Jedinečný a unikátny, a zároveň neskutočne podobný nevlastný mladší brat nemeckého ovčiaka nazývaný biely švajčiarsky ovčiak, je ďalšie z dlhého zoznamu známych plemien psov. Jedná sa o pomerne nové plemeno, ktoré vzniklo len vďaka menejcennému postaveniu bielej farby práve u nemeckých ovčiakov. Veľká vďaka patrí zástancom tohto sfarbenia, pretože bez nich by toto skvelé plemeno pravdepodobne nevzniklo. Stavbou tela a takmer všetkými vlastnosťami je viac-menej totožný so svojim farebnejším bračekom, má však navyše v sebe neskutočný pokoj a rozvahu, ktorá nemeckým ovčiakom chýba. Vďaka tomu ho môžeme považovať za vhodnejšieho psa pre menej skúsených chovateľov. Veľkou škodou ostáva, že toto plemeno sa napriek tomu do dnešného dňa nedostalo na popredné priečky v popularite na Slovensku, ani vo svete.
Základné údaje
Starostlivosť a zdravie
Povahové vlastnosti
Tréning
Socializačné schopnosti
Problémové správanie
Biely švajčiarsky ovčiak - navigácia v článku
Vzhľad a štandard plemena
Ako už sme spomínali v úvode, stavbou tela je tento stredne veľký pes veľmi podobný nemeckému ovčiakovi. Rozdiel však dokážete spozorovať na prvý pohľad. Od nemeckého vlčiaka ich dokonale odlišuje ich jedinečné biele sfarbenie. Biela je zároveň jedinou povolenou farbou u tohto plemena, pričom sa slabé divé sfarbenie či nažltlé tieňovanie uší považuje len za ľahkú chybu. To však neznamená, že okrem bielej a jej odtieňov na tomto psovi inú farbu nenájdete. Štandard popisuje tmavý očný lem, ideálne čierny a oči hnedej až tmavohnedej farby. Rovnako tmavú farbu môžete hľadať aj na pazúroch a ňufáku. Pod bielou hustou srsťou sa dokonca skrýva tmavo pigmentovaná pokožka. Toto pigmentovanie je u belgických ovčiakoch dôležité. Stáva sa pomerne často že ovčiaky tento pigment strácajú, a preto sa vylučujú z chovu. Strata pigmentácie alebo albinizmus sa zároveň považujú za vylučujúce chyby psov na výstavách.
Hustá biela srsť švajčiarskeho ovčiaka je polodlhá a hladká. V porovnaní s dĺžkou srsti u krátkosrstých nemeckých ovčiakov je o niečo dlhšia, u dlhosrstých zas platí, že je o niečo kratšia. Vďaka svojej hustote sa, rovnako ako nemecké ovčiaky, dobre adaptujú na zimu. Dobrú termoreguláciu a ochranu pred vplyvom počasia zabezpečuje hustá podsada. Kvalita srsti je tak v mnohých ohľadoch rovnaká ako u nemeckých ovčiakov.
Veľkosť u bielych švajčiarskych a nemeckých ovčiakov
Rozdiely vo veľkosti a váhe oproti nemeckému ovčiakovi, môžeme považovať za zanedbateľné. Výška a váha psa (samca) je u oboch plemien úplne rovnaká. Pes dorastá do výšky 60 až 66 centimetrov pri váhe v rozmedzí od 30 do 40 kilogramov. Suky švajčiarskeho ovčiaka sú oproti sukám toho nemeckého o máličko väčšie. Kým suka nemeckého ovčiaka dorastá do výšky 50 až 60 centimetrov, suka švajčiarskeho o zhruba 5 centimetrov viac. Váha sa u nich pohybuje od 25 do 35 kilogramov, u súk nemeckých ovčiakov priemerne o tri kilogramy menej.
Bieleho švajčiarskeho ovčiaka nemožno, napriek všetkým jeho výhodám, do dnešného dňa považovať za veľmi obľúbené plemeno. Preto množstvo množiarní s týmto plemenom, vďakabohu, nenájdete. Napriek tomu zvýšte svoju pozornosť pri kúpe šteniat a vyberte si predajcu, ktorý má overenú chovnú stanicu. Predaj vďaka tomu prebehne bezproblémovo a znížite tak aj riziko vrodených chorôb či iných komplikácií.
