Sibírsky husky, nezávislý huňatý záprahový majster – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Ak chcete povahu tínedžera pretaviť do podoby psa, sibírsky husky je dokonalý príklad. Má vlastnú hlavu a robí veci rád tak, ako si predstavuje on sám. K tomu všetkému pridajte ešte húževnatosť a tvrdohlavosť a rýchlo si uvedomíte, aké je ťažké ho donútiť pracovať s Vami a motivovať ho k poslušnosti. Na druhej strane miluje svoju rodinu a dokáže pre ňu spraviť čokoľvek – keď sa mu momentálne chce. Dokonale hustá a takmer úplne nepremokavá srsť mu zabezpečuje pohodlie aj v najstudenšie zimné noci. Mohutná postava a sila z nich zas robí dokonalých záprahových psov, ktorí dokážu ťahať prakticky čokoľvek – od detí na sánkach až po Vás na skijöringu či spoločne so svojimi parťákmi v psom záprahu. A pravdepodobne najmä tieto vlastnosti, napriek jeho svojhlavosti, z neho spravili ďalšieho veľmi obľúbeného psieho spoločníka v celom svete.

Sibírsky husky - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Farba sibírskeho huskyho – od bielej až po čiernu
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Miniatúrny (mini) sibírsky husky ako skutočné plemeno?
• Povaha
  • Nemýľme si pracovnú inteligenciu s bystrosťou
• Pre koho je vhodný?
  • Dogtrekking so psom – skvelá aktivita s možnosťou krásneho výhľadu
  • Canicross
  • Psie záprahy – šport aj spôsob prepravy
  • Ako dokázal psí záprah zachrániť tisícky ľudských životov – Štafeta života
  • Sibírsky husky v byte?
• Starostlivosť a výchova
  • Ohryzovanie a úteky ako jedna z prekážok
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Ochorenia spojené s pohybovým ústrojenstvom
  • 2. Ochorenia očí
• História plemena
• Kúpa sibírskeho huskyho

Vzhľad a štandard plemena

Sibírsky husky so svojou mohutnou a predsa elegantnou stredne veľkou postavou sa stal tvárou nejedného obrazu či filmu. Pôsobí naozaj vznešene a majestátne, najmä ak sa pohybuje po zasneženom priestranstve. A práve aj tento výzor upútal nejedného chovateľa a sibírsky husky sa postupne objavoval vo viacerých a viacerých dvoroch či záhradách. Určite každý z nás na toto plemeno už niekoľkokrát narazil, minimálne na obrázku či vo filme. Vzrastom sa radí medzi stredne veľké (veľké) plemená psov. V dospelosti dosahuje suka výšku od 50 do 56 centimetrov a váhu od 16 do 23 kilogramov. Pes dosahuje od 53 do 60 centimetrov a 20 až 27 kilogramov. Dôležité je, aby bola hmotnosť v správnom pomere k výške.

 Vedeli ste, že...: Sibírski huskyovia si zahrali hlavnú rolu aj v obľúbenom celovečernom filme Osem statočných. Snímka zobrazuje práve skupinu záprahových psov, ktorá spoločne so svojim musherom (psovodom) sprevádza výskumníkov po nehostinnej Antarktíde. Stanica, na ktorej žijú, však dostane rozkaz k okamžitej evakuácii a psy musia ostať samé napospas osudu v ľadovom pekle. Film zobrazuje viac ako 170 dní života opustených psov až do momentu, kedy sa ich musherovi podarí po ne vrátiť. Tento film je dokonca natočený podľa skutočných udalostí, kedy japonská výprava takto nedobrovoľne zanechala 15 záprahových psov, vrátane plemena husky na opustenej výskumnej stanici. V realite sa však podarilo objaviť len dvoch preživších – súrodencov Jira a Tara.  

Farba sibírskeho huskyho – od bielej až po čiernu

Krásna a hustá srsť huskyho má strednú dĺžku – hoci ju iste neradíme medzi krátku, jej dĺžka nikdy nezakrýva jasné obrysové línie psa. Skladá sa z dvoch vrstiev – mäkkej a hustej podsady, ktorá má taktiež dostatočnú dĺžku a tvorí termoregulačnú jednotku a zároveň podporu pre druhú vrstvu – kryciu. Dlhšia pevná krycia vrstva srsti prilieha k telu psa, je rovná a nikdy nie drsná. Počas výmeny srsti podsada redne a postupne sa naspäť obnovuje.

Farieb má husky skutočne mnoho. Nájdeme jedincov, ktorí sú čisto bieli, iní sú zas čierni. Štandard v tomto prípade povoľuje všetky farby a ich kombinácie v rôznych vzoroch, typických pre toto plemeno. Prítomné býva aj typická mnohoraká kresba na hlave.

Hlava

Stredne veľká hlava sa zhora mierne zaobľuje. Zužuje sa od najširšieho miesta smerom k očiam. Čelový sklon hlavy je dobre vyznačený. Nos majú huskyovia sfarbený v závislosti od farby srsti. Čierne, sivé a trieslové (modro-sivé) jedince majú čierny ňucháč, čisto biele jedince najčastejšie mäsovohnedý. Štandard pripúšťa aj takzvaný snehový ňucháč, ktorý nesie rúžový pruh. Pysky huskyho majú dobrú pigmentáciu a priliehajú tesne k sebe. Uzatvárajú silné zuby v nožnicovom zhryze. Mierne šikmé oči majú mandľový tvar. Najčastejšie majú modrú alebo hnedú farbu, pričom sa akceptujú aj rôznofarebné alebo viacfarebné oči. Oči sa pozerajú prenikavým a šibalským, ale zároveň priateľským a zvedavým pohľadom. Stredne veľké uši trojuholníkového tvaru nasadajú pomerne blízko seba, vysoko na lebke. Sú hrubé a dobre osrstené, zozadu sa mierne zaobľujú. Husky nosí uši vztýčené so zaoblenými ale vzpriamenými špičkami.

