Border kólia, inteligentné živé striebro – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Neuveriteľne priateľská border kólia patrí k najobľúbenejším a najbystrejším plemenám psov. V tradičnejšom bielo-čiernom alebo menej tradičnom merle a hnedom sfarbení sa prechádza po nejednom dvore či byte, ako u nás, tak aj v zahraničí. Tieto „usmievavé” psíky vyčaria úsmev na tvári snáď každému a neexistuje človek, s ktorým by sa nechceli kamarátiť a hrať. Ako čerešnička na torte, podľa vedeckých výskumov, nie len, že patria medzi najbystrejšie psy, ale tieto priečky zaslúžene vedú. Preto s nimi môžete trénovať prakticky čokoľvek za akýmkoľvek zámerom, pri troške snahy a trpezlivosti, s tým správnym motivačným prístupom, Vám Vaša borderka určite nespraví hanbu či na agility alebo ako terapeutický a sprievodný pes. Jediné „psie povolanie”, ktoré toto jedinečné plemeno vykonávať nevie, je stráženie pozemku či dvora. Pravdepodobne by sa so svojou povahou totiž tešil aj zo zlodejov.

Border kólia - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Dlhosrstá aj krátkosrstá border kólia
  • Farby border kólie
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Austrálska border kólia? Austrálsky ovčiak versus border kólia
• Povaha
  • Povaha nekončí len pri pracovitosti a inteligencii
  • Problematika prešľachtenia a neskrotená energia
• Pre koho je vhodný?
  • Je border kólia vhodná do bytu?
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
  • Výborný parťák na psie športy
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK a DLK)
  • 2. Osteochondróza (Osteochondrosis Dissecans, OCD)
  • 3. Epilepsia
  • 4. Citlivosť na určité lieky – prítomnosť génu MDR1 (MDR1 defekt, Multi-Drug Resistance gene)
  • 5. Ďalšie ochorenia
• História plemena

Vzhľad a štandard plemena

Na border kóliu sa rozhodne nedá povedať, že patrí k malým psom. Na druhej strane, nepatrí ani medzi veľké, a preto ju radíme k stredne veľkým plemenám. Celkovo budí dojem dobre stavaného a harmonického tela, ktoré je tak „akurát”. Proporcie tela možno označiť za harmonické, zjav by nemal byť ani príliš ťarbavý, no ani príliš suchý či ľahký. Suka dorastá do výšky 53 centimetrov a pes len o niečo málo viac, zhruba 56 centimetrov. Váhou, pri správnej výžive a spôsobe života, dosahujú obe pohlavia minimálne 15 kilogramov, pričom by ich váha nemala presiahnuť 20 až 22 kilogramov. Samozrejme, suky border kólie by mali byť, samozrejme, o niečo málo ľahšie ako psy. To v praxi znamená, že ak Vaša borderka váži napríklad 28 kilogramov, určite by ste s tým mali niečo robiť.

 Upozornenie: Zvýšená hmotnosť a obezita u psov spôsobuje komplikácie nie len v bežnom živote psa ako je kradnutie jedla či neochota k pohybu, ale môže zapríčiniť aj oveľa vážnejšie zdravotné problémy ako je diabetes mellitus, teda cukrovka, či rôzne problémy s pohybovým aparátom. Rovnako obézny pes bude mať pravdepodobne horší priebeh väčšiny ochorení. Preto pred týmto problémom v žiadnom prípade netreba zatvárať oči! Občas treba psíkovi odoprieť pamlsok či kúsky zo svojho jedla. Kŕmnu dávku taktiež musíte prispôsobiť konkrétnemu psovi. V prípade komerčných krmív sa riaďte odporúčaním na obale a aktivite psa.

Dlhosrstá aj krátkosrstá border kólia

border kólie so stredne dlhou srsťou pozná a videla vo svojom živote asi väčšina z nás. Omnoho raritnejšie a menej známe sú však krátkosrsté varianty tohto plemena. Obe tieto dĺžky srsti pritom uznáva medzinárodný štandard FCI a označujeme ich za dvojvrstvové – teda majú kryciu vrstvu a spodnú podsadu, ktorá psíka chráni. O to náročnejšie sa však o srsť stará.  Krycia vrstva má strednú štruktúru a je hustá, podsada zas mäkká a rovnako hustá. Ako predpokladáte, raritnejšia krátkosrstá borderka vyžaduje o niečo menej starostlivosti, ako jej dlhosrstá sestra.

Samozrejme, krátkosrsté varianty môžete nájsť v nejednom dvore chovateľa, no ako už býva zvykom, raritnejší psík môže mať o čosi vyššiu cenu. Od overeného a riadneho chovateľa, ktorý ku psíkovi vie poskytnúť rodokmeň a preukaz o pôvode (častejšie označované skratkou pp), všeobecne cena šteniatka narastie do výšky niekoľko stoviek eur. No aj keď pravdepodobne nájdete lacnejšiu alternatívu bez pp, dbajte vždy na to, že nie všetko sa točí okolo vety „Veď aj tak nebudem chodiť so psom na výstavu”. Samozrejme každý pes je hodný šťastného života, ale kúpou takého jedinca od akéhokoľvek chovateľa pravdepodobne podporujete množenie a život psov v zlých podmienkach. Nehovoriac o množstve ochorení, ktoré so sebou tieto zvieratká často nesú.

 Vedeli ste, že...: Nie je pravdou, že dva „papierové” psy môžu mať šteniatko bez pp. Všetko funguje tak, že ak sa jedná o riadený chov s možnosťou dokázania oboch rodičov, vždy dostane každé šteniatko preukaz pôvodu. Aj pes, ktorý sa nesmie používať na ďalší chov – z dôvodu výskytu ochorenia či vrodenej vady – preukaz má. Chovná stanica, ktorá má riadne registrovaný chov, teda sa jedná o overeného a renomovaného chovateľa, so sebou nesie povinnosť nahlásiť nový vrh a vystaviť im preukaz o pôvode. Položme si otázku – prečo by to aj nerobili? Také šteniatko jednak lepšie predajú a najmä máte istotu, že sa jedná o dobrý a zdravý chov.

