Cane corso, verný ochranca rodiny – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Obľúbené psie plemeno Cane corso môžete nájsť aj pod názvom Cane corso italiano, teda Taliansky corso. Je to mohutné plemeno, ktoré si zo svojej krajiny pôvodu odnieslo aj „taliansky temperament”. Jeho stavba tela je elegantnejšia v porovnaní s inými mastifovitými plemenami, no aj tak patrí medzi mocné psy. Na prvý pohľad pôsobí ostro, čím vzbudzuje rešpekt. Vzhľad však nie tak celkom odráža jeho povahové vlastnosti. Cane corso je pokojný a pri správnom zaobchádzaní z neho vyrastie mierumilovný psík, ktorý si nadmieru užíva pozornosť svojho pána. Pre to, aby mal spokojný život, potrebuje zamestnať. Je veľmi inteligentný, vďaka čomu sa rýchlo naučí nové veci. To sa týka nie len pozitívnych, ale aj nevhodných návykov. Preto ho treba včasne usmerniť striktnou, no nie príliš tvrdou rukou. V takom prípade bude vašu rodinu ako aj pozemok vždy odhodlane chrániť.

Cane Corso - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Modrý Cane corso?
• Povaha
• Pre koho je vhodný?
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Rozhovor s chovateľom Cane corso Romanom Chaloupkom
• Vzťah ku zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
  • Prečo nedávať šteniatku veľa mäsa?
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Dysplázia bedrových kĺbov (DBK) a dysplázia lakťových kĺbov (DLK)
  • 2. Pretočenie žalúdka
  • 3. Ochorenia srdca
  • 4. Ochorenia očí
  • 5. Ďalšie ochorenia
• História plemena
• Kúpa Cane corso

Vzhľad a štandard plemena

Výzor jedincov Cane corso sa môže líšiť vzhľadom ku lokalite z ktorej pochádza, pretože v niektorých krajinách je zaužívané kupírovanie uší a chvostov. Stavba tela na prvý pohľad napovedá o tom, že ide o mocné plemeno. Jeho telesná konštitúcia ruka v ruke s charakterovými vlastnosťami dávajú možnosť využitia Cane corso ako pracovného psa. V minulosti bol využívaný aj ako vojnový pes. Jeho svalnaté telo je pokryté krátkou hustou lesklou srsťou. V chovných staniciach je možné nájsť množstvo rôznych farebných variánt, ako sú čierna, plavá, jelenia červená a ďalšie odtiene šedej (olovená, bridlicovitá, svetlosivá), pričom populárne na trhu sú ich žíhané varianty. Cane corso má hustú srsť, no s malým množstvom podsady, preto mu treba v prípade príchodu mrazivého počasia zaobstarať búdu, podľa možností aj s dekou.

Hlava

Tvar a veľkosť hlavy Cane corso odpovedá jeho FCI zaradeniu, teda je typicky molossoidná. Kvôli utváraniu lebky pôsobí pri pohľade spredu ako široká, mierne klenutá. Na úrovni čelovej kosti je v pozdĺžnej osi tela čelová ryha. Na konci rovného nosového chrbta sú umiestnené pomerne široké nozdry. Pomer dĺžky papule a lebky je približne 1:2. Cane corso majú svojou kvadraticky utváranou tlamou možnosť vyvinutia veľmi pevného stisku. Ten je zabezpečený vďaka množstvu dobre vyvinutých žuvacích svalov, ktoré sú viditeľné, no nie vypuklé. Pera horného pysku je ovisnutá, prekrýva dolnú čeľusť. V čeľusti ako aj v sánke majú široké mohutné zuby, ktoré vytvárajú mierny predkus, nie väčší než 5 mm. U jedincov tohto plemena je kliešťový skus prijateľný, no nie je žiaduci.

V očnici sú takmer na frontálnej (čelovej) úrovni uložené stredne veľké oči. Sfarbenie dúhovky odpovedá sfarbeniu srsti. Cane corso má pozorný, prenikavý pohľad, ktorým vzbudzuje rešpekt. Očné viečka by mali ku očnej guli priliehať. Zo širokej základne uloženej vysoko nad jarmovým oblúkom pokračuje stredne veľká visiaca ušnica trojuholníkového tvaru. V minulosti sa aj u nás na Slovensku ušnice zvykli kupírovať. Hlava pokračuje mohutným svalnatým krkom, ktorý svojou dĺžkou zodpovedá dĺžke hlavy a plynule prechádza do oblasti trupu.

Trup a chvost

Robustné telo je obdĺžnikového rámca, pričom kohútiková výška psa predstavuje menší rozmer, než samotná dĺžka trupu. Dĺžka presahuje výšku približne o 11%. Psy Cane corso majú hrudník s veľkým objemom, ktorý dosahuje až ku lakťovým kĺbom. Kohútik je položený vo vyššej úrovni než panvová oblasť. Plynule naň nasadá pevný chrbát a následne dlhá, mierne sklonená zadná časť tela.