Trup a chvost

Stredne dlhý a klenutý krk nosí husky v postoji hrdo vztýčený. Pri behu ho mierne naťahuje, čím hlavu nosí trochu vpredu. Krk postupne prechádza do rovného a mocného chrbta. Chrbát má strednú dĺžku. Bedrá sú pokryté suchým a napnutým svalstvom, v pomere k hrudníku úzke. Kríže jemne klesajú. Mohutný a hlboký hrudník nie je príliš široký. Ohraničujú ho dobre klenuté rebrá. Ploché boky zabezpečujú voľný priebeh pohybu. Chrbát prechádza do veľmi dobre osrsteného chvosta, ktorý pripomína líščí chvost. Nasadá mierne nad hornú líniu a husky ho nesie v elegantnom kosákovitom oblúku ponad chrbát. Štandard nepovoľuje, aby sa chvost roloval na stranu či ležal na chrbte. V pokoji husky môže chvost spustiť dole.

Končatiny

Hrudníkové, teda predné, končatiny sú rovnobežné a rovné. Lopatku k hrudníku upevňujú pevné a dobre vyvinuté svaly. Lakte tesne priliehajú, pričom sa nestáčajú dovnútra či von. Kosti, napriek mohutnosti postavy, nie sú príliš ťažké, čo im zjednodušuje beh. Uzatvárajú sa v mocných a pružných kĺboch. Pri huskym sa bežne odstraňujú vlčie pazúriky na hrudníkových končatinách.

Panvové, teda zadné, končatiny sú rovnobežné. Dostatočne osvalené, uspôsobené pre beh na dlhé trate a maximálny výkon. Kolená sú dobre zauhlené. Dobre vyznačené päty nesie husky tesne nad zemou. Vlčie pazúre sa rovnako odstraňujú. Oválne a kompaktné labky oboch párov končatín majú strednú veľkosť. Ukončené sú odolnými a tučnými vankúšikmi.

Pohyb je výdatný, bez známok námahy. Krok má dobrý záber, pričom pri pomalom pohybe husky nemá klásť labky k sebe. Pri zvyšujúcej sa rýchlosti sa labky približujú. Odtlačky prednej a zadnej labky sa majú prekrývať. 

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Miniatúrny (mini) sibírsky husky ako skutočné plemeno?

V poslednej dobe sa na internete stále častejšie môžeme stretnúť s inzerátmi podobného typu. Áno, hoci stále platí, že čo je malé je aj milé a pri huňatých psíkov tohto plemena ešte dvojnásobne. Nič ako miniatúrny husky neexistuje! Tieto psíky, ktoré sú inzerované ako miniatúrne, sú zväčša prácou množiteľov, ktorý naschvál vyberajú malé suky a psy na produkciu psov, ktorí môžu v týchto inzerátoch predávať. Treba si však uvedomiť, že za malým vzrastom neraz stojí nejedna porucha vzrastu či endokrinologické ochorenie, ktoré tieto zvieratá zastavuje v raste predčasne. Vám potom ostanú len oči pre plač, množstvo účtov u veterinára a chorý miláčik, ktorému neviete pomôcť. Neraz však pod týmto inzerátom predávajú aj psy normálneho vzrastu za účelom zisku, keďže pri šteniatku to málokto dokáže presne odhadnúť. Tieto psy sa neponúkajú s potvrdením o pôvode a preto okrem porúch rastu, môžu mať aj ďalšie nebezpečné vrodené ochorenia.

Povaha

Sibírskeho huskyho považujeme za psa so skutočne ťažkou povahou. Ak zamiešate jeho inteligenciu, húževnatosť, hrdosť a tvrdohlavosť pochopíte, o aký ťažký oriešok sa jedná. Nie vždy sa hrnie k poslušnosti a nemá hlboko zakorenenú potrebu potešiť svojho majiteľa. Mnoho ľudí si ho obľúbilo vďaka svojmu majestátnemu vzhľadu, ktorým pripomína mohutného ľadového vlka a podcenili tak jeho ťažkú povahu.

Nikdy netreba zabúdať, že sa jedná o svorkové plemeno psov, takže najradšej žije so svojimi psími kamarátmi, s ktorými sa dokáže dokonale zohrať. Čím viac psov plemena husky však na dvore máte, tým komplikovanejšie to môže s nimi byť. Pri nedostatočnej výchove či výcviku sa môžu, najmä v skupine, chovať nadmerne deštruktívne a svoju inteligenciu a schopnosti využívať skôr na akékoľvek šibalstvá, ktoré im dokáže ich obydlie ponúknuť. V priebehu jedného dňa tak aj jeden husky premení Váš dvor alebo dom na nepoznanie. Ak však husky ostáva sám, najmä bez psích kamarátov, cíti sa strašne osamelo. To potom dáva jasne najavo každému v okruhu niekoľko kilometrov svojim hlasným zavíjaním. 