Farby border kólie

Farieb border kólie je naozaj mnoho a dalo by sa povedať, že takmer žiadna sa nepokladá za chybnú. V každom prípade, rozoznávame niekoľko sfarbení, ktoré sú u tohto plemena štandardom uznané. Vždy však platí pravidlo, že biela farba nesmie presahovať. Nižšie uvádzame niektoré najznámejšie sfarbenia border kólií.

Zlatý štandard – čierno-biele sfarbenie Bicolor

Čierno-biely bicolor

Čierno-biely bicolor je asi najčastejšie videný variant border kólií. Tieto varianty majú na sebe fľaky bielej a čiernej farby, pričom stále platí, že bielej farby nesmie byť viac, ako čiernej. Naopak, presahuje čierne sfarbenie. Biele fľaky najčastejšie hľadáme na predných končatinách a spodnej časti zadných. Rovnako sa pomerne často objavuje aj pásik bielej v strede hlavy, na nosovej línií.

Bicolor v hnedej – hnedo-biele border kólie

Hnedo-biele borderky nájdeme taktiež ešte pomerne často. Tieto varianty vyzerajú veľmi podobne ako čierno-biele, iba čiernu farbu nahrádza hnedá a v nejednom prípade presahuje bielu ešte o čosi viac, ako v prípade čierno-bielej varianty. Hnedo-biele Borderky ( často označované aj iba hnedé) na sebe nesmú mať, samozrejme, inú farbu. Hnedú farbu pritom takmer na všetkých sfarbeniach, okrem Blue Merle, nachádzame. Podľa štandardu majú borderky hnedé oči. Hnedo-biele border kólie sa objavujú aj vo verzii Tricolor, kedy sa na psovi vyskytujú dva viditeľne oddelené odtiene hnedej.

Keď nestačia dve farby – čierno-hnedo-biele sfarbenie Tricolor

Tricolor sfarbenia u borderky nájdeme v zmesi hnedej, čiernej a bielej. Najvýraznejšia farba je čierna, nasleduje biela a hnedá sa vyskytuje zväčša v malých fľakoch. Nájdeme ju najčastejšie v oblasti tváre a labkách, takže psíkovi sa farby postupne menia.

Škvrnité varianty – Red Merle a Blue Merle (modrá)

Tricolor v kombinácií čierna, biela a hnedá

Tieto psíky pôsobia skutočne zaujímavo. Pri Red Merle hľadáme hnedé (až hnedo-červené) škvrny na odtieňoch béžovej v podklade. Pri Blue Merle alebo modrej variante sú tieto škvrny sivomodré až čierne a podklad je tvorený od bielej až po svetlú sivomodrú.  Zaujímavosť Blue Merle sú aj jeho oči. U tohto variantu môžeme nájsť modré sfarbenie jedného alebo oboch očí.

Raritný krásavec – Lilac/ Lila Merle sfarbenie (Bicolor)

Toto sfarbenie sa od ostatných pomerne dosť líši. Základ bielej farby na psíkovi nájdeme, ale druhá, presahujúca farba sa ťažko popisuje. Jej odtieň sa pravdepodobne nedá presne zachytiť ani z fotografie, pretože je skutočne zaujímavá. Presahujúcu farbu Lilac sfarbenia asi najlepšie vieme opísať ako sivo-fialovú. Ak sa pozrieme na predošlé farby, je to niečo medzi Blue a Red Merle sfarbením. Nájdeme ju v štandardnej variante, kde je farba plynulá a v spojitosti so škvrnami ako sfarbenie Merle.

Samozrejme, netreba zabúdať, že farby a odtiene sa na každom psovi môžu pri sfarbeniach o niečo líšiť. Hnedá sa objavuje v množstve odtieňov, rovnako ako sivomodrá pri Blue Merle či piesková a béžová v prípade Red Merle. U Lilac sfarbenia je farba pomerne špecifická a spektrum odtieňov môžeme teda považovať za užšie. Sfarbenie Merle rovnako poznáme aj vo viacerých variantoch ako Slate merle (bridlicové) alebo Sable merle. Niekedy sa objavuje aj takzvané ee-red sfarbenie.

 Upozornenie: Merle sfarbenie nie je len sfarbenie! Ide o nepravidelné zosvetlenie farby psa. Toto zosvetlenie dosiahneme, ako inak, genetikou. Spôsobuje ho takzvaný gén merle, ktorý v sebe tieto jedince nosia. Okrem krásnych sfarbení srsti však tento gén môže byť aj poriadne nebezpečný! Psíky, ktoré v sebe gén merle nosia a prejavuje sa to na sfarbení, sú prakticky mimo rizika. Horšie je to u psov, ktoré nosia tento gén, avšak v nedostatočnom množstve, takže je akoby skrytý. Tieto jedince majú zvýšený výskyt hluchoty a slepoty. Na druhej strane, ak sa krížia dva psy s génom merle, môže vzniknúť šteňa s double merle a tie sú takmer úplne biele a majú množstvo ochorení. Preto buďte pri chove a krížení týchto sfarbení veľmi obozretní.

Hlava

Temeno a chrbát nosa u borderky majú byť približne rovnako dlhé. Pomerne široká lebka má nie veľmi výrazný výbežok temennej kosti, takže hlava pôsobí plynulejšie. Nos môže so sebou niesť čierne, hnedé alebo čokoládové sfarbenie. Psy s modrou farbou často majú nos aj bridlicovej farby. Papuľa je dlhá a postupne sa zužuje. Silné zuby zvierajú pravidelný a prakticky dokonalý nožnicový zhryz, podobne ako je to u nemeckých ovčiakov. Oči borderiek sú pomerne ďaleko od seba, oválne a stredne veľké. Ako už uvádzame vyššie, sú hnedej farby. Výnimku tvorí sfarbenie Blue Merle, kedy sa povoľuje aj čiastočne či úplné modré sfarbenie oka (jedného alebo oboch). Tento jav, kedy sa jedno oko sfarbuje inak ako druhé, nazývame heterochrómia. Celkový výraz naznačuje čulosť, pozornosť a ohromnú inteligenciu. Stredne veľké ušká nesie border kólia vzpriamené alebo polopostavené s výraznou pohyblivosťou.