Chvost je nasadený vysoko. V minulosti sa mnohým jedincom tohto plemena kupíroval. Pri adrenalínových situáciách, hre, alebo v pozore ho môžu dvíhať k úrovni tela, no nikdy nebude vzpriamený a ani zatočený.

Končatiny

Lopatková kosť na hrudníkových končatinách je obklopená a fixovaná hrubou vrstvou svalov tvoriacich oblasť pleca. Smerom ku koncu končatiny pokračuje silná ramenná oblasť, lakeť, rovné predlaktie, pružné mierne šikmé zápästie a záprstie. Tvar labiek sa označuje ako tzv. „mačací”.

Panvové končatiny sú takisto pevne stavané. Na panvovú kosť nasadajú stehenné kosti, pričom v tomto mieste obojstranne vytvárajú bedrové kĺby. Stehenné kosti sú fixované dlhými a širokými svalmi. Koleno je mierne zauhlené, pevné. Za ním smerom ku labke pokračuje silné lýtko, mierne šikmo postavená päta, šľachovitá sponka a laba tvorená kosťami prstov.

Lakťové ako aj bedrové kĺby u Cane corso bývajú dyspláziou postihnuté najčastejšie.

 Vedeli ste, že...: Odchýlky od vyššie spomínaných bodov a plemenného štandardu sa považujú za vady. Posudzujú sa v priamom pomere ku stupňu závažnosti, účinku na zdravie konkrétneho jedinca a vzhľadom ku obmedzeniu vykonávania jeho tradičnej práce.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Modrý Cane corso?

Okolo tejto farebnej varianty je medzi psíčkarmi vedených mnoho debát. Napriek tomu, že v štandardoch FCI (Medzinárodná kynologická federácia) nie je uvedený Cane corso modrý, na internete sa nachádzajú inzeráty, na ktorých majitelia ponúkajú takéto šteniatka na predaj. Ide o farebnú variantu, pri ktorej došlo v dôsledku mutácie k zriedeniu čierneho pigmentu s prevládajúcou sivou farbou. Takisto medzi FCI uznanými farbami nenájdete ani farebnú variantu hnedý Cane corso.

Povaha

Psy tohto plemena vystihuje ich pohotovosť. Sú kedykoľvek pripravené na akciu. V minulosti sa táto ich vlastnosť využívala v hospodárstve na pasenie dobytka a taktiež lov vysokej zveri. Ďalšia vlastnosť, ktorá Cane corso jednoznačne vystihuje je jeho oddanosť. Časom si nie len svojho pána ale aj celú rodinu zamiluje, čo ale v prípade, že sa mu prestanete dennodenne venovať, môže viesť až ku rozvoju stresu a následnej úzkosti z odlúčenia. V každej situácii je odhodlaný Vás brániť. To ale neznamená, že Cane corso patrí medzi útočné psy. Správne socializovaný jedinec nebude nikdy agresívnej povahy. Cane corso potrebuje čas, kým spozná a začne dôverovať osobám, ktoré sú mu cudzie. Jeho postoj ku nim býva nezaujatý. Je veľmi učenlivý. Pokiaľ by ste ho radi naučili niečo nové, správnym spôsobom sa Vám to podarí aj v dospelom veku.

Pre koho je vhodný?

Cane corso budí na prvý pohľad na niektorých ľudí desivý dojem, no pomerne rýchlo zistia, že je nesprávny. Pokiaľ je psík vedený vhodným prístupom, dospeje v pokojného, láskyplného a vyváženého psa. Od šteniatka potrebuje rázne vedenie a dôslednú výchovu. Pokiaľ majiteľ neurčí psovi jasné hranice, tak sa bude správať dominantne a bude sa snažiť ovládnuť domácnosť. To je aj hlavným dôvodom, prečo sa Cane Corso nedoporučuje ako pes pre začiatočníkov alebo neskúsených chovateľov. O to lepšie je, pokiaľ sa psík dostane do rúk majiteľa, ktorý rád vezme svojho štvornohého miláčika skúmať krásy prírody a ak prispôsobí svoje športové aktivity tomu, aby ho psík mohol sprevádzať.

Pokiaľ by sme si rozdelili všetky plemená do dvoch skupín na náročné a nenáročné, Cane corso by patrilo do tých náročných. Jedným z dôvodov je výcvik a druhý je samotná finančná náročnosť. Je potrebné si uvedomiť, že kúpna cena predstavuje len počiatočnú investíciu. Okrem klasických vakcinácií, ktoré sú potrebné u každého plemena treba dôkladne zvážiť aj výber krmiva pre správny vývoj kĺbov, poprípade pridávanie výživových doplnkov. Cane corso taktiež nepatrí do hocijakého domu. Mal by to byť dom s pomerne veľkou záhradou a pevným bezpečným plotom. Pokiaľ nemáte záhradu, je o to dôležitejšie vynahradiť mu fyzickú aktivitu v prírode. Kvôli svojej veľkosti a povahe psy Cane corso bývajú najšťastnejšie v dome s trávnikom, na ktorom sa môžu vybehať a považovať toto miesto za svoje teritórium.