Množstvo pohybu, ku ktorému ich predurčuje schopnosť ťahať v psom záprahu, sa odzrkadľuje aj na ich energickosti. Radíme ich medzi veľmi aktívne psíky, ktoré potrebujú hromadu pohybu aj mimo záprahov. Dokážu byť ale aj neskutočne hravé a očarujúce, v nejednej situácií sa radi predvádzajú. Možno aj preto radi privítajú akúkoľvek (aj neželanú) návštevu na svojom dvore. Zaujímavé je, že na okoloidúcich či prichádzajúcich veľmi raritne šteká. V podstate toto plemeno nešteká takmer vôbec. Svoju nespokojnosť alebo potrebu však dáva najavo hlasným zavíjaním, takže sa nemusíte báť, že by ste si nevšimli, ak chce tú dobrotu, ktorú ste položili pred chvíľou na stôl. Povahu nakoniec doplňuje ich láska k hrabaniu, takže ak máte dvor so záhradkou, mali by ste ju dostatočne zabezpečiť, ak nechcete, aby Vám ju Váš pes „porýľoval”! 

Nemýľme si pracovnú inteligenciu s bystrosťou

Pracovnú inteligenciu, ktorú skúmal u rôznych plemien psov aj psychológ Stenley Coren vo svojej práci a knihe The Intelligence of dogs, u sibírskeho huskyho táto štúdia nepovažuje za privysokú. Husky obsadil až 45. miesto, čo ho radí k priemerne pracujúcim psom. Táto štúdia skúmala jednak názory odborníkov a jednak rýchlosť naučenia jedného povelu (počet opakovaní). Pravdepodobne aj s prihliadnutím na jeho nezávislosť, hrdosť a občasnú svojhlavosť, jeho celková povaha ovplyvnila výsledky tejto štúdie.

Napriek tomu, môžeme považovať toto plemeno psa za inteligentné – bystré, čo iste potvrdí nejeden chovateľ. Či už sa jedná o kreatívnosť jeho šibalských výmyslov alebo schopnosť spolupracovať s ostatnými psami v záprahu, husky nám ukazuje svoju jedinečnú inteligenciu každý deň.

Pre koho je vhodný?

Huskyho nájdeme v nejednom dome či záhrade. Vďaka obľúbenosti a známosti tohto plemena sa dostáva k mnohým ľudom a nejeden z nich si s ním následne nevie poradiť. Pri tomto plemene si treba uvedomiť, že to nie je pes pre každého. Vzhľadom na jeho svorkový pud potrebuje majiteľa, ktorý je jasný vodca svorky a ktorý bude v ňom vyvolávať rešpekt. Majiteľ by mal brať do úvahy, že tieto psy majú vlastnú hlavu a nie vždy sú zvoľní k poslušnosti. Nečakajú na každý povel od svojho majiteľa, radšej si vyberú svoju vlastnú cestu, ako problém vyriešiť. Preto by sa mali dostať do rúk skúsenému chovateľovi, ktorý si s ich svojhlavosťou poradí.

Inak sibírskych huskyov radíme medzi skvelé rodinné a spoločenské psy, ktoré sa hodia ku každému (skúsenému) chovateľovi s dostatočným množstvom pohybu a aktivity, ku ktorej sa môže pes bez problémov pridať. Nikdy sa neuplatní ako dobrý strážny pes, pretože má nízku úroveň agresivity a veľmi málo šteká. 

Vďaka nízkej úrovni ochoty pracovať sa veľmi nehodia ani ako pracovné psy do ozbrojených zložiek či ako asistenčné psy. Vďaka veľkej odolnosti voči nepriazni počasia či chladu a mrazu sa však z nich stali skvelí záchranári, ktorí nájdu ľudí pod násypmi snehu z lavín. Svoje uplatnenie našli aj pri canisterapii, kde si vďaka svojej veselej a hravej povahe, dokážu jednoducho poradiť s ľuďmi v rekonvalescencii, s depresiou či jednoducho pri starých ľuďoch.  A ako iste predpokladáte, najlepšie im idú psie športy. Hoci agility nie je ich obľúbená šálka kávy, dogtrekking či psie záprahy sú pre toto plemeno ako stvorené.

Dogtrekking so psom – skvelá aktivita s možnosťou krásneho výhľadu

Dogtrekking je vlastne turistika so psom. Pes a jeho psovod sú vzájomne celý čas prepojení. Možno ste ani netušili, že keď chodíte na dlhé prechádzky do krásnej prírody so psom, zároveň robíte niečo ako dogtrekking.

Dogtrekking ako súťažná disciplína, samozrejme, podlieha nejednému pravidlu. Od povinnej výbavy až k predpísanej vzdialenosti, ktorú musíte prejsť, si organizátori určujú rôzne pravidlá v závislosti od dĺžky trasy a jej náročnosti. Vzdialenosť pri tom môže byť naozaj rôzna. Trasy podľa nej rozdeľujeme do troch kategórií:

• mini (zhruba do 20-30 kilometrov),
• mid (nad 20- 30 kilometrov),
• long (nad 80 kilometrov).

Long závody bežne presahujú 100 kilometrov, pričom jedna etapa má zákonite okolo 40 kilometrov. Nemajte však strach, pretek sa rozdelí do viacerých dní spoločne s prestávkami a nočným oddychom.

Ak máte záujem robiť so svojim psom dogtrekking, určite by ste nemali zabudnúť na dôležitú výbavu. Medzi najdôležitejšie veci, ktoré by ste nemali zabudnúť, patrí napríklad:

• opasok alebo postroj pre psovoda – pre správne rozloženie ťahu psa,
• vodítko s amortizérom – na tlmenie sily ťahu a jej rozloženie,
• skladacie misky pre psa,
• dostatok pitnej vody,
• lekárnička – s výbavou pre Vás aj pre psa,
• topánky pre psa – sú povinnou výbavou pretekov, aby ste pri zranení končatiny psa predišli zavlečeniu infekcie či navlhnutiu rany.