-
- Biely švajčiarsky ovčiak
-
- Nemecký ovčiak
Hlava
Hlavu majú biele švajčiarske ovčiaky jemne modelovanú a súmernú k veľkosti a pomeru tela. Tvarom je rovnaká ako u nemeckého ovčiaka a má zreteľnú strednú brázdu lebky. Nos je stredne veľký a tmavej farby, pričom občas sú tolerované aj svetlejšie odtiene, nie však úplne biela farba. Silné zuby úplne priliehajú a majú nožnicový zhryz. Stredne veľké oči nesú tvar mandle. Vsádzajú sa pomerne hlboko do lebky, vypuklé oči nie sú povolené. Majú tmavohnedú alebo hnedú farbu a lemuje ich čierny okraj. Uši, presne tak isto ako nemecký ovčiak, nesie švajčiarsky ovčiak vzpriamené. Rastú do trojuholníkového tvaru a padajúce alebo zahnuté uši sa považujú za chybu.
Trup a chvost
Telo bieleho švajčiarskeho ovčiaka je silné a muskulatúrne. Má strednú dĺžku a mierne široký postoj. Bedrová oblasť nepadá takým spôsobom, ako je to u jeho nemeckého staršieho brata, určité padanie však prítomné je. Brušná línia sa ľahko vťahuje. V prsiach nie je biely švajčiarsky ovčiak obzvlášť široký, práve naopak. Chvost husto porastá srsťou a ku koncu sa zužuje. Ovčiak ho nosí spadnutý, dosahuje minimálne výšku lakťového kĺbu a v pohybe ho mierne nadvihuje.
Končatiny
Všetky končatiny sú silné a muskulatúrne. Vzhľadom na výšku psa, majú strednú dĺžku. Dlhé ramená hrudníkových končatín nesú dostatok svalstva. Spodné časti nôh sú skôr šlachovité a pomerne dlhé. Panvové končatiny sú rovnako dostatočne osvalené a silné, strednej dĺžky. Majú pevný kostný podklad a zošikmujú sa. Laby majú biele švajčiarske ovčiaky pomerne oblé a pazúriky nosia oddelené od seba. Zadné laby sú o niečo dlhšie ako predné. Farba brušiek aj pazúrov je tmavá až čierna.
Chôdza má rytmický priebeh. Je rovnomerná a dynamická. Pes pri chôdzi pôsobí, podobne ako nemecký ovčiak, vytrvalo a kroku rázne. Chôdzu v kluse pes prispôsobuje terénu, na nohy našľapuje zľahka.
Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.
Upozornenie: Nie každý biely ovčiak s rodokmeňom, môže byť považovaný za bieleho švajčiarskeho psa. Aj u nemeckých ovčiakov sa pomerne často môže vyskytnúť toto sfarbenie, kedy je považované za chybné. Ak bol však pes niekedy zapísaný pod štandardnom nemeckého ovčiaka, hoci má biele sfarbenie, nemožno ho zapísať ako bieleho švajčiarskeho psa. To isté platí v prípade, ak jeho predkovia boli nemecké ovčiaky. Vzhľadom na to, sa nevykonáva ani kríženie týchto dvoch plemien psov.
Povaha
Od svojho staršieho nemeckého brata získal množstvo pozitívnych vlastností ako je inteligencia a učenlivosť. Vďaka tomu je vhodný prakticky k akémukoľvek pracovnému využitiu a je všestranným pomocníkom. Nie je veľmi často využívaný na prácu v službách zákona ako armáda či polícia, kvôli svojmu bielemu sfarbeniu. To naň veľmi upozorňuje, čo netvorí ideálnu vlastnosť pre takéto využitie psa. Vďaka svojej nekonečnej energii a ostražitosti sa z neho stal aj výborný strážca. Majiteľa vždy upozorní na prichádzajúce nebezpečenstvo či neohlásenú návštevu hlasným štekotom.
