav pri podozrení na alergiu musíte vždy so svojim veterinárnym lekárom, ktorý vďaka testom vie zistiť konkrétne alergény a nastaviť správnu terapiu.

História plemena

Weimarského stavača nejeden človek pozná pod prezývkou kráľovské plemeno, či pes so šľachtickou krvou. Prečo je to tak? Niekedy bolo veľkou výsadou vlastniť weimarského stavača len pre tých, ktorý boli členmi nemeckého šľachtického klubu.

História weimarského stavača sa však začala rysovať ešte niekoľko rokov pred samotným vznikom klubu. Nemecký šľachtic Karl August žijúci v 19. storočí túžil po dokonalom loveckom psovi s ušľachtilým zovňajškom a najlepšími možnými vlastnosťami. August, vojvodca weimarský bol, ako mnoho európskych šľachticov, ktorý žili v tejto dobe, vášnivým poľovníkom. To, ako sa mu podarilo vyšľachtiť toto jedinečné plemeno, však ostáva zahalené rúškom tajomstva. Hovorí sa, že použil niekoľko druhov nemeckých stavačov, Bloodhoundov či nemecké dogy a francúzske plemená poľovníckych psov. Podľa štandardu dokonca existujú predpoklady, že pôvodom weimarského stavača je Česko, odkiaľ boli dovezené do Weimaru. To, či je tomu naozaj tak, však ostáva otázkou, na ktorú nedostaneme odpoveď. Jednoznačne však môžeme povedať, že weimarský stavač, jeden z najstarším plemien stavačových kontinentálnych psov, sa mu skutočne vydaril!

Pôvodné určenie weimarského stavača, lovenie vysokej a veľkej zveri, sa postupom času v Nemecku stalo skôr raritou, ako bežným dňom. Z toho dôvodu sa v psoch začali podnecovať aj iné lovecké schopnosti, určené na lov vtákov či menšej zveri ako líšky a zajace. Pravdepodobne to je dôvod, prečo weimarák v dnešnej dobe pôsobí ako skutočne všestranný poľovnícky pes. Nemeckí šľachtici si svoje krásne lovecké plemeno veľmi vážili nie len pre množstvo skvelých vlastností, ktoré so sebou nieslo, ale aj pre jeho nádherný zovňajšok. V roku 1897 tak vznikol exkluzívny klub chovateľov. Chov weimarského stavača tak pripadal len členom klubu. Nikto, kto nebol jeho súčasťou, toto plemeno chovať nemohol.

Cesta weimarského stavača do sveta

Weimarský stavač sa zapáčil aj americkému chovateľovi Howardovi Knightovi. Tomu sa po dlhom snažení podarilo dostať do nemeckého klubu a priviesť so sebou do USA dvoch weimarských stavačov. Nemeckí členovia klubu, hrdí na svoje plemeno, však Howardovi dali len kastrované kusy, neschopné ďalšej reprodukcie. Po ďalšej snahe však Howard do USA nakoniec doniesol niekoľko psov, vhodných na chovateľskú činnosť a vďaka tomu vznikol klub amerických weimarských stavačov. V roku 1942 bolo toto plemeno oficiálne uznané AKC. Počas druhej svetovej vojny sa kvôli nepriaznivým podmienkam v Nemecku začali weimarské stavače vo veľkom vyvážať ďalej do USA a stal sa tam veĺmi obľúbeným.

Kúpa weimarského stavača

Pred samotnou kúpou každého plemena si poriadne zvážte pozitíva a negatíva daného plemena. Plemeno, ktoré zvolíte, sa k Vám musí skutočne hodiť, aby ste dopriali  psovi skutočne šťastný a naplnený život a Vy boli s ním rovnako spokojní. Zhrnuli sme Vám základné pre a proti weimarského stavača.

Prečo áno? 

• Weimar má rád deti a bude skvelým rodinným psíkom.
• Skutočne rýchlo sa učí.
• Rozhodne sa s ním nebudete nudiť, vďaka jeho energii a hravosti.
• Neskutočnú oddanosť svojmu majiteľovi dokazuje každý deň a taká láska sa hľadá len veľmi ťažko.
• Jedná sa o pomerne mladé plemeno, ktoré sa teší celkovému dobrému zdraviu.
• Starostlivosť o weimara nie je vôbec náročná.

Prečo nie? 

• Nie je vhodný ako prvý pes či pre začiatočníka.
• Kvôli vysokej citlivosti tohto plemena musíte s ním zachádzať naozaj opatrne.
• Jeho poľovnícke pudy ho ľahko ovládnu a ak nemáte za sebou riadny tréning, pes môže ujsť.
• Lovecký inštinkt môže zapríčiniť útočenie na malé zvieratá, ktoré máte v domácnosti či v susedstve.

Ak ste sa rozhodli pre weimarského stavača, nezabudnite ani na výber kvalitnej chovateľskej stanice. V opačnom prípade sa to môže odzrkadliť na zdraví Vášho psa či jeho povahe a výzore. Riadne a kvalitné chovateľské stanice majú svoje vrhy strážené a riadne kontrolujú ich zdravotné stavy pomocou selekcie v chove a genetických testov. 

Zdroje informácií: 

• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J., Choroby psov a mačiek II.diel, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice., 978-80-8077-105-8
• Fogle B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Veterinárna poliklinika Althea 
• CHS Z Mariánskej záhrady
• thesprucepets.com
• dogtime.com
• akc.org

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.