Canicross

O niečo náročnejšia, príbuzná disciplína ako dogtrekking, nazývaná canicross, je v zásade beh so psom. Nebeháte však po bežeckej trati alebo po asfaltových cestách, ale po teréne – čo znamená po lúkach, poliach a lesoch. Výbava a pravidlá canicrossu sú v podstate totožné s tými pri dogtrekkingu. Jedná sa však o niečo náročnejší typ psieho športu – predsa len beh po kľukatých a hrboľatých cestičkách v prírode iste potrebuje viac, ako chôdza (aj keď na viac kilometrov).

Ešte špeciálnejším športom, kde je pes priviazaný špeciálnym postrojom k majiteľovi, je takzvaný skijöring. Pri tomto športe ťahá pes majiteľa na lyžiach či bežkách pričom majú zdolať určitú trasu. Trochu iná podoba skijöringu je, keď človeka neťahá pes ale kôň s jazdcom či bez jazdca. 

Psie záprahy – šport aj spôsob prepravy

Psie záprahy, nazývané aj mushing (prevzaté z angličtiny), je šport, pri ktorom minimálne dva psy v špeciálne prispôsobených postrojoch, zapriahnuté k špeciálnym saniam či vozíkom, ťahajú svojho mushera (psovoda) po trase podľa jeho inštrukcií. Tento šport je mnohými chovateľmi obľúbenou zimnou disciplínou. Na Slovensku alebo v susednej Českej republike sa v nej konajú nejedny preteky s dlhou tradíciou a veľkou obľubou!

Okrem športovej disciplíny sa však psie záprahy používali ako spôsob prepravy. Tento staromódny spôsob však do dnešného dňa používajú ľudia žijúci v zasnežených a ťažko dostupných oblastiach na Sibíri či na Aljaške. Rovnako, ako ukazuje film Osem statočných, sa psie záprahy využívajú aj na dopravu výskumníkov po nehostinnej Antarktíde. Čoraz viac sú psie záprahy aj výborným lákadlom na turistov v rôznych častiach sveta, kde musheri ponúkajú zážitkové jazdy  na psích záprahoch.

 Vedeli ste, že...: Takéto zážitkové jazdy, rovnako ako najznámejšie preteky v psích záprahoch, ktoré sa konajú už od 90-tich rrokov, nájdete u nás na strednom Slovensku. Konkrétne na Donovaloch. Informácie o termínoch pretekov aj o zážitkových jazdách môžete nájsť na tejto webovej stránke.

Ako dokázal psí záprah zachrániť tisícky ľudských životov – Štafeta života

Písal sa začiatok roka 1925, keď na konci januára vypukla v mestečku, v samotnom srdci zasneženej Aljašky zvanom Nome, pandémia zákernej choroby zvanej záškrt alebo diftéria (viac informácií o ochorení nájdete TU). Obyvatelia žijúci v mestečku, ako aj celá Aljaška , zúfalo hľadali cestu, ako do Nemu dopraviť tak veľmi potrebnú vakcínu. Ťažká a silná zima v Aljaške však komplikovala celú situáciu. V tomto období tam boli maximálne dve lietadlá, ktoré boli v zúfalom stave, vyžadovali množstvo opráv a ani jeden schopný pilot nebol k dispozícii. More v tomto období v Aljaške zamŕza, takže lode rovnako tak neprichádzali do úvahy. Navyše, v prvej polovici dvadsiateho storočia, samozrejme, nemali autá schopné takejto prepravy.

Mestské úrady teda oslovili jediných ľudí schopných prepravy po snehových závejoch, ktorí v tomto období na Aljaške existovali – musherov. Zima bola veľmi krutá, teploty dosahovali mrazivých 50 stupňov pod nulou, vietor fúkal rýchlosťou aj viac ako 100 kilometrov v hodine a takáto cesta so sebou niesla množstvo ďalších rizík. Pre záchranu tisícok životov sa však na cestu podujalo 20 musherov. Práve dôležitosť vakcíny a množstvo životov, ktoré mohla zachrániť, dali tejto akcii svoj jedinečný názov – Štafeta života. Musheri museli postupne zdolať dokopy až 1085 kilometrov.  Prvý musher, ktorý sa vybral na preteky s časom, vyrazil 27.1.1925 z mesta Nenana. O pár dní neskôr už bola vakcína na mieste určenia a zachránila tisícky životov ľudí v mestečku.

Na pamiatku Štafete života

Socha výnimočného sibírskeho huskyho Balta v Central parku

Do pamäti sa zapísal najmä švédsky musher žijúci na Aljaške – Leonhard Seppala. V štafete mal až dva svoje záprahy. S prvým, kde na čele stál pes Togo, dokázal zdolať neuveriteľných 416 kilometrov, čo bol rekord tejto štafety. Druhý, na čele ktorého stál pes Balto, priniesol dňa 2.2.1925 vakcínu šťastne do cieľa.