Starostlivosť a výchova

Cane corso patrí medzi psy s vyššími nárokmi na pohyb. Starostlivosti o výzor nie je potrebné venovať veľa času. Treba sa však pripraviť na obdobie pĺznutia, kedy je najvhodnejšie psíka pravidelne prečesávať kefou. Je to plemeno, ktoré si vyžaduje každodennú pozornosť. Nepatrí však medzi plemená, ktoré sú samotným výcvikom zaujaté. Je potrebné ich správne motivovať. Vedenie musí byť rázne, no nie násilné. Klaďte dôraz na výcvik aj z toho hľadiska, aby sa naučil reagovať ochraňujúco len v prípade skutočnej hrozby.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Skorá socializácia Cane Corso je nutnosťou. Majitelia by ich mali už od šteňaťa vystavovať kontaktu s cudzími ľuďmi a psami. Ranná socializácia naučí vášho psíka správne vyhodnocovať okolie a ako sa zachovať pri kontakte s (pre nich) cudzím človekom či psom. Takto sa naučia, čo pokladať za hrozbu a na ktoré podnety reagovať ľahostajne. Charakter sa začína budovať už pár dní po pôrode, najmä pokiaľ dochádza k vytváraniu „hierarchie“ medzi súrodencami. Proces socializácie sa začína približne 3 týždne po narodení. Je vhodné brávať šteniatko hneď po ukončení vakcinačnej schémy na Vami zvolený cvičiteľský kynologický klub. Pozor si treba dať u šteniatok, ktoré ešte nedosiahli vek rok a pol. Ich muskuloskeletálny (kostrovosvalový) aparát sa stále vyvíja, preto voľte len kratšie prechádzky a výcvik bez výrazného fyzického zaťaženia.

Cane corso všeobecne nerád ostáva veľa hodín sám. Pokiaľ je do Vášho denného rytmu zahrnutý aj dlhší čas mimo domu, je treba psíka na pobyt osamote pripravovať postupne a už od šteniatka. Najlepšie urobíte, ak ho necháte osamote prvé razy len na pár minút. Postupne je časový interval možné predlžovať a psík si začne zvykať. Nechajte mu doma jeho obľúbené hračky, ktoré mu pomôžu vyplniť voľný čas (napr. hryzátko).

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Výcvik a pravidelné návštevy kynologického klubu sú vhodné aj pre dospelých psov Cane corso, nie len pre šteniatka. V prípade, že si zaobstaráte už dospelého psíka, výcvik môže byť o niečo komplikovanejší. Svoju úlohu zohráva aj jeho predchádzajúca výchova a výcvik, no najdôležitejšie je, aby ste si získali jeho rešpekt, a to nie násilím. Poslušnosť dospelého Cane corso je možné nadobudnúť predovšetkým vďaka jeho vysokej inteligencii. Pokiaľ Vám chýbajú zručnosti v tomto smere, k získaniu dôvery Vám radi napomôžu špecializovaní tréneri. Pre utuženie puta medzi pánom a psom je vhodná rýchla prechádzka, poprípade spoločný beh. Cane corso hravo zvládne aj beh popri bicykli.

 Neprehliadnite! Rozhovor s chovateľom...

Rozhovor s chovateľom Cane corso Romanom Chaloupkom

Roman Chaloupka, chovateľ Cane corso

domacezvierata.sk: Ako ste sa dostali k chovu Cane corso?

Roman Chaloupka: Vždy som bol veľkým milovníkom zvierat. Venoval som sa chovu vtáctva, zajacov, mačiek a postupne som sa dostal ku psom. Skôr, ako som sa stal majiteľom plemena Cane corso, s manželkou sme ako prvého veľkého psa vlastnili nemeckú dogu. O približne 5 rokov neskôr ako sa nám táto nemecká doga pominula, rozhodli sme sa, že si kúpime ďalšieho veľkého psa do nášho novopostaveného domu. Keď sme sa rozhodovali, aké plemeno psa by sme chceli, hľadali sme plemeno, ktoré je ľahko trénovateľné, milé k deťom, oddané, no nie až takého veľkého telesného rámca ako nemecká doga.