Trup a chvost

Trup pôsobí atleticky, ale zároveň veľmi harmonicky. Border kólie majú široký a hlboký hrudník s dobre klenutými rebrami. Na bedrách nájdeme dostatok osvalenia. Kríže sú taktiež pomerne široké a svalnaté, plynule prechádzajú do nasadenia chvosta. Ten je veľmi dlhý, nízko nasadený a dosahuje až úroveň päty. Chvost má pomerne silné osrstenie a svojim postavením zvýrazňuje harmonickú stavbu tela. Border kólia, ktorú niečo skutočne zaujme, môže niesť chvost občas mierne zdvihnutý, no nikdy nie nad úrovňou chrbta.

Končatiny

Pri pohľade spredu vidíme dve paralelné hrudníkové (predné) končatiny, ktoré sú mierne šikmé v oblasti nadprstia. Kosti v končatinách sú pomerne silné, no nie hrubé. Silné a svalnaté panvové (zadné) končatiny majú dlhé stehná a dobre zauhlené kolená. Päty sú pomerne nízko nad zemou. Labky oboch párov končatín majú okrúhly tvar, tučné vankúšiky a krátke a silné pazúriky. Pohyb borderky pôsobí voľne, plynulo a vytrvalo. Labky sa pri pohybe veľmi nedvíhajú, pretože sa pes má pohybovať nízko nad zemou, čo prispieva k jeho rýchlosti a dáva mu výhodu proti „nebezpečenstvu”, ktoré hrozí stádu.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Austrálska border kólia? Austrálsky ovčiak versus border kólia

Austrálsky ovčiak a border kólia sú dve na pohľad takmer totožné plemená. Aj keď sa pozrieme na ich štandardné plemenné vlastnosti ako inteligencia, energickosť, priateľskosť by sme mohli povedať, že majú viac spoločného ako odlišného. Mnoho ľudí sa dokonca neraz domnieva, že ide o jedno plemeno. Opak je však pravdou. Nič ako austrálska borderka či bordérsky ovčiak neexistuje. Napriek svojej podobnosti, mnoho chovateľov, ktorým prešli cez ruky obe tieto plemená, tvrdí, že sú úplne rozdielne.

V prvom rade sa líšia v krajine pôvodu. Kým border kólia pochádza z pohraničia Veľkej Británie, austrálsky ovčiak – napriek svojmu názvu – z USA. Vzhľadom sa najvýraznejšie odlišujú v rámci frekvencie farieb. Austrálskeho ovčiaka najčastejšie nájdeme v kombináciách červenej, hnedej a čiernej či krásnom Merle. Border kólia sa oproti tomu najčastejšie vyskytuje práve v spomínanej čierno-bielej variete. Ak sa pozrieme na uši, u australáka môžete očakávať visiace, u borderky naopak vztýčené či polovztýčené ušká. Spomínaná heterochrómia (odlišné sfarbenie očí) je častejšia práve u australského ovčiaka.  A v neposlednom rade majú borderky o niečo dlhší a huňatejší chvost.

Najväčšie rozdiely však môžeme pozorovať na povahe. Hoci v základe sú ich vlastnosti podobné, v náročnosti všeobecne platí, že u borderky násobíme všetko niekoľkokrát viac. Teda austrálsky ovčiak sa viac hodí do bežného života a vydrží Vám jeden deň len tak pokojne leňošiť s Vami na gauči. U borderky by ste na takú chvíľu čakali márne. Bude Vás prepaľovať očami a očakávať aktivitu, ktorú tak veľmi potrebuje, aby si vybila baterky.

Povaha

Určite každý z nás už stretol človeka, ktorý bol tak extrémny vorkoholik, že chcel pracovať každú minútu svojho času a občas do nej „kráčal” aj počas spánku. Ak nie, jedného Vám práve predstavujeme! Pracovitosť border kólie netrúfne snáď vôbec nič. Výnimku môže tvoriť asi iba jej inteligencia, keďže sa jedná o najinteligentnejšie plemeno psa. Potvrdzuje to aj výskum amerického psychológia Stenleyho Corena, ktorý skúmal inteligenciu nie len ľudí, ale aj zvierat. Vo svojej knihe The Inteligence of Dogs uviedol štúdiu na základe ktorej zostavil rebríček najinteligentnejších psov.

Border kólia, ako už sme uviedli, získala prvú priečku. Štúdia sa robila na základe dotazníkov vypĺňaných posudzovateľmi poslušnosti psov. Je však potrebné dodať aj to, že vnímame extrémne rozdiely medzi jednotlivcami v rámci určitého plemena, teda aj v prípade border kólií. Táto variabilita častokrát presahuje aj samotné rozdiely medzi plemenami. Zaujímavosťou je aj to, že toto posudzovanie inteligencie spracováva takzvanú pracovnú poslušnosť. Teda schopnosť psa splniť pracovné požiadavky človeka. O samotnej inteligencii (IQ), v pravom zmysle slova, u psov možno rozprávať ešte omnoho viac a existuje niekoľko rôznych pohľadov na túto problematiku.

 Vedeli ste, že...: To, že je border kólia tak inteligentné plemeno, nie je vôbec náhoda! Už pri jej šľachtení boli zámerne vyberané také psy, ktoré oplývali hromadou inteligencie.   