Na počesť pamiatky Štafety života sa už od roku 1973 koná najdlhší závod záprahových psov, ktorý nesie názov Iditard. V reči Eskimákov to voľne preložené znamená „na vzdialené miesto”. Závod sa beží na 1900 kilometrov a v záprahu je poväčšine aspoň 16 huskyov, aby dokázali túto vzdialenosť prebehnúť. Časový rekord je 8 dní a 18 hodín, psy teda denne ubehli viac ako 215 kilometrov. Na riaditeľstve pretekov sú dokonca vystavené pozostatky psa Toga, ktorý sa dožil 16 rokov. Togovi sa v roku 2019 dostalo cti, keď vznikol film opisujúci Štafetu života od spoločnosti Disney a dostal jeho meno. Vo filme je pes Togo zároveň hlavným hrdinom. V roku 2011 Time Magazine Toga navyše vymenol najstatočnejším zvieraťom všetkých dôb. 

Nezabudlo sa, samozrejme, ani na druhého hrdinu Balta, ktorý vakcínu úspešne priniesol do cieľa. Ten má obrovský pomník v Central parku v meste New York, ktorý okrem jeho podobizne uvádza aj text: “Dedicated to the indomitable spirit of the sled dogs that relayed antitoxin six hundred miles over rough ice, across treacherous waters, through Arctic blizzards from Nenana to the relief of stricken Nome in the Winter of 1925. Endurance · Fidelity · Intelligence” (v preklade: Venované nezdolnému duchu saňových psov, ktorí preniesli antitoxín šesťsto míľ cez drsný ľad, zradné vody a arktické fujavice od Nenany až po reliéf postihnutého Nome v zime 1925. Odolnosť · Vernosť · Inteligencia”). Za sochu Balta sa zaslúžil sochár Fredetick George Richard Roth z Brooklynu.

Sibírsky husky v byte?

Sibírsky husky so svojou povahou a aktivitou potrebuje dostatočne veľký priestor. Chov v byte takého psa preto vôbec nie je vhodným. Navyše, vďaka svojmu pôvodu a stavbe hustej dvojitej srsti lepšie tolerujú chlad ako veľké teplo. V byte by sa pes mohol ľahko a rýchlo prehrievať. Pri pobyte von nepotrebujú ani zateplenú búdu, najradšej pravdepodobne budú tráviť spánok zahrabaný v snehovom záveji. V teplých mesiacoch je naopak vhodné, ho pustiť na chladnejšie miesto, ako je vstupná hala či pivnica alebo mu zabezpečiť miesto v chládku a v tieni s dostatkom čerstvej pitnej vody.  Zamerajte sa aj na zabezpečenie svojej záhrady, naozaj radi sa potulujú a nerobí im problém zdolať aj dvojmetrový plot. Ak ho nebudú vedieť preskočiť, jednoducho sa podhrabú, čo im ide naozaj skvele.

Starostlivosť a výchova

Ako už sa spomína v článku vyššie, sibírsky husky je naozaj tvrdý oriešok! Potrebuje množstvo výcviku a dostatok aktivity na to, aby viedol šťastný a spokojný život. Nepodceňujte jeho potrebu prechádzok a behu, inak sa vydá na prechádzku sám. Rovnako dbajte na dostatočnú pozornosť, inak sa začne nudiť a prejavia sa rôzne formy deštruktívneho správania, od vyhrabávania každého kvietku až po ničenie záhradného nábytku alebo omietky domu.  Pozor si dajte aj na jeho zdravie a kondíciu, keďže veľmi radi neprejavujú známky bolesti. Zranenie, ktoré sa skrýva pod hustou srsťou si tak nemusíte všimnúť a veľmi rýchlo sa zapáli.

Ohryzovanie a úteky ako jedna z prekážok

Vo výchove je veľmi dôležité naučiť psa poslúchnuť na prvý povel. Pri sibírskom huskym to však nie je také jednoduché! Ako sme už pár krát spomínali, tieto psy majú vlastnú hlavu a v nej svoje pravidlá. A hoci by aj rád poslúchol, neraz ho premôže vlastná chuť a potešenie, čo Vám spôsobí nejeden problém. Ohryzovanie je jedna z prvých vecí, s ktorými sa budete potýkať už od últeho veku psa. Ako množstvo iných plemien, aj husky všetko rád chutná a žuje, kým to úplne nezničí. Bežne sa to dá celkom ľahko odučiť, husky s jeho náročnou povahou však môže Vašim trestom odolávať a robiť si po svojom o niečo dlhšie. V takom prípade zaberá jediná rada – trpezlivosť, trpezlivosť a trpezlivosť!

Útekové správanie je druhou nepríjemnou vecou, s ktorou sa pri výchove iste stretnete. Či ide o nedostatočné zabezpečenie pozemku alebo venčenie na voľno, treba tomu predísť. Ak teda nie ste na mieste, ktoré zo všetkých strán obháňa minimálne nejaký plot, nikdy svojho huskyho nepúšťajte z vôdzky. Milujú beh a keď raz začnú, nevedia skončiť. Ujdú za krátky čas dosť dlhú vzdialenosť a ťažko sa potom hľadá, či má problém sám vrátiť domov.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Starostlivosť o šteniatko sibírskeho huskyho sa ničím nelíši od starostlivosti o akékoľvek iné plemeno. Potrebuje samozrejme veľa pozornosti a najmä kontrolu celého tela nikdy nepodceňujte. V hustej srsti sa môže ľahko ukryť malý kliešť prisatý na Vaše šteniatko a spôsobiť mu rôzne zdravotné komplikácie. Pravidlo nekúpania malého šteniatka, kým sa veľmi nezašpiní, u sibírskeho huskyho platí ešte dvojnásobne. Sibírsky husky má špecifickú srsť, ktorej ochranná a termoregulačná funkcia môže byť kúpeľom rýchlo porušená. Šteniatko veľmi nepĺzne, preto ho netreba zbytočne každodenne vyčesávať. Pri výmene chrupu sa snažte so psom nehrať hry, ktoré zahŕňajú preťahovanie o hračku a veľký tlak na zuby, aby ste im nepoškodili rastúce zuby po výmene.