V roku 2007 na návšteve kynologickej výstavy som bol prítomný pri vystavovaní plemena Cane corso. Po skončení výstavy, som sa dal do rozhovoru s chovateľom Eduardom Pribulom, ktorý je jeden z prvých importérov plemena Cane corso na Slovensko. V rozhovore mi priblížil viac o chove a povahe tohto plemena. V tej dobe vystavoval chovného psa s menom Lapo, ktorý ma očaril svojím vzhľadom ale najmä povahou. Dohodli sme si stretnutie v jeho chovateľskej stanici Edimark so sídlom v Pezinku. Po návšteve jeho chovnej stanice sme si rezervovali šteniatko po chovnom psovi Lapovi a matke Serene. Po pár týždňoch nás pán Pribul kontaktoval s tým, že sa mu narodili šteniatka a poslal nám aj fotky. Zhruba po 12 týždňoch sme sa vybrali do Pezinka na návštevu opäť a odnášali sme si už našu vysnívanú sučku Chiaru.

domacezvierata.sk: Kedy ste Chiaru začali trénovať a ako?

Roman Chaloupka: Hneď od kedy sme si ju priniesli domov. Aj napriek tomu, že bývame v rodinnom dome, učili sme ju základné hygienické návyky. Súčasne sme začali hravou formou výcviku trénovať základné povely a prvým povelom bol  povel „Ku mne”. Postupne sme nacvičovali ďalšie cviky, ako chôdza na vodítku pri nohe, cviky „k nohe”, „sadni”, „ľahni”, „zostaň”, štekanie na povel, obraty na mieste, za pohybu a ďalšie iné. Vždy keď správne vykonala cvik, bola odmenená pohladkaním, milým slovom alebo pamlskom. Záujemcom o vystavovanie by som odporučil v tomto období začať trénovať činnosť na povely ako: výstavný postoj, pohyb vo výstavnom kruhu, ukazovanie zubov rozhodcovi a u psíkov aj prehmatanie semenníkov posudzovateľom súťaže. Pes nesmie reagovať agresívne na posudzovateľa, lebo môže byť vylúčený z posudzovania.

domacezvierata.sk: Kedy by ste povedali že sa jej povaha začala meniť?

Roman Chaloupka: Súčasne s dospievaním sa začala prejavovať jej povaha (cca. medzi 8. až 11. mesiacom) a zároveň sa snažila hierarchicky začleniť do ľudskej „svorky”. V tejto dobe skúšala, čo si môže dovoliť k jednotlivým členom rodiny. Bolo dôležité stanoviť jej miesto v rodine (jej svorke). V tomto období je najdôležitejšia dôslednosť a láska vo výchove, aby sa z Cane corsa stal plnohodnotný člen rodiny.

domacezvierata.sk: Aké výstavné úspechy dosiahla Chiara?

Roman Chaloupka: Na výstavách, ktorých sme sa zúčastnili dosiahla vo svojej triede vždy hodnotenie „Výborný” – „1”. Sľubnú výstavnú kariéru sme museli ukončiť po röntgenovom vyšetrení kĺbov, ktoré je podmienkou k uchovneniu psa. Keďže výsledky vyšetrenia dysplázie bedrových kĺbov na zadných končatinách mali výsledok „B” a teda nebolo možné ju uchovniť, výstavnú kariéru sme ukončili. V tomto období sme sa začali venovať služobnej kynológií, pri ktorej tento hendikep nebol limitujúci.

domacezvierata.sk: Mala Chiara zdravotné problémy? 

Roman Chaloupka: Aj napriek dysplázií s mierou B, ktorú jej zistili pri vyšetrení, sa jej nijako zdravotné problémy neprejavili. Tento stav pripisujem častým prechádzkam v lete spojených aj s plávaním a ľahkým zaťažovaním s nabaľovaním svalovej hmoty, ktorá jej túto dyspláziu umožnila lepšie znášať. V ôsmom roku života jej bol na veterinárnej klinike diagnostikovaný nádor na slezine. Po konzultácií s veterinárom sme sa rozhodli, že jej tento nádor spolu so slezinou dáme odstrániť. Chiara po tomto zákroku žila ešte 7 mesiacov, no aj napriek našej snahe napokon rakovine podľahla. Pre každého, kto chová psíky s láskou a sú členmi jeho rodiny pochopí, aká to bola pre nás strata.

domacezvierata.sk: Akému chovateľovi by ste Cane corso odporučili?

Roman Chaloupka: Toto plemeno by som odporučil každému aktívnemu človeku, ktorý má ale už nejaké skúsenosti s chovom a výcvikom psov. Sú to úžasné psy a vrelo ich odporúčam aj do rodiny s deťmi. Pokiaľ chcete mať z tohto plemena ideálneho spoločníka, určite mu treba venovať veľa času a on sa Vám odmení svojou láskou, poslušnosťou a oddanosťou. Určite to nie je pes pre zaneprázdneného človeka a už vôbec nie ako „hračka pre deti”.