Povaha nekončí len pri pracovitosti a inteligencii

Border kólia so svojou pracovitosťou a inteligenciou, ako iste čakáte, v sebe nesie hromadu energie, ktorú vkladá do všetkého čo robí. A tým myslíme naozaj úplne všetkého. S celou vervou sa pustí do hrania, športovej aktivity, naháňačky či tréningu. Stačí kúsok správnej a najmä pozitívnej motivácie a bude plniť Vaše povely ešte skôr, ako ich dopoviete. Na druhej strane, na gauči Vám neobsedí poriadne ani 5 minút a bude Vás ťahať do ďalšej aktivity.

Ďalšou skvelou vlastnosťou tohto plemena je jeho priateľská povaha k takmer všetkému. Samozrejme, existuje niekoľko výnimiek, ktoré potvrdzujú toto pravidlo v rámci variability plemena, ale skutočne ťažko ich nájsť a dá sa to vždy vyriešiť správnou dávkou socializácie a výchovy. Preto majú nedostatok agresie, ktorá je vyžadovaná v prípade pracovných psov do polície a vojska, či v prípade strážnych psov.

Vďaka svojim pastierskym vlohám, ktoré majú borderky dané šľachtením, sa jedná o veľmi ostražité a pozorné psíky. Majú tendenciu všetko zháňať do kruhu tak, ako sa to robí v prípade stáda oviec. Na to si pri výchove treba taktiež dávať pozor, aby Vám títo energický pastieri nezačali naháňať deti, návštevy či autá, pri ktorých hrozí veľké nebezpečenstvo úrazu. Veľkú pozornosť treba venovať aj jej oddanosti voči majiteľovi a citlivosti. Naozaj mu rada splní všetko, čo mu vidí na očiach a pôjde s ním aj na kraj sveta. Na druhej strane však sama dlho nevydrží a premení sa na kôpku chlpatého nešťastia. Inak dokáže byť veľmi samostatná a nezávislá, stačí jej cítiť blízkosť majiteľa a dostatočnú možnosť na vyprázdnenie aspoň časti energie. Samozrejme, pre tých najvitálnejších, ktorí nemajú problém denne prejsť niekoľko kilometrov na prechádzke so psom, bude border kólia skvelým spoločníkom.

Problematika prešľachtenia a neskrotená energia

Tak, ako pri každom veľmi obľúbenom plemene, tak aj pri border kólii mnohokrát riešime problém prešľachtenia psa. Chovateľské stanice chcú svoje vrhy zlepšovať a dosiahnuť dokonalosť, no zväčša sa zamerajú len na jednu líniu vlastností. V dnešnej dobe sa vrhy chovajú v troch rôznych líniách a to: pracovnej, športovej a výstavnej. Vždy záleží na tom, na čo sa daný chovateľ špecifikuje a prípadne záujem budúcich majiteľov.

Najväčšie komplikácie vznikajú práve vo výstavných líniách, kedy sa chovatelia snažia dosiahnuť čo najväčšiu dokonalosť vo farbe a proporciách určených štandardom. Ak sa chovateľ skutočne vyzná do genetiky a reprodukcie psov, problému sa hravo vyhne. Preto by ste sa pri kúpe mali sústrediť na kvalitu chovateľa a skúsenosti. V opačnom prípade sa však neraz stane, že na margo dokonalosti v rámci výzoru sa skresľujú povahové vlastnosti psa a namiesto priateľskej borderky plnej energie dostanete agresívne či bojácne psíčatko, s ktorým budete mať omnoho viac práce.

Ďalším problémom v chove borderky je práve to, že ju volia majitelia, ktorí na toto plemeno vôbec nemajú dostatok skúseností či prípravy. V očiach takého človeka sa často vlastnosti, ktoré by sme bežne považovali za pozitívne, menia na negatívne a z vysnívaného života so psom sa stáva každodenný rutinný problém. Pes má prebytok energie, stane sa pomaly neovládateľný a svoju inteligenciu venuje vymýšľaniu rôznych problémov. Často využije svoju pastiersku podstatu a začne pásť všetko čo chodí – v horšom prípade aj to, čo nechodí ako autá a bicykle – a dostane sa tak do nebezpečenstva. Mnoho ľudom vadí aj uprený pohľad borderky, večne bažiaci po povele a práci.

Pre koho je vhodný?

Napriek svojej skvelej povahe a poslušnosti, border kólia jednoznačne nie je vhodná pre začínajúceho chovateľa bez skúseností. Takýto človek by si len ťažko poradil s jej energiou a potrebou tréningu. Potrebujú nad sebou pevnú a skúsenú ruku chovateľa, ktorý ich správnou motiváciou dostane pod kontrolu. Treba ich zamestnávať ako fyzicky, tak aj dostatočne psychicky a nepodceňovať ich pastiersky pud.

Rovnako problematický chov borderky môže byť pre ľudí, ktorí trávia veľa času mimo domova a svojho štvornohého parťáka nemôžu zobrať so sebou. Či už trávite denne dvanásť hodín v práci alebo radi cestujete a svojho psa nechcete nonstop prevážať komplikovanou leteckou dopravou, border kólia pre Vás pravdepodobne netvorí dokonalú psiu zhodu. Na svojho majiteľa sa dosť hlboko viaže a je mu oddaná. Jeho prítomnosť je pre tohto psíka alfou a omegou spokojného života. Samozrejme, ak svojho psa môžete so sebou brať do práce, ide o iný prípad. Majte však na pamäti, že Vám neobsedí celý deň zavretá v kancelárií, bude sa tam nudiť a vymýšľať, aké šibalstvo by mohla vykonať. Za to, by Vás šéf asi veľmi nepochválil.