Prehnaná bojazlivosť alebo agresia u tohto plemena značí poruchu správania či nezvládnutú socializáciu a výchovu. Oproti nemeckému ovčiakovi má totiž navyše ešte jednu skvelú vlastnosť. A to dokonalý pokoj a rozvahu, ktorá z neho robí oveľa priateľskejšie plemeno. Sú tak vhodnými spoločníkmi do rodín a nemusíte sa báť divokej časti povahy ako u nemeckého ovčiaka. Vďaka tomu sa neraz využívajú ako skvelé asistenčné a vodiace psy. Tréning, samozrejme, nie je jednoduchý. Je nutné sa mu venovať od útleho detstva psa a nezanedbať žiadny aspekt.
Pri pohľade na negatívne vlastnosti bieleho švajčiarskeho psa by sme mali poznamenať jeho nedôveru a občas až prehnané ochranárske sklony voči svojej rodine. Jeho zarytá oddanosť majiteľovi a jeho rodine z neho totiž občas spraví žiarlivého spoločníka, ktorý bude chrániť svojho pána hlava-nehlava. Správnou výchovou toto správanie však dokážete bez problémov ovládať.
Pre koho je vhodný?
Vďaka svojmu pokojnému charakteru si môže zadovážiť toto výnimočné a prekrásne plemeno prakticky ktokoľvek. Potrebuje však zamestnávať pravidelne ako hlavu, tak aj telo. Vhodnejším spoločníkom mu bude tým pádom aktívnejší človek. S aktivitou to však netreba preháňať. Biely švajčiarsky ovčiak sa riadi heslom „všetkého veľa škodí“, a preto Vám bude vhodným spoločníkom aj na dlhý večer strávený na gauči.
Ako už spomíname vyššie, biely švajčiarsky ovčiak sa môže stať skvelým terapeutickým psom, vďaka svojej pokojnej povahe. Je neuveriteľne šikovný a pracovitý, čo mu pri canisterapii len pomôže. Vhodným môže byť aj ako asistenčný a vodiaci pes, dokáže udržať pokoj aj v stresových situáciách, čo množstvo iných plemien nedokáže. Jeho nekonečný pokoj a rozvaha je doplnená množstvom inteligencie, takže svoju úlohu pochopí naozaj rýchlo.
Tieto psy sú dosť veľké a privysoké horúčavy neakceptujú práve najlepšie. Z tohto dôvodu je pre nich vhodnejšie prostredie von, kde budú mať zároveň dostatočné množstvo pohybu a zábavy. Tak či onak, nezvládajú dlhé hodiny osamote a ich vernosť ich núti šliapať na päty svojich majiteľov všade, kam budú smerovať.
Starostlivosť a výchova
Tak, ako u nemeckého ovčiaka, aj biele švajčiarske ovčiaky nepotrebujú priveľa času na naučenie sa nových vecí. Práve naopak, učia sa úžasnou rýchlosťou a pri správnej motivácií ich bude tréning zároveň aj baviť. Tvrdou rukou a prehnanou prísnou výchovou sa však nedostanete vôbec nikam. Zo psa spravíte smutnú horu chlpov, ktorá sa nebude chcieť kamarátiť a hrať. Pozitívny prístup a láska Vám však dáva šancu k tomu, aby ste sa spoločne so svojim psom dostali s tréningom naozaj ďaleko. Doprajte mu vždy dostatočný čas na tréning a nikdy ho, rovnako ako pri iných plemenách, neučte priveľa vecí naraz. Začne sa mu to pliesť a pravdepodobne prestane zvládať aj už naučené veci. Postup a náročnosť vždy prispôsobte konkrétnemu psovi.
Starostlivosť o bieleho švajčiarskeho ovčiaka nie je nič náročné. Myslieť musíte najmä na množstvo srsti, ktoré pravidelne z tohto chlpáča vypadáva. Ak ste veľmi poriadkumilovný a nechcete mať na oblečení nonstop nejaký ten biely chlp, mali by ste sa tomuto plemenu radšej vyhnúť. Ak Vám to však nevadí, je tento psík naozaj pre Vás. Srsť treba vyčesávať pravidelne, najlepšie na dennej báze a vybrať na to vhodnú pomôcku. Hrebeň či kefa musí byť schopná odstrániť okrem vrchnej srsti aj odumretú podsadu.