Vzťah ku zvieratám a deťom

Pokiaľ máte skúsenosti s výchovou energických psov veľkých plemien, hodí sa aj do rodín s deťmi. Je prítulný a hravý, označuje sa aj ako „štvornohá pestúnka”. Tolerancia detí je pomerne vysoká aj z toho dôvodu, že Cane corso psy majú posunutý prah bolesti. Ťahanie napr. za uši či chvost tolerujú a pokiaľ by im začala hra prekážať, jednoducho odídu. Deti má tendenciu ochraňovať, čo sa môže v niektorých prípadoch až vymknúť kontrole, kedy ich obraňuje aj pred osobami, ktoré pozná.

Cane corso sú temperamentné psy. Pokiaľ sa dostanú do konfliktu s iným psom či zvieraťom, bránia seba i svojho pána. Platí však, že správne vedený pes konflikty nevyvoláva a nemá problém ani s inými druhmi zvierat. Nežiadúce, poprípade agresívne správanie možno pozorovať najčastejšie voči jedincom veľkých plemien psov a psov rovnakého pohlavia.

Výživa a kŕmenie

Pre zdravý vývin celého organizmu šteniatka je potrebná kvalitná strava. Patria medzi plemená psov, ktoré rastú veľmi rýchlo. Preto sa im doporučuje vysoko kvalitné nízkokalorické krmivo, ktoré zabráni príliš rýchlemu rastu. Tento druh krmiva dopomôže ku rovnomernému vývoju kĺbov a kostí. Ich náchylnosť na vyvinutie muskuloskeletálneho ochorenia (predovšetkým ochorení kĺbov) priamo súvisí s nesprávnym dávkovaním a kvalitou stravy vo fáze rýchleho rastu. Dávkovanie by malo byť prvé mesiace rozdelené do viacerých denných porcií. Množstvo závisí od veku a aktivity psa, preto je potrebné klásť pozornosť na dávkovanie granúl na príslušnom obale. Svojho psíka je potrebné sledovať a udržiavať fyziologickú (zdravú) telesnú hmotnosť. Pre Cane corso je vhodná aj strava typu barf.

Prečo nedávať šteniatku veľa mäsa?

Každý majiteľ chce svojmu štvornohému miláčikovi dopriať len to najlepšie. Pokiaľ však odchovávate šteniatko Cane corso na veľkom množstve mäsa, Váš pôvodne dobrý úsudok môže psíkovi spôsobiť práve zdravotné problémy. V čistom mäse šteniatko prjime veľké množstvo fosforu na úkor malého množstva vápnika, čo ústi do ochorenia, pri ktorom dochádza ku nadmernej tvorbe hormónu prištítnych teliesok (orgány nachádzajúce sa pri štítnej žľaze), parathormónu. Parathormón sa snaží zvýšiť hladinu vápnika v krvi tým spôsobom, že podporuje jeho uvoľňovanie z kostí.

Ochorenie postihuje nie len Cane corso, ale týka sa všetkých veľkých plemien psov kŕmených prevažne mäsom. Medzi hlavný klinický príznak patrí bolestivosť končatín, ktorá môže ústiť až ku deformáciám a fraktúram kostného podkladu (zlomeninám kostí). Z toho dôvodu je nutné dbať na kvalitu krmiva. Ochorenie môžete nájsť pod viacerými názvami ako sú „mäsový syndróm”, pokiaľ by Vás zaujímala aj odborná literatúra, spomínanú problematiku nájdete aj pod názvami “sekundárny hyperparatyroidizmus” či „juvenilná alebo nutričná osteodystrofia”

Najčastejšie ochorenia

Cane corso sa ako aj ostatné veľké plemená psov nedožívajú značne vysokého veku. V nasledujúcom texte Vás oboznámime s ochoreniami, ktoré sa u nich vyskytujú frekventovanejšie, no nie sú pravidlom. Chovateľské kluby sa svojím šľachtiteľským programom snažia o elimináciu (odstránenie) dedičných ochorení z chovov.

1. Dysplázia bedrových kĺbov (DBK) a dysplázia lakťových kĺbov (DLK)

Dysplázia predstavuje abnormálny vývoj kĺbu postihujúci predovšetkým veľké a gigantické plemená psov. Incidencia (výskyt) u súk a psov je takmer rovnaká. Jedná sa o dedičné ochorenie s heritabilitou (dedivosťou) od 0,2% do 0,6%. Významnú úlohu zohrávajú vplyvy vonkajšieho prostredia, pričom nevhodné je predovšetkým prekrmovanie, neadekvátna strava, nadmerná záťaž a zlé ustajnenie. Šmykľavé podlahy sú pre správny vývoj kĺbov nevhodné. Pokiaľ by ste sa radi dozvedeli o dysplázii viac informácií, pripravili sme pre Vás rozhovor s odborníkom Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc.