Pri správnej a postupnej výchove a dostatočnej dávke socializácie bude rovnako skvelá aj ako rodinný pes. Vďaka svojej priateľskej povahe bude len rada, že sa má s kým hrať a blázniť, ale buďte opatrní, aby nezačala žiarliť. Rovnako nepríjemná a nezvládnuteľná môže byť v prípade, ak jej nedoprajete dostatok fyzickej a psychickej aktivity a pozornosti. Obyčajný aport však často stačiť nebude. Hry je nutné striedať a snažiť sa vymyslieť aj niečo iné, k čomu musí použiť hlavu. Na dostatok aktivity, ktorú treba venovať týmto psom by sa mali zamerať aj starší ľudia. S najväčšou pravdepodobnosťou s borderkou neudržia krok a nedokážu jej zabezpečiť dostatočné množstvo fyzických aktivít.

Je border kólia vhodná do bytu?

Ako iste očakávate, vhodnejšie prostredie pre border kóliu tvorí dostatočne veľký a oplotený dvor. Dôvodom je, že rovnako ako iné pastierske psy, aj Border kólia potrebuje množstvo pohybu a mať svoj „rajón” pod palcom. To však zákonite neznamená, že ak máte byt, Borderka nemá vo Vašom živote miesto. Pokojne ju môžete mať aj v byte, ale v takom prípade potrebujete vyhradiť množstvo času a aktivity na dostatočne dlhé a energické prechádzky.

Pokojne ju so sebou môžete zobrať aj na túru či vybehať popri bicykli. Nepreceňujte však schopnosti svojho psa a jeho možnosti. Rovnako si zvážte momentálne počasie a počas horúčav takéto extrémy radšej vynechajte. Veľké teplo môže psovi takto skôr ublížiť, či už hrozí prehratie alebo spálenie labiek, príjemné to nebude ani pre jedného z Vás. Dostatočné množstvo aktivity doprajte každej border kólií, nehľadiac na to, kde žije. V opačnom prípade Váš psík ostane nepríjemný a takmer nezvládnuteľný a určite sa nebude správať tak, akoby ste chceli.

Starostlivosť a výchova

Starostlivosť o border kóliu, ako aj jej výchovu, len ťažko považovať za jednoduchú. Či už sa rozprávame o časovej náročnosti alebo s pohľadom na skúsenosti a znalosti s borderkou to rozhodne nie je najjednoduchšie. Vzhľadom na svoju náročnosť sa toto plemeno neodporúča pre „prvomajiteľa” a človeka, ktorý nemá dostatok skúseností. V nesprávnych rukách sa zo šťastného, energického a priateľského psíka stane neovládateľná strela, ktorá si svojim správaním veľmi pravdepodobne ublíži. Agresívna byť síce nezvykne, no priveľké množstvo energie a nezvládnuté návyky ju privedú do krajových situácií a stretov s väčšími a nebezpečnejšími zvieratami či dokonca autami alebo inými predmetmi, ktoré jej dokážu poľahky ublížiť.

Vo svojej podstate starostlivosť obsahuje len to, čo by ste očakávali aj pri iných plemenách. Je potrebné pravidelné vyčesávanie srsti, ktoré je náročnejšie v prípade, ak ste zvolili dlhosrstý variant. A ako to už u väčšiny psov býva zvykom, musíte rátať s tým, že jej chlpy budú naozaj všade. Ak milujete dokonale upratanú a čistú domácnosť, chov border kólie vnútri by ste si tak mali radšej poriadne premyslieť a zvoliť plemeno, ktoré nestráca toľko srsti.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Šteniatko border kólie v rámci starostlivosti nevyžaduje žiadne špecifické nároky. Aby sme si zopakovali, o čo všetko sa potrebujete starať pri šteniatku:

• pravidelné vyčesávanie srsti,
• pravidelná kontrola a prípadne zastrihávanie pazúrikov,
• kontrola chrupu a uší,
• kontrola srsti a kože na prítomnosť parazitov a cudzích látok.

U border kólie, rovnako ako u iných plemien platí, že kúpať šteňa zbytočne skoro prinesie viac škody ako osohu. Ak sa na druhej strane pozrieme na výchovu a socializáciu, borderka je o niečo náročnejšia. V žiadnom prípade to netreba podceňovať! Pri nesprávnej výchove toto zlatučké stvorenie napácha množstvo neplechy. S množstvom energie, ktoré toto plemeno v sebe skrýva, musíte svoje šteniatko dostatočne zamestnať a k výcviku pristupovať správne. Border kólia sa už od malého šteniatka dokáže naozaj ohromne rýchlo učiť, o čom svedčí aj jej prvenstvo v rebríčku pracovnej inteligencie. To však neznamená, že ju máte zahltiť kombináciou rôznych povelov a snažiť sa ju učiť všetko naraz. Naopak všetko má svoj čas a ako pri iných plemenách, tak aj pri borderke si držte svoj režim a postup vo výcviku. Nikdy nezabúdajte ani na pozitívnu motiváciu. Veľmi prísnou rukou u borderky určite neuspejete. 

V rámci socializácie postupujte rovnako opatrne a nezahlťte psa naraz viacerými vplyvmi. Takáto metóda psa mnohokrát poznačí. Nechajte psovi čas na adaptáciu a spoznávanie. Do zdravej miery podporte jeho zvedavosť, čím sa bude učiť správne reagovať na nové a nepoznané podnety.

 Vedeli ste, že...: Existuje takzvaná situačná adaptácia (flooding), ktorá sa používa ako posledný krok v terapii už vyvinutého nežiadúceho správania. Táto terapia spočíva vo vystavovaní psa určitému podnetu do takej vysokej miery, až jeho reakciu na podnet otupíme a nedostaví sa bežné nežiadúce správanie. Vo veľa prípadoch má však opačný výsledok a u psa spôsobuje ďalšie problémové správania a zvyšuje úroveň stresu nad prijateľné hranice.  