S výchovou a socializáciou už je to u sibírskeho huskyho náročnejšie. Dôležitú súčasť tvorí dostatočne skoro ukázať psovi, kto je u Vás doma pánom. Postavte sa do pozície neporaziteľného vodcu svorky a pes Vás s radosťou bude nasledovať. Ak ho práve nerozptýli vtáčik na strome, poslúchne na prvý krát. Hlavne si musíte udržať trpezlivosť a pri tréningu sa neznižovať k fyzickým trestom alebo premršteným reakciám. Namiesto rešpektu sa Vás pes rýchlo začne báť a dvojnásobne si robiť to, čo mu káže vlastná hlava.

Rovnako, nikdy neučíme veľa povelov naraz a psovi dávame dostatočný čas na naučenie a precvičenie jedného povelu, kým prídeme k ďalšiemu. S tréningom pravidelne striedame prechádzky a hru, rovnako ako odpočinok. Na socializáciu psovi venujte dostatok času a priestoru. Na začiatok sa vyhýbajte negatívnym skúsenostiam, ako stretnutie s agresívnym psom alebo nepríjemnou mačkou či deťmi, ktoré nevedia k zvieratám správne pristupovať.

Výcvikový tábor pre šteniatko ako vhodná cesta k úspechu

So psom, ktorý je náročný na výchovu tak, ako sibírsky husky, môžete zvoliť cestu odborného dohľadu pri tréningu. V okolí si môžete vyhľadať tréningové centrá pre psov a zúčastňovať sa spoločných tréningov, keďže sibírsky husky nemá problém vychádzať s inými psami. Vďaka svojmu sklonu k predvádzaniu, Váš husky bude poslušným a skvelým psíkom. Na druhej strane po príchode domov to môže byť úplne inak! Začne byť opäť tvrdohlavý a ignorujúci. V takom prípade mu doprajte trochu času a množstvo ďalšieho tréningu. Ak tieto povely ovláda, stačí ho proste presvedčiť, že aj jemu viac vyhovuje, ak spraví to, čo od neho chcete. Najrýchlejšie to pôjde, ak si do vrecka skryjete niekoľko obľúbených maškŕt.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Starostlivosť o dospelého psa zahŕňa len pár jednoduchých úkonov. V prvom rade nezabúdame na pravidelné kontroly tela. Husky je náchylný na ochorenia očí, preto mu ich pravidelne čistíme a pri akejkoľvek zmene navštívime veterinárneho lekára. Ďalej kontrolujeme zuby a uši, ktoré taktiež treba občasne prečistiť. Pazúre udržujeme dostatočne krátke a pevné, inak sa začnú štiepiť alebo začnú zarastať a zapaľovať sa.  Kontrole celého tela na prítomnosť rán a vonkajších parazitov venujeme špeciálnu pozornosť. Ich hustá a dvojvrstvová srsť v sebe poľahky skryje rôzne nepríjemnosti. A samozrejme, nesmie chýbať ani pravidelné čistenie zubov. Všetky úkony, ktoré so psom vykonávame, sa robia jednoduchšie, ak si vybudujete návyk a učíte ho na ne už odmalička. 

Denný tréning pri huskym by mala byť samozrejmá vec. Venujte mu aspoň 30 až 40 minút, v najlepšom prípade však 50 až 60. Okrem toho, rovnako ako šteňa, aj dospelý pes potrebuje dostatočné množstvo pohybu a hry. Väčšina psov tohto plemena je nekonfliktnej povahy, preto ho môžete so sebou bez problémov zobrať na beh či aj náročnejšiu túru. Vyšťaví to jeho energiu a pôsobí výborne aj ako socializačný prostriedok. Psa pravidelne chválime a udržujeme si jeho pozornosť pri každej aktivite, aby nemal čas na vymýšľanie tých vlastných.

Starostlivosť o špecifickú srsť

Ak chováme huskyho správne – vonku, jeho srsť bude omnoho kvalitnejšia a pĺznutie sezónne. To znamená, že bude pĺznuť iba dvakrát do roka, presnejšie na jar a na jeseň. V tomto období psovi vhodným hrebeňom či kefou odstránime voľné a odumreté časti srsti. Ak v tomto období psa pravidelne nečešeme, majestátna a lesklá srsť sa začne viac podobať na nepravidelné chumáče uvoľnenej srsti a psa to môže nadmerne škrabať. Nehovoriac o tom, že v tomto období sa uvoľnené chlpy dostanú úplne všade, vrátane Vášho oblečenia. Dobrou radou môže byť neustále so sebou nosiť valček na odstránenie chlpov z oblečenia, ak ich so sebou nechcete nosiť všade, kam idete.

Kúpanie sibírskeho huskyho je kapitola sama o sebe. Ak ho budete príliš často kúpať, pripravte sa na tučný šek, ktorý si naúčtuje vodárenská spoločnosť. Huskyho hustá dvojvrstvová srsť pôsobí akoby vodovzdorne – jednak masnota, pochádzajúca z pokožky, pôsobí ako ochranná vrstva a odvádza vodu preč z tela a jednak hustota srsti spôsobuje, že môžete liať, liať a liať – stále budú najspodnejšie časti podsady suché. Výhodou ostáva, že rovnako ako na vodu, srsť pôsobí na väčšinu bežných nečistôt, ktoré sa na psa bežne dostanú. To však neznamená, že by sme psa nemali kúpať vôbec. Vzhľadom na to, že žije von, ho však stačí kúpať veľmi ojedinele a zmyť najmä vrchné nečistoty.