2. Pretočenie žalúdka

Žalúdok je svalnato-žľaznatý orgán, ktorý slúži na mechanické aj chemické trávenie prijatej potravy a taktiež ako jej zásobník. Leží v prednej časti brušnej dutiny. Prázdny žalúdok nepresahuje za posledný pár rebier. Nadmerné zväčšenie a rozšírenie steny žalúdka sa odborne označuje ako dilatácia (nafúknutie) žalúdka. Samotné rozšírenie žalúdka je stav, ktorý predchádza jeho pretočeniu. Odborne sa pretočenie nazýva aj ako torzia žalúdka. Medzi faktory, ktoré môžu priviesť psíka ku vzniku tohto ochorenia sú rýchle hltanie potravy, prekrmovanie, príjem ťažko stráviteľnej potravy, znížená peristaltika (pohyb čriev v smere trávenia), hltanie vzduchu a ochorenia postihujúce oblasť vrátnika. Vrátnik predstavuje časť žalúdka, ktorou trávenina musí prejsť, aby sa dostala do oblasti tenkého čreva.

Dôležitá informácia pre majiteľov je fakt, že pes po nažratí potrebuje kľud. Žiadna fyzická záťaž v tomto čase nie je vhodná. Pokiaľ nastane nadmerné hromadenie potravy a plynu v žalúdku, môže dôjsť ku jeho „zatočeniu”. Z toho dôvodu, že žalúdok je väzivovo spojený so slezinou, často dochádza taktiež ku jej premiestneniu. Medzi výpovedné klinické príznaky pre majiteľa patria nepokoj, zrýchlené dýchanie, rozšírenie a bolestivosť brušnej dutiny, slinotok, nápinky na zvracanie bez samotného zvracania a strnulý pohyb. Pretočenie žalúdka je akútny, život ohrozujúci stav, pri ktorom sa psík dostáva do šoku.

Potrava sa nemôže zo žalúdka dostať von, začne sa rozkladať. Časom do krvného riečiska prestupujú škodlivé látky a dochádza ku nekróze, teda odumieraniu žalúdočnej steny. Z toho dôvodu je potrebné mať na vedomí toto ochorenie a v prípade pozorovania spomínaných klinických príznakov ihneď navštíviť veterinárneho lekára, a to najmä v prípade ak ste majiteľom psíka veľkého plemena s hlbokým hrudníkom.

3. Ochorenia srdca

Ochorenia srdcového svalu až kardiovaskulárny (srdcovocievny) kolaps trápia nie len veľké, ale aj malé plemená psov. Je dôležité vedieť ich rozpoznať v rannom štádiu, pretože neinfekčné ochorenia srdcovocievneho systému ako aj samotného srdca častokrát nevieme vyliečiť, no vieme výrazne spomaliť ich rozvoj. Najčastejšou patológiou diagnostikovanou na veterinárnom pracovisku je takzvaná dilatačná kardiomyopatia (zväčšenie a ochabnutie steny srdca), ktorá predstavuje postupné zväčšovanie objemu srdca, pričom sa ale jeho stena stenšuje. Tenšia stena srdca nie je taká výkonná ako zdravá stena normálnej (fyziologickej) hrúbky, a preto dochádza ku zníženému srdcovému výdaju. Srdce „pumpuje” menšie množstvo okysličenej krvi do veľkého krvného obehu, čoho dôsledkom je fakt, že tkanivá v organizme nemajú dostatok kyslíka a dochádza ku stagnácii (viaznutiu) krvi v kardiovaskulárnom systéme.

Všeobecne u všetkých psov predstavuje najbežnejšie ochorenie srdcového svalu, no s tým rozdielom, že u veľkých a gigantických psov sa môže rozvinúť v každom veku. Klinické príznaky súvisia s tým, ktorá časť srdca je postihnutá, no pokiaľ ste majiteľom psíka, je pre Vás potrebné všímať si tieto klinické príznaky: rýchla únava, letargia, kašeľ. Psík s rozvinutým ochorením srdca nemá chuť na dlhé prechádzky či šantenie. Medzi závažnejšie klinické príznaky patria vlhké chrapoty pri dýchaní, fialové zafarbenie slizníc a zväčšenie brušnej dutiny. V rámci diagnostiky je dôležitá pravidelná vakcinácia spojená s preventívnou kontrolou u veterinára, ktorý má možnosť fonendoskopom počuť prípadné srdcové šelesty a arytmie. Na trhu máme rozdielne skupiny liekov zabraňujúce „starnutiu“ srdca a zvyšujúce jeho výkon, preto je potrebné pri spozorovaní spomínaných klinických príznakov navštíviť veterinárneho lekára, a to aj v prípade, že psík je v mladom veku.