Starostlivosť a výchova dospelého psa

U dospelých psov nezabúdajte na udržiavanie hladiny socializácie. Samozrejme, v ideálnom prípade sa Váš pes do stresovej situácie nedostane, ale keď si priznáme fakty a to, že asi nikto z nás nežije na samote, stresová situácia čas od času iste príde. Mali by ste byť pripravený ako Vy, tak aj Váš pes a naučiť sa správne reagovať. Všeobecne platí zlaté pravidlo, že pri akejkoľvek situácií hlavne zachovajte pokoj. Váš pes ho z Vás vycíti a upokojí sa tiež. Pri povahe borderky však nemusíte očakávať výraznejšie výmeny názorov so susedným psom. Častejšie narazíte na iné druhy nebezpečenstva, ako je naháňanie áut či zháňanie návštev a detí „do stáda” podobne, ako to poznajú od svojich predkov a príbuzných žijúcich so stádami oviec. Ak svojho psa naučíte vychádzať a reagovať, tieto situácie nenastanú vôbec.

U border kólie by ste nemali podceňovať ani jej energiu. Tieto neposedné psíky sú skutoční vorkoholici, ktorí potrebujú nonstop zamestnať po psychickej aj fyzickej stránke. Pravidelné tréningy sú alfou a omegou ich života. Stále však nestačí len striedať tréning s obyčajným aportom, to ich rýchlo začne nudiť. Nezabúdajte ani na dlhé – kilometrové prechádzky, ktoré toto plemeno na vyšťavenie potrebuje. Hry by ste mali pravidelne obmieňať a skúšať neustále niečo nové. Borderka je dokonalý psí kandidát na logické psie hry a hlavolamy, učí sa rýchlo a dokáže odpozorovať správanie, ktoré bude následne napodobňovať.

V rámci starostlivosti to s border kóliou nebudete mať extra zložité. Pri dospelých jedincoch sa stačí zamerať na tie isté body, ako u šteniat. Pravidelné vyčesávanie srsti Vám iste dá trošku zabrať, u dlhosrstých variant ešte o niečo málo viac. Okrem vyčesávania a pravidelnej kontroly, ako aj občasnej kontroly u veterinárneho lekára s očkovaním, nevyžaduje border kólia žiadne špeciálne úkony, ktorých sa treba báť.

Výborný parťák na psie športy

Ak ste vášnivý milovník a tréner rôznych kynologických športov, border kólia je tým pravým plemenom! Jednoducho sa učí vďaka svojej inteligencii a dokáže si povel zapamätať často na menej, ako 5 opakovaní. Mnohokrát sa dokáže naučiť veci len z pozorovania iného psíka a napodobňovať. To Vám značne zjednoduší tréning a ľahko psa naučíte všetky možné disciplíny a športy. Nehovoriac o tom, že psie športy sú skvelou cestou, kde venovať energiu a zabaviť psa po fyzickej aj psychickej stránke. Uviedli sme Vám aj neobľúbenejšie psie športy, ktorým sa môžete s border kóliou venovať.

• Agility – trať s prekážkami
• Canicross – terénny beh so psom
• Dog dancing – tanec
• Dog frisbee/disk dogging – šport s hádzaním frisbee
• Športová kynológia (IPO) – pozostáva z troch častí – pachové práce, poslušnosť a obrana

Na videu si môžete pozrieť aké neskutočné výkony dokáže podať border kólia pri Agility. Všimnite si zároveň tú radosť, ktorú pes pri tomto športe dokáže prejaviť, ak je cvičený správnym spôsobom a vedený pozitívnou motiváciou.

Vzťah k zvieratám a deťom

Ako sme už uviedli, borderky majú vďaka svojej priateľskej povahe pozitívny postoj k deťom aj iným zvieratkám. Existujú aj výnimky potvrdzujúce pravidlo, ale tak ako tak, všetkému musí predchádzať dlhá a riadna výchova, každodenný tréning a riadna socializácia. V takom prípade sa jednoducho skamaráti a dokáže udržiavať svoje kontakty z dlhodobého hľadiska, či už na výbežisku alebo v lese.

K deťom sa pri správnom prístupe, bude borderka taktiež správať prívetivo. Myslite vždy na to, že nestačí pripraviť psa na deti ale aj deti na psa. Naučte ich ako k psovi pristupovať a ako sa k nemu správať tak, aby predišli riziku úrazu na jednej či druhej strane. Deti musia vedieť, čo psíkovi dať môžu, a čo nie a dodržať pomyselné hranice trpezlivosti psa. Rovnako borderku naučte, že dieťa hierarchicky určite nepatrí pod ňu. Majú sklon ich zaháňať a pásť, čo môže byť sranda, kým to nerobí nonstop. Preto takému správaniu treba dať červenú hneď na začiatku. Ak sa Vám toto podarí, borderka a deti budú najlepší kamaráti. Takýto vzťah má aj takú výhodu, že si navzájom vybijú energiu, čo Vám pravdepodobne zjednoduší život.

S inými zvieratami a psami vychádza rovnako dobre. V štandardne borderka nemá agresívne sklony, takže toho sa netreba báť. Ich skrčený štýl behu či uprený pohľad však neraz dráždi iné psy, ktoré taký postoj môžu pokladať za útok. Pri strete s iným psom sa preto vopred uistite, že druhý pes nemá problém s borderkou, pretože takáto negatívna skúsenosť môže poznačiť obe strany. U menších zvierat sa problémom môže hravo stať práve pasenie a zaháňanie. Rovnako ako u detí, toto správanie treba zaraziť hneď v začiatkoch. 

Výživa a kŕmenie

Kŕmenie borderky sa takmer vôbec nelíši od kŕmenia iného plemena. Potrpte si na kvalitné krmivo a dostatočné množstvo živočíšnej bielkoviny v krmive. Nepodceňujte ani dostatočné množstvo vitamínov a minerálov, ktoré v prípade BARFU doplníte výživovými doplnkami a rôznymi olejmi či semiačkami. Dôležité je aj zastúpenie ovocia a zeleniny, vhodných pre psy. Najjednoduchšou alternatívou kŕmenia sú však komerčne pripravené suché krmivá. Dbajte však na ich kvalitu.