Vzťah k zvieratám a deťom

Pri správnej socializácií vychádza s deťmi každej vekovej kategórie naozaj dobre. Môže sa s nimi hrať a naháňať či len tak maznať. Napriek tomu, že nie je dobrý strážny pes, sa v ňom nájde aj dostatočné množstvo ochranného reflexu, ak má pri sebe malé a bezbranné dieťa či kočiar. Nezabudnite však deti, rovnako ako psa, naučiť správne pristupovať k tomu druhému. Deti si niekedy mýlia ich huňatú srsť s plyšovou hračkou a radi ho za ňu ťahajú, čo sa psovi určite páčiť nebude. Pes, napríklad keď sa priveľmi rozšantí pri hre, môže svojou veľkosťou dieťaťu nechtiac ublížiť. Treba mať stále na pamäti, že akýkoľvek rodinný pes je stále len psom a malé deti s ním nikdy nenechávajte bez dozoru osamote. 

Keďže sa jedná o svorkové plemeno, s inými psami, najmä ďalším huskym, vychádza veľmi dobre. Nezvykne si robiť nepriateľov, keďže agresívne sklony sa uňho veľmi neprejavujú. Skôr sa pred druhými psami rád predvádza a volá ich sa hrať a naháňať. S inými zvieratami zvykne mať zväčša celkom dobrý vzťah. Predchádza tomu však správne nastavená socializácia a postupné zoznamovanie, rovnako ako návyk. Lovecký pud má husky zachovaný a hlboko zakorenený, takže bez toho naháňa všetko, čo pred ním uteká, či už ide o mačku, králika alebo vtáčika letiaceho cez jeho záhradu. Rovnako môže chytať myši, čo síce môže byť prospešné pre Vašu domácnosť, ale ak ich bude cítiť v zemi, určite sa k nim pokúsi aj prehrabať! Úzko to súvisí s drsnými podmienkami na Sibíri odkiaľ pochádza. Potrava sa tam hľadala naozaj ťažko, čiže neraz vynaložil obrovské množstvo aktivity, aby ju objavil.

Výživa a kŕmenie

Ďalší z kameňov úrazu, s ktorými sa stretneme v živote s huskym, je strava. Toto plemeno nepatrí medzi tie nenáročné a veľmi rád si vyberá, čo si dá na raňajky či večeru. Nejde ani tak o to, že by im jedlo nechutilo, skôr ich začne nudiť a chcú vyskúšať niečo nové. Preto neváhajte občasne zamiešať do kŕmnej dávky niečo, čomu neodolajú, napríklad zalejte granule trochou vlažného čistého mäsového vývaru.

V prípade kŕmenia suchým komerčným krmivom môže byť dobré riešenie takzvané rotovanie. Teda ak má výrobca viacero príchutí granúl s rovnakým zložením, príchute pokojne občas (ale opatrne) vymeňte. Rotovať receptúry však môžete až pri dospelom psovi, šteniatka sú veľmi citlivé na akékoľvek zmeny v kŕmnom režime. Ak kŕmite BARFOM či varenou stravou, pestrosť kŕmnej dávky je omnoho jednoduchšia.

V pohľade na zloženie krmiva sa zamerajte na zabezpečenie energetického a minerálneho výdaja psa, keďže sa jedná o aktívne plemeno. V prípade šteniatka, môžete dopĺňať prípravky pozitívne pôsobiace na vývoj kostí a tvorbu chrupavky, aby ste sa vyhli zdravotným komplikáciám v dospelosti. Ak so psom športujete, nezabudnite pridať vyšší obsah tukov do krmiva. U starých psov, ktoré majú o niečo nižší energetický výdaj, z kŕmnej dávky zas uberte, aby ste si psa zbytočne nepohnali k obezite a nespôsobili tak zbytočné zdravotné komplikácie.

Pri podávaní kŕmnej dávky nezabúdajte na množstvo odmien, ktoré psovi dávate popri tréningu. Ak mu ich dáte viac, príslušnú časť z kŕmnej dávky odoberte. Dospelým psom rozdeľujeme v ideálnom prípade dennú porciu do dvoch jednotlivých dávok (ráno a večer), aby sme predišli torzii (pretočeniu žalúdka) a iným tráviacim ťažkostiam. Šteniatka môžu dostávať krmivo aj viackrát denne, ale nedojedené krmivo im nenechávame dostupné, aby sa naučili na pravidelnosť kŕmenia.

Najčastejšie ochorenia

Sibírsky husky má veľmi hlboký korienok. Vďaka tomu je pomerne zdravý a s ťažkosťami sa nestretávame obzvlášť často. Mnohokrát doslova vetrom ošľahaný a odolný voči chladnému počasiu sa teší pevnému zdraviu počas celého svojho života. Veľký pozor si však treba dávať v prípade, keď ho už naozaj niečo bolí. Husky vo svojej tvrdohlavosti vôbec nedáva najavo bolestivosť. To znamená, že aj keď ho niečo trápi, ľahko to prehliadnete, lebo sa trávi, že je všetko v poriadku a správa sa normálne.