4. Ochorenia očí

Odvrátenie spodnej mihalnice

Mihalnice slúžia na ochranu predných oddielov oka, distribúciu (rovnomerné rozdelenie) slzného filmu, reguláciu (úpravu) množstva prijatého svetla a presun sĺz do slzného kanála. Plemenný štandard Cane corso určuje, že mihalnice by mali ku očnej guli dokonale priliehať. Z hľadiska patológií očných mihalníc sa najčastejšie stretávame s ektrópiom spodnej mihalnice, čo predstavuje jej oddialenie a odvrátenie. Niektoré jedince sa s touto diagnózou už narodia a u niektorých ide o senilné (starecké) ektrópium, z dôvodu postupného ochabnutia tkaniva kože starnutím. V rámci terapie existuje viacero oftalmologických techník, ktoré úspešne defekt upravia.

 Vedeli ste, že...: Mnoho ľudí si zamieňa pojem riasy za mihalnice. Mihalnice predstavujú tú zložku oka, ktorá je zodpovedná za žmurkanie. Na rozdiel od toho riasy, nazývané aj riasnice či cílie, vyrastajú zo samotných mihalníc a majú za úlohu najmä zachytávať prach a nečistoty pred vniknutím do oka. Ženy si teda nanášajú maskaru na riasy, nie na mihalnice.

Vychlípenie tretieho viečka

Medzi orgánové komponenty (súčasti) súvisiace s očnou sústavou majú psy na rozdiel od ľudí aj „tretie viečko”. Umiestnené je v očnom kútiku bližšom pri nose psa a obsahuje žľazu, ktorá je z hľadiska tvorby slzného filmu kľúčová. Slzný film zjednodušene nazývame slzy. Pri podráždení oka a oslabení spojivového tkaniva v okolí sa môže stať, že tretie viečko opuchne a vychlípi sa smerom do oka. V takom prípade je potrebné navštíviť Vášho veterinárneho lekára, ktorý má možnosť riešiť tento problém pomocou kvapiek a mastičiek alebo chirurgicky. Po chirurgickom odstránení žľazy však dochádza ku syndrómu suchého oka. Toto ochorenie dostalo vďaka svojmu vzhľadu názov aj „cherry eye” ako čerešňové oko, ktoré je medzi chovateľmi známejšie.

5. Ďalšie ochorenia

Medzi ďalšie ochorenia prichádzajúce do úvahy aj pri plemene Cane corso patria anémia, epilepsia, ušné infekcie, leukémia, demodex a svrab. Anémiu poznáme pod názvom chudokrvnosť, ktorá je bežná aj u iných druhov zvierat. Epilepsia predstavuje chronické neurologické ochorenie, pri ktorom dochádza ku vzniku záchvatov, a to v rôznych časových intervaloch. Je potrebné však poznamenať, že nie každý záchvat hneď poukazuje na epilepsiu. Pre dôslednú diagnostiku je potrebné urobiť kompletné vyšetrenie zdravotného stavu, ktoré zahŕňa aj vyšetrenie činnosti iných orgánov ako sú napríklad pečeň, obličky a srdce.

Výraznejšie potriasanie hlavou, škrabanie si ušiek alebo nakláňanie hlavy na bok nasvedčuje o možnej ušnej infekcii. Zápal ušných zvukovodov má rôznorodé príčiny vzniku. Pomnoženie kvasiniek býva v niektorých prípadoch spájané aj s alergiami. V tomto prípade je potrebné odsledovať a informovať veterinárneho lekára aj o prípadnej súčasnej hnačke, vylizovaní si labiek či častom škrabaní sa. V prípade, že psík prejavuje spomínané klinické príznaky, v súčasnosti máme možnosť  urobiť psíkom kompletné alergologické testy, ktoré nám presne poukážu, na čo konkrétne je psík alergický a to aj do akej miery.

Leukémia je chronické ochorenie ľudovo nazývané aj ako rakovina krvi, ktorá je typická tvorbou veľkého množstva bielych krviniek. Postihuje psíky v strednom a vyššom veku. Psíky s leukémiou sa zdajú byť majiteľom smutnejšie a postupne strácajú chuť do jedla.

Demodex a svrab sú kožné parazitárne ochorenia. Demodex sa nachádza na koži u každého psíka, ku ochoreniu dochádza až po jeho premnožení. Postihnúť môže šteniatka alebo dospelé psy so zníženou imunitou. Svrab sa za normálnych podmienok na koži nenachádza. Zrejme ho poznáte aj pod názvom prašivina. Obidve ochorenia sú sprevádzané nápadným vypadávaním srsti, ktoré neostane bez povšimnutia majiteľom. Pri svrabe psíky pociťujú aj silné svrbenie, následkom ktorého sa chcú neustále škrabať. Na kožné ochorenia sú náchylnejšie svetlejšie farebné varianty tohto plemena.

Na záver je dôležité poznamenať, že napriek častejšiemu výskytu spomínaných ochorení u Cane corso, nejedná sa o „chorľavé” psy. Mnoho chovateľov so svojím psíkom navštevuje veterinára len kvôli pravidelným vakcináciám.