Najjednoduchšou cestou, ako zistiť, či Vami vybraté granule majú dostatočné zloženie, je preskúmať poradie obsiahnutých zložiek. Ak sa na prvom mieste (a ideálne aj nasledujúcich dvoch) nenachádza konkrétny druh použitého mäsa (kuracie, hovädzie, jahňacie a podobne), kvalita suchého krmiva pravdepodobne nebude stáť za veľa. Rovnako by granule nemali obsahovať veľký podiel obilnín (prípadne žiadne) a ako náhradu obsahovať zemiaky, ryžu či iné zeleninové a ovocné zložky. Ak chcete pre svojho psa to najlepšie, jednoznačne sa vyhnite supermarketom a granule kupujte radšej v špecializovaných prevádzkach.

U borderky, ktorá ma sklon k obezite, ak dostatočne nepracuje, si dajte pozor aj na veľkosť kŕmnej dávky. Tú vždy prispôsobte veľkosti, veku a aktivite psa. Pes, ktorý denne nepasie stáda určite potrebuje prijať menej energie ako ten, ktorý celé dni obieha okolo tisícky oviec. Rovnako pri tréningu použite vhodné pamlsky a odmeny, ideálne s nízkym zastúpením živín. Ak máte pamlsky s vysokým obsahom mäsa a využijete ich pri tréningu viac, prispôsobte tomu kŕmnu dávku. Dennú porciu by ste zároveň mali rozdeliť do minimálne dvoch dávok.

Najčastejšie ochorenia

Borderskú kóliu považujeme za odolné a pomerne zdravé plemeno. Ako to však býva zvykom, pri veľmi obľúbených plemenách stúpa aj miera množenia týchto psov, a tak sa postupne prináša viac a viac vrodených ochorení. Z toho dôvodu by ste pri kúpe mali zvažovať, či daný chovateľ má v chove všetky potrebné testy. Pri psovi s potvrdením o pôvode sa tieto testy vždy vykonávajú, niekedy aj nad rámec povinných testov, aby sa zaručilo zdravie chovu. Napriek tomu však pozorujeme niektoré ochorenia, ktoré majú u borderky plemennú predispozíciu.

1. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK a DLK)

Či už s ohľadom na potrebu pohybu alebo veľkosť plemena, sa u borderskej kólie vyskytuje aj toto zákerné ochorenie. Dysplázia je vrodené ochorenie, kedy nastavujú rôzne degeneratívne zmeny kĺbu a kĺbovej jamky. Toto ochorenie sa nedá priamo liečiť či mu úplne predísť, ale vieme ho potlačiť a v horších prípadoch aj chirurgicky zakročiť. Najčastejšie sa toto ochorenie objavuje u Nemeckého ovčiaka a preto sme ho bližšie opísali práve pri tomto plemene. Prečítajte si tam viac o dysplázií, vrátane rozhovoru s odborníkom na toto ochorenie – Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc.

2. Osteochondróza (Osteochondrosis Dissecans, OCD)

Tak ako dysplázia, aj osteochondróza sa týka pohybového aparátu. U psov, tak aktívnych ako borderská kólia, akékoľvek problémy týkajúce sa pohybového aparátu, spôsobujú veľké komplikácie. OCD patrí medzi veľmi časté nálezy u rastúcich psov. Toto ochorenie vzniká v dlhých kostiach, ktoré v čase rastu psa vznikajú z niekoľkých osifikačných centier. Počas procesu prebieha osifikácia chrupky, ktorá postupne mizne a vzniká tak dlhá kosť v takej forme, ako ju poznáme. Osteochondróza spočíva v poruche tohto procesu a bunečnej diferenciácie chrupky. Tá sa nepremieňa na subchondrálnu kosť, ako v prípade zdravého jedinca, ale naopak postupne hrubne. Postupne nekrotizuje, teda odumiera.

Z odumretého (nekrotického) tkaniva sa môže následkom traumy poškodiť, čím vznikne útržok zvaný flap. Ten sa môže zachytiť v kĺbovom púzdre a ďalej tam rásť. Takýto  útržok nazývame kĺbová myška. V prípade vyšetrenia je jasne viditeľný na RTG. V tomto bode už je stav pre psa veľmi bolestivý a ak človek ignoruje prvotné príznaky, nastáva progresia osteoartrózy, nevratného poškodenia plochy kĺbu.

Základnými príznakmi v prípade osteochondrózy je krívanie, ktoré sa stupňuje spoločne s veľkosťou kĺbovej myšky a viditeľne bolestivé pohyby psa. Najspoľahlivejším diagnostickým a zároveň terapeutickým prostriedkom, ktorý poznáme je artroskopia. Vďaka šetrnému postupu nevyžaduje pridlhú fázu zotavovania po zákroku a okrem diagnostiky počas vyšetrenia dokáže veterinárny lekár priamo odstrániť fragmenty odumretej chrupky a zlepšiť prekrvenie.

3. Epilepsia

Epilepsiu pozná nejeden z nás. Toto neurogénne ochorenie sa vyskytuje nie len u psov, ale pomerne často aj u ľudí. Charakterizujeme ho záchvatmi rôznej intenzity v opakujúcich sa intervaloch. Epilepsia však môže byť diagnostikovaná až na základe zváženia iných príčin záchvatov, kedy ich nazývame epileptoidné – teda epilepsii podobné. Často ich môžeme pozorovať napríklad pri ochoreniach srdca, pečene či niektorých otravách, prípadne z iných neurologických príčin. V zásade platí, že veterinár začne brať do úvahy diagnostiku epilepsie až v prípade, ak sa záchvat zopakuje.

Je to zákerne ochorenie, ktoré určite spôsobuje nepríjemné pocity a stres nie len psovi, ale aj majiteľovi, ktorý sa musí týmto záchvatom prihliadať. Ak Vášmu psovi diagnostikujú epilepsiu, striktná liečba, ktorá by ju nadobro vyliečila neexistuje. Riešením však je doživotná terapia. Viac o epilepsii sa dočítate v článku o jazvečíkovi, ktorý epilepsiou trpí o niečo častejšie ako borderka.