Biele švajčiarske ovčiaky, rovnako ako nemecké ovčiaky, dobre znášajú aj chladnejšie počasie. Vďačia za to hustej podsade, ktorá tvorí izolačnú vrstvu, zabraňuje úniku tepla a preniknutiu chladu. Preto je tento huňatý snehobiely ovčiak vhodný na život von. To však neznamená, že v prípade naozaj chladnej zimy, kedy sú teploty pod bodom mrazu, by ste svojho maznáčika mali nechávať napospas osudu v ľadových snežných závejoch. Nemáte mu síce len v týchto dňoch dopriať horúco zapáleného krbu v obývačke, ale doprajte mu aspoň zateplenú búdu alebo miesto vo vstupnej hale Vášho domčeka.
Starostlivosť a výchova šteniatka
Šteniatka bieleho švajčiarskeho ovčiaka sa nelíšia v starostlivosti a výchove od iných plemien. Aby sme si zopakovali zlaté pravidlo, je potrebné psovi tesne potom, ako príde do nového domova, dopriať dostatok priestoru na rozhliadnutie sa s novým prostredím a privyknutie si. Šteniatko bude pravdepodobne smutné, pretože mu bude na začiatku chýbať jeho súrodenci, matka a pôvodný chovateľ. Môžete chovateľa požiadať o hračku či kúsok látky, ktorá bude nasiaknutá ich pachom. To mu pomôže si privyknúť rýchlejšie.
Vždy začínajte so socializáciou a riadne ho zoznámte s novým prostredím, okolím Vášho bydliska, ako aj členmi rodiny a najbližšími priateľmi. Cvičte svojho psíka pravidelne a nezabúdajte na pozitívnu motiváciu, vďaka ktorej bude psa tréning baviť. Dostatok času venujte aj hre a maznaniu sa.
Čo sa týka starostlivosti, aj u šteniatka platí, že Vašim hlavným záujmom bude starostlivosť o srsť. Samozrejme, pravidelné kontroly chrupu, uší, očí a pazúrikov by ste mali vykonávať na pravidelnej báze.
Starostlivosť a výchova dospelého psa
Pri dospelom ovčiakovi nezabúdajte udržiavať jeho socializáciu na želanej úrovni. Akákoľvek negatívna skúsenosť môže ovplyvniť jeho prístup a správanie, a preto je udržiavanie priateľských vzťahov s inými zvieratami, ako aj ľuďmi, veľmi dôležitá súčasť bežného života každého psa. Zabúdať nemôžeme samozrejme ani na dostatok tréningu, aby sme udržali psa v strehu a dokonalej kondícií.
Starostlivosť, ako sme spomínali, zahŕňa najmä úpravu a vyčesávanie srsti. Okrem toho sa zamerajte na pravidelné kontroly chrupu na prítomnosť zubného kameňa a občasne mu doprajte odmeny s úlohou čistenia zubného povlaku alebo hračky a kosti na ohryz, ktoré zdraviu chrupu taktiež napomáhajú. Nikdy nezanedbajte ani kontroly uší, kde by sa mohol nachádzať zápal či pazúrov, kvôli kontrole dĺžky. Ak sa Vám zdajú pazúre pridlhé, skráťte ich pomocou klieští. Tým, že sa biele ovčiaky chovajú najčastejšie vonku a ich srsť je hustá, nezabúdajte skontrolovať riadne aj kožu a srsť na prítomnosť parazitov. Najmä kliešte dokážu napáchať množstvo škody.