História plemena

Korene plemena Cane corso siahajú až do čias starovekého Ríma. Staroveký Rimania predkov tohto plemena využívali ako vojnové psy, na lov diviakov a aj ako zbraň v gladiátorských zápasoch. Je predpokladané, že ich predkom bol starorímsky molos – canis pugnax. Pomenovanie Cane corso má dva rôzne pramene. Ich meno znamená v latinčine „strážca panstva“, hoci niektorí zástancovia corso veria, že to znamená „kurzujúci pes“, čo odkazuje na prax coursingu alebo prenasledovania koristi pomocou zraku (na rozdiel od čuchu).

Do konca 19. storočia sa ich populácia udržala vďaka ich vynikajúcim strážnym schopnostiam. Používali sa v poľnohospodárstve najmä na stráženie stád a polí. S príchodom mechanizácie v poľnohospodárstve tieto strážne psy neboli na farmách už nutnosťou. To malo za následok prudký pokles ich populácie, ktorý bol až na pokraji vyhynutia Cane corso.

V 70. rokoch minulého storočia na juhu Talianska v oblasti Puguila sa doktor Antonio Morsiani v spolupráci s profesorom Francescom Ballottom, snažili o záchranu tohto majestátneho plemena. Vďaka 19 psíkom sa im podarilo obnoviť ich populáciu. Napokon v roku 2007, Cane corso bolo oficiálne zaradené do FCI (medzinárodnej kynologickej federácie). V roku 2021 sa dokonca toto majestátne plemeno zaradilo na 25. priečku popularity psích plemien.

Kúpa Cane corso

Kúpu Cane corso treba najskôr zvážiť. V nasledujúcich bodoch máte možnosť vidieť krátky prehľad zahŕňajúci pozitíva i negatíva zaobstarania si psa plemena Cane corso, ktorý Vám môže napomôcť pri rozhodovaní:

Prečo áno?

• je inteligentný a oddaný
• vhodný ku deťom
• parťák ku rôznym športom a na výlety
• ochráni majetok i rodinu

Prečo nie?

• pokiaľ nemáte skúsenosti s výchovou
• ak bývate v byte
• niekedy slintá, pĺzne
• nedožíva sa vysokého veku (dlho dospieva a rýchlo starne)

Pokiaľ Vás Cane corso zaujal a zvažujete jeho kúpu, na Slovensku máme viacero chovateľov, ktorých máte možnosť ľahko nájsť a kontaktovať aj cez internet.

 Upozornenie: Na internete je kvantum inzerátov, cez ktoré ľudia ponúkajú na predaj šteniatka „bez papierov”. Cena za takéto šteniatka býva nižšia, no častokrát to nesie so sebou nemilé komplikácie. Práve u šteniatok zakúpených bez preukazu pôvodu sa ochorenia vyskytujú frekventovanejšie. Chovateľské stanice sa dlhoročným šľachtením pokúšajú o elimináciu najčastejších chorôb u daného plemena. Vyvarujte sa predajcom, ktorí používajú frázy typu: „šteniatko je čistokrvné, ale nemá papiere, lebo je posledné z vrhu”, „šteniatko je bez papierov, lebo šlo o nechcené krytie, ale rodičia sú papieroví” a pod., lebo práve to nasvedčuje, že môže ísť o množiteľa. Každý predajca by mal záujemcovi predstaviť obidvoch rodičov šteniatka.

Zdroje informácií:

• https://www.fci.be/Nomenclature/Standards/343g02-en.pdf
• https://dogtime.com
• http://edimark.sk/
• https://www.akc.org/dog-breeds/cane-corso/
• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J. Choroby psov a mačiek I.diel. Košice : Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2015. 753 s. ISBN 978-80-8077-454-7.
• Dorling Kindersley Limited. Plemená psov : Kompletný sprievodca. Bratislava : Ikar, 2013. 351 s. ISBN 978-80-551-3361-4.

MVDr. Ivana Plevová

Už od môjho detstva bolo zrejmé, že mojou súčasťou budú vždy aj zvieratá. Lásku ku zvieratám máme v rodine. Ešte v predškolskom veku som sa začala venovať koňom a jazdectvu. Keď som chodila na strednú školu, na Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, adoptovali sme si psíka. Popri štúdiu na vysokej škole, na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, som sa zaujímala predovšetkým o chov a choroby psov, no moja cesta viedla taktiež ku veľkým hospodárskym zvieratám. Stala som sa súčasťou Klubu sokoliarstva a rehabilitácie dravcov, kde som sa rok starala o dravca, harris hawk, s menom Ľubko. Popri škole som vo voľnom čase praxovala na veterinárnych klinikách a hospodárskych družstvách. Štúdium som úspešne ukončila v máji 2022. Dnes pracujem na klinike v Liptovskom Mikuláši. Radosť mi doma robí psík a dve morčiatka.