4. Citlivosť na určité lieky – prítomnosť génu MDR1 (MDR1 defekt, Multi-Drug Resistance gene)

Niektoré plemená psov – okrem borderskej kólie aj dlhosrstá a krátkosrstá kólia, šeltia, austrálsky ovčiak, biely švajčiarsky ovčiak a ďalšie) majú predispozíciu k poškodeniu génu ABCB1, ktorý je zodpovedný za syntézu bielkoviny P-glykoproteín. Táto bielkovina má okrem iných funkcií v organizme za úlohu aj odstránenie toxínov z mozgu. V prípade, ak pes trpí poškodením génu ABCB1, známeho aj ako MDR1 gén, zvyšuje sa hladina týchto toxických látok v mozgu a nastáva toxická reakcia (otrava). Následkom tejto reakcie môže byť úhyn alebo doživotné postihnutie.

Najväčší význam má tento defekt v reálnej praxi pri použití antiparazitika zvaného Ivermektín. Ten spôsobuje širokú škálu nežiadúcich účinkov u týchto plemien psov, ako slinenie, slepota, triaška, kóma a v najhoršom prípade smrť. V dnešnej dobe sa však vykonávajú genetické testy, vďaka ktorým je možné tento defekt odhaliť. V každom prípade, najbezpečnejšia alternatíva sa javí použitie antiparazitického prostriedku, ktorý neobsahuje toto liečivo. Množstvo veterinárov sa s touto problematikou stretáva pomerne často, takže uprednostňujú iné liečivá. Majiteľ by si však mal vždy prekontrolovať druh liečiva a to aj v prípade, ak odčervuje svojho psa doma.

5. Ďalšie ochorenia

Inými ochoreniami, ktoré sa v chove borderky môžu vyskytnúť sú ochorenia očí – konkrétne CEA/CH – Collie Eye Anomaly alebo Choroidálna hypoplázia. Tento defekt sa dedí z generácie na generáciu, a preto sa stalo bežnou praxou vykonávanie DNA testov. Mutácia určitých génov, podieľajúcich sa na vývoji oka spôsobuje rôzne abnormality v krvení sietnice. V miernejšej forme spôsobuje komplikácie vo videní, pričom najťažšie stupne (3-4. stupeň) dokážu spôsobiť slepotu. Ochorenie nie je liečiteľné, zmiernenie príznakov dokážeme zabezpečiť pomocou chirurgickej terapie.

Genetické testy sa vykonávajú aj na ochorenie zvané Syndróm uväznených neutrofilov, Trapped Neutrophil Syndrome, TNS. Pri tomto geneticky podmienenom ochorení nastáva narušenie bielych krviniek (neutrofilov), ktoré zapríčiňuje zlyhanie imunitného systému. Organizmus sa tak nevie brániť voči infekciám a iným vplyvom vonkajšieho prostredia. Vo vysokej miere, bohužiaľ, končí tragicky už vo veľmi skorom veku.

História plemena

Tak, ako to pozorujeme pri iných plemenách, aj pri border kólií platí nepísané pravidlo, že názov plemena vystihuje jeho pôvod. Border kólie šľachtili v priebehu 19. storočia na hranici Škótska a Anglicka. Práve hranica – z anglického slova border – sa stala ich poznávacou značkou. Hraničnú oblasť, z ktorej toto plemeno pochádza nazývali dokonca Border Counties. Druhá časť názvu plemena, slovo kólia, pochádza zo škótskeho dialektu. Odzrkadľuje práve ovčiarske a pastierske psy.

V časoch 18. storočia sa vo veľkom chovali stáda oviec, najmä v týchto častiach Anglicka a rovnako aj v Škótsku. Pastieri, ktorí v tej dobe mali dobrých ovčiarskych psov, mali teda zlatú výhodu. Postupne sa črtali zvýšené potreby na tieto pastierske psy a vtedajšie plemená častokrát jednoducho nestačili. Potreba mať dokonalého pastierskeho psa sa pretavila do cieleného kríženia rôznych pastierskych plemien, pričom sa líšili v závislosti od potrieb daného chovu (ako je povaha terénu či veľkosť stáda). Za najpravdepodobnejších predkov border kólie sa preto považuje greyhound, bradatá kólia či anglický špringelšpaniel. Všeobecne sa dá povedať, že história borderskej kólie sa začala črtať, už keď sa spojili plemená pôvodných osadníkov s vikingskými špicovitými typmi psov.

V roku 1860 sa dostala border kólia na výstavu psov do Anglicka. V rámci cesty na výstavu sa dostali border kólie aj na zámok Balmoral, kde oslnili kráľovnú Viktóriu. Postupne sa začali objavovať reči o týchto nových pastierskych psoch s iným štýlom pasenia, na aký boli ľudia zvyknutí. V roku 1876 sa preto konala prehliadka pastierskych psov v Londýne, kde ukázali práve tieto psie zázraky. Ľudia z nich boli nadšení. Namiesto štandardného štípania a štekania, borderky pracovali so stádom pomocou pohybu a reči tela či pohľadom. Pastieri ich pritom dokázali ovládať iba pomocou pohybu rúk či píšťalkou.

Zdroje informácií: 

• Fogle B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J., (2008) Choroby psov a mačiek II.diel, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice., 978-80-8077-105-8
• Műller H. A, (2001). Borderská kólia, Timy Partners, Bratislava., 80-8065-013-6
• Prof. MVDr. Ledecký, V. CSc., a kol., (2007) Základy röntgenologickej diagnostiky zvierat, M&M vydavateľstvo, Košice., 978-80-88950-21-9
• sibra.sk – centrum veterinárnej medicíny
• Projekt SOS Merle 
• caninescholars.com
• FCI.be
• Klub chovateľov – Border collie club Slovakia 
• dogtime.com
• akc.org

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.