Vzťah k zvieratám a deťom
Vďaka svojej výnimočne pokojnej a rozvážnej povahe bude Váš biely švajčiarsky ovčiak s deťmi vychádzať pravdepodobne nadštandardne dobre. Samozrejme, ako to už u psov býva, predpoklad vrúcneho vzťahu medzi dieťaťom a psom je vždy správna miera a úroveň socializácie. Nikdy nezabúdajte aj na to, že každý pes – tak, ako to môžeme pozorovať u ľudí – má svoje vlastné povahové črty, ktoré jeho správanie k deťom môže, vo väčšej či menšej miere, ovplyvniť. Druhým bodom vo vzťahu psa a dieťaťa, na ktorý netreba zabudnúť, je postavenie vrámci hierarchie psa. Malé dieťa sa v očiach psa pravdepodobne dostane na jeho úroveň, prípadne až pod ňu. Vašou úlohou v tomto vzťahu je ukázať psovi, že sa nesmie žiadnym spôsobom nad dieťa vyvyšovať alebo ho postrčiť pod seba.
Biele švajčiarske ovčiaky majú v zásade priateľský vzťah aj k iným zvieratám a psom. Samozrejme, môže sa ľahko stať, že ich lovecký pud bude silnejší ako pes sám, ale dá sa to korigovať a zvládnuť výchovou a návykom.
Výživa a kŕmenie
Tieto nádherne ovčiaky zvyknú mať občasné tráviace ťažkosti či intolerancie na určité zložky potravy, na ktoré musíte myslieť. Ak sa pri bežnom kŕmení prejaví u Vášho psa hnačka či zvracanie, prípadne kožné symptómy, zvážte, že svojho miláčika necháte vyšetriť na alergény. Najjednoduchšou cestou, ktorú môžete v takej chvíli voliť, je vyhnúť sa daným zložkám či kŕmiť psa hypoalergennými kvalitnými komerčne pripravovanými granulami pre psy.
Nezabúdajte mu dopriať stály prístup k čistej pitnej vode a prípadne krmivo rozdeliť do dvoch dávok denne, aby ste predišli problémom. Psa tiež naučte žrať dostatočne pomalým tempom a vyhnite sa prekrmovaniu, pretože švajčiarske ovčiaky majú zvýšené riziko vzniku dilatácie a torzie žalúdka – teda rozšírenie steny a následné pretočenie žalúdka. Tento stav Vášho psíka vážne ohrozuje na živote. Taktiež by ste sa v krmive mali vyhýbať veľkému množstvu karaténov, ktoré môžu mať za následok zmeny vo farbe ich prekrásnej bielej srsti.
V prípade, ak u Vášho ovčiaka nevzniknú komplikácie s intoleranciami a tráviacimi ťažkosťami, správnu cestu cestu kŕmenia máte plne v rukách. Ak ste dostatočne skúsený, môžete sa vybrať cestou BARFU, ak chcete niečo jednoduchšie, vyberte si zo širokej rady komerčne pripravovaných krmív. Voľte dostatočne energeticky hodnotné krmivá, ktoré obsahujú dostatok živočíšnej bielkoviny a vyvážený pomer minerálov. Ak žijete aktívnejším spôsobom, dbajte na to, aby energetická hodnota granúl či inej stravy, pokryla nároky energie. Svojmu psíkovi občas doprajte aj vhodné odmeny, napríklad pri tréningu a prípadne aj pochúťky na čistenie zubov. Chybnou voľbou pri veľkých psoch nikdy nie je ani doplnková kĺbová výživa ako Alavis.
Najčastejšie ochorenia
Ako sme už spomínali vyššie, toto plemeno sa neteší veľkej popularite. Najpravdepodobnejším dôvodom je, že toto plemeno je ešte stále veľmi mladé a do FCI bolo zapísané len pred niekoľkými rokmi. Vďaka tomu sa dá povedať, že toto plemeno nebolo príliš prešľachťované. Spoločne s dobrým genetickým základom od predkov sa tak tieto skutočnosti stali hlavnými dôvodmi, prečo sa toto plemeno teší skutočne pevnému zdraviu. Výnimku zo všeobecne pevného zdravia tvorí prítomnosť génu MDR1 u určitých jedincov, ktorá spôsobuje citlivosť na niektoré lieky. Túto problematiku sme si opísali v článku o border kólii.
1. Dysplázia bedrových a lakťových kĺbov (DBK a DLK)
Ako väčšina veľkých plemien má však nábeh na vznik dysplázie bedrových kĺbov či dysplázie lakťových kĺbov, ktorú sme si už opísali pri Nemeckom ovčiakovi či Cane corso. Toto degeneratívne ochorenie je veľmi zákerné a priamy liek, ktorý by tento stav úplne zastavil či zregeneroval, neexistuje. Na druhej strane, ak sa podchytí dostatočne skoro, sú rôzne postupy ako jej priebeh zmierniť. V každom prípade, spôsob riešenia by ste mali vždy nechať na veterinárnom lekárovi, ktorý je odborníkom na takéto komplikácie. O tomto ochorení a jeho liečbe sme sa informovali aj my, u jedného z najlepších odborníkov na Slovensku, Prof. Ledeckého. Rozhovor uvádzame v článku o Nemeckom ovčiakovi.
2. Degeneratívna myelopatia (DM)
Ako už vyplýva z názvu, jedná sa o ďalšie degeneratívne ochorenie. Degenerácia znamená postupnú stratu životaschopnosti a postupný úpadok postihnutej časti tela či orgánu. Degeneratívna myelopatia je ochorenie miechy, ktorého následkom môže byť až paraparéza, teda slabosť a paralýza končatín. Dôvod vzniku tohto ochorenia nie je v dnešnej dobe známe, ale predpokladá sa, že sa jedná o chybu regulácie určitých typov buniek. Prebieha postupne, teda chronicky s výraznými klinickými príznakmi. Samotná diagnostika je však veľmi komplikovaná a nie vždy je jasná. Degeneratívna myelopatia sa často spája aj s inými ochoreniami, ktoré ju prekryjú. Spôsob liečby, bohužiaľ, nie je známy.
3. Tráviace ťažkosti, poruchy gastrointestinálneho traktu
Tieto ťažkosti zdedili biele švajčiarske ovčiaky pravdepodobne po svojom nemeckom bratovi. Mnohokrát sa stretneme s rôznymi intoleranciami, prípadne s komplikovanejším trávením. Niektoré z nich vyriešime skutočne ľahko, iné ohrozujú zviera na živote. V každom prípade, nemali by ste žiadne z nich podceňovať a neodkladne riešiť. Ak ste si všimli akékoľvek komplikácie pri prijme potravy alebo sa opakuje zvracanie a hnačky u Vášho miláčika, nečakajte a radšej navštívte veterinára.
Najrizikovejším faktorom môže byť dilatácia s následnou torziou žalúdka. Je to veľmi zákerný život ohrozujúci stav. Jedná sa o stav, kedy sa žalúdok naplní a roztiahne – dilátácia a následne otočí – torzia. Tráviaci trak tak nie je schopný potravu posúvať ďalej a vylučovať, takže sa škodlivé látky, ktoré by za bežných okolností boli z tela odstraňované, dostavajú krvou do tela a psík upadá do silného šoku. Najlepším spôsobom terapie je okamžitá a rýchla chirurgia, ktorá stav napraví a predíde najhoršiemu. Je to však nutné začať riešiť okamžite, pretože tento stav napreduje neskutočnou rýchlosťou.
Viac o dilatácií a torzii sa dočítate v článku o Cane Corso.
História plemena
Biele ovčiaky neboli v minulosti žiadna rarita. Práve naopak, pri zameraní ovčiaka na stádo oviec, pastieri toto plemeno vyžadovali, pretože v stáde bielych oviec zanikol a nebol nápadný. Vedel tak obrovské stáda oviec chrániť nepozorovane a zanechať si moment prekvapenia. Prvý z nich, ktorý sa zúčastnil na výstave ako oficiálne zapísaný ovčiak bieleho sfarbenia bol Greif, známy z roku 1882. Jeho potomkovia slúžili v šľachtení špičkových nemeckých ovčiakov pri vzniku tohto plemena. Vzhľadom na to, že priamy predkovia nemeckého ovčiaka boli biely, je mierne ironické, že toto sfarbenie u nemeckých ovčiakov štandard nepožaduje ani nepovoľuje. Biele nemecké ovčiaky – respektíve ich predchodcovia – sa dostali k Maxovi von Stepanitzhovi cez jeho známeho, Arthura Mayera, ktorého oslovil práve biely Hektor. Von Stepanitz Hektora kúpil a použil v šľachtení.
Na konci 19. storočia však o biele sfarbenie nemeckého ovčiaka prejavil záujem aj známy rod panovníkov – Habsburgovci. Sfarbenie ich oslovilo údajne preto, že sa výborne hodilo k ich Lipicanom – bielym nádherným koňom, ktoré chovali. Až sa nemecký ovčiak dostal do Ameriky, začali ho rozdeľovať na biele a farebné jedince. Max von Stepanitz sa zaujímal iba o vlastnosti a pracovitosť plemena, sfarbenie žiadnym spôsobom neriešil. No ozývalo sa viacero hlasov, ktoré bojovali proti tomuto sfarbeniu a tak sa stalo nežiadaným. Nevyhovovalo totiž potrebám armády, keďže sa ho dalo poľahky nájsť v tme aj vo svetle. Biele sfarbenie prakticky vymizlo a štandard toto sfarbenie u nemeckého ovčiaka začal považovať za chybu. To bol veľký míľnik v osude tohto plemena a biele sfarbenie u nemeckého ovčiaka do dnešného dňa považujeme za chybu. Nemecké ovčiaky s bielou farbou sa tak diskvalifikujú aj na výstavách.
Z nežiadúceho sfarbenia nové plemeno
Chov bielej varianty nemeckého ovčiaka sa rozšíril v Amerike vďaka Anne Tracy Skofied, ktorá si túto farebnú variantu veľmi obľúbila. Po vylúčení bieleho sfarbenia zo štandardu nemeckého ovčiaka sa našťastie v Amerike našlo niekoľko nadšencov tohto sfarbenia a chov podporovali ďalej. Tým, že biely nemecký ovčiak dostal „červenú”, sa tomuto sfarbeniu začalo hovoriť Americký alebo kanadský ovčiak.
V roku 1970 sa vrátil do Európy, keď si istá pani Bruchová zakúpila štvorročného psa s menom Lobo. Napriek tomu však trvalo dlhé roky, kým sa toto sfarbenie začalo považovať za samostatné plemeno a dostalo sa až do svojej vlasti. Medzinárodnou kynologickou federáciou bolo uznané až v roku 2003, pretože sa nedalo vzdorovať faktom o jeho histórií a pôvode. Dostalo svoje miesto medzi 1. skupinu FCI ako ovčiarske plemeno psa, a zároveň dostalo svoj názov biely švajčiarsky ovčiak, pod ktorým ho všetci poznáme dodnes.
Ostáva len veriť, že sa toto plemeno rokmi bude tešiť väčšej a väčšej popularite.
Zdroje informácií:
- Svoboda M. a kol.(2001) Nemoci psa a kočky II.díl, Noviko, Brno. 80-902595-3-7
- www.zrancabielehovlka.sk
- whiteswissshepherd.org
- bielyovciak.com
- www.dogzone.com
- www.thekennelclub.org.uk
- FCI.be
Článok je zaradený do kategórie: Dlhosrsté psy, Hladkosrsté psy, Hrubosrsté psy, Pracovné psy, Psy, Skupina 1: Salašnícke a pastierske psy, Služobné a záchranárske psy, Spoločenské a dekoratívne psy, Veľké psy
Mohlo by vás zaujímať
-
Sibírsky husky, nezávislý huňatý záprahový majster - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Cavalier King Charles Španiel (Kavalier, Kavalír), spoločník na každom rohu - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Weimarský stavač, striebristý poľovník - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Border kólia, inteligentné živé striebro - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Jazvečík, pes mnohých tvárí- vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Bernský salašnícky pes, ideálny rodinný chlpáč - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Nemecký ovčiak, všestranný psí pomocník - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť -
Yorkshírsky teriér, malý veľký pes - charakteristika, vzhľad, výživa a starostlivosť
Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.