Z toho dôvodu zbystrite pozornosť už pri prvotných známkach, že niečo nie je v poriadku. Či už je nezvykle pokojný, viac spí alebo menej žerie ako obvykle, radšej sa mu poriadne povenujte a poriadne ho skontrolujte.  Ak Vám pes zakríva na nohu, poriadne ho prehliadnite a ak sa Vám niečo nezdá, radšej navštívte veterinárneho lekára. Hoci vie husky skrývať bolesť naozaj statočne, neznamená to, že ho to v skutočnosti nebolí alebo nie je nebezpečné. A stále platí, že ani husky nedokáže skrývať bolesť večne.

1. Ochorenia spojené s pohybovým ústrojenstvom

Vzhľadom na jeho výšku a celkovú mohutnosť sa tento psík neraz stretne s ochorením pohybového aparátu. Najčastejšie sa, ako iste predpokladáte, jedná práve o dysplázie lakťových a bedrových kĺbov (DBK, DLK), s ktorými sa trápi nejeden väčší a občasne aj menší psík. Toto zákerné geneticky podmienené ochorenie spôsobuje nepríjemnú bolestivosť a znamená komplikácie do konca života jedinca. Výhodou je, že v dnešnej dobe je celkom dobre zvládnutý manažment tohto ochorenia a riadenie jeho vývoja, hoci sa nedá úplne liečiť – iba chirurgicky odstrániť poškodené časti, navštevovanie psieho fyzioterapeuta či dokonca v dnešnej dobe sa ponúka aj možnosť výmeny postihnutého kĺbu, rovnako ako sa to bežne prevádza u ľudí.

Výmena postihnutého kĺbu u psa je však o niečo komplikovanejšia a z praktického hľadiska má veľmi malý význam. Vo všeobecnosti sa odborníci vo väčšine zhodnú na tom, že sa to neoplatí. Dôvodov je hneď niekoľko – či už sa pozrieme na finančnú stránku veci alebo na problematickosť vykonania zákroku a dĺžku rekonvalescencie, nevzíde nám dobrý výsledok. Pri priemernom dožití sa psa niečo nad 10 rokov, sa v konečnom dôsledku samotnou výmenou viac trápi, ako dyspláziou, najmä do stupňa C. (pričom stupeň A je hodnotená ako bez dysplázie a stupeň D ako najťažšie postihnutie dyspláziou)

O dysplázií sme sa rozprávali aj s odborníkom na toto ochorenie, Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc.. Rozhovor, rovnako ako viac informácií o tomto ochorení nájdete v článku o nemeckom ovčiakovi.

2. Ochorenia očí

Ochorení očí sa u sibírskeho huskyho vyskytuje hneď niekoľko. Oči by sme preto mali pravidelne kontrolovať a keď si všimneme akúkoľvek zmenu, či už sa jedná o neprirodzený výtok, zmenu farby či zákal na oku, hneď vyhľadáme veterinárneho lekára. Taktiež je vhodné, oči nechať občasne skontrolovať aj pri bežnej prehliadke. 

Medzi najčastejšie ochorenia očí, ktoré nájdeme u sibírskeho huskyho patrí progresívna atrofia sietnice (PRA rcd2), ktorá sa vo zvýšenej miere vyskytuje aj u kólií a šeltií, ako napríklad border kólia. Progresívnu atrofiu sietnice, ako recesívne dedičné ochorenie, sme si presnejšie opísali v článku o labradorskom retrívrovi. Druhé, rovnako závažné ochorenie, ktoré nájdete u sibírskeho huskyho pomerne často, sa nazýva katarakta, ľudovo známe aj ako šedý zákal, taktiež nájdete v tomto článku.

Dystrofia rohovky oka

Okrem vyššie spomínaných ochorení sa u huskyho môže pomerne často vyskytnúť aj ochorenie zvané korneálna dystrophia – zjednodušene povedané, dystrofia rohovky oka. Rohovka, ako najvrchnejšia časť oka, je náchylná na rôzne traumy a poranenia oka, ktoré sú u psov pomerne bežné a neraz ľahko riešiteľné. Dystrofia rohovky však patrí medzi (najpravdepodobnejšie, hoci pôvod nie je presne známy) vrodené ochorenia oka a úzko súvisí s ukladaním lipidov (tukov), cholesterolu, vápnika a ich rôznych kombinácií do rôznych lézií postupne sa vytvárajúcich na rohovke. Zmeny pritom nepozorujeme hneď na začiatku ochorenia, ale časti si ich všimneme až v pokročilejšom štádiu. Ako sekundárne komplikácie sa poľahky môžu pridať aj nadmerná pigmentácia a vracajúci sa zápal rohovky.

U psa v pokročilejšom štádiu pozorujeme najčastejšie šedo-biele škvrny na oku, pričom ich môžeme nájsť v ktorejkoľvek časti. Dystrofia všeobecne postihuje viaceré vrstvy rohovky súbežne alebo samostatne. Napriek tomu, že ochorenie je v radách veterinárov celkom dobre známe, ložiská nereagujú na žiadnu terapiu, takže neexistuje liečba.

Všetkým ochoreniam, ktoré sa často vyskytujú v chovoch, sa dá pomerne ľahko predísť pravidelným testovaním jedincov. Takéto testovanie sa vykonáva v overených chovoch a tým sa znižuje pravdepodobnosť výskytu ochorení v chovných líniách. Ak chcete túto pravdepodobnosť znížiť aj Vy, zakúpte si sibírskeho huskyho s pp, kde máte zaručené, že sa tieto ochorenia u predošlých generácií nevyskytli. 

História plemena

História tohto plemena sa začala písať pravdepodobne už pred viac ako 4000 rokmi, čím sa sibírsky husky radí k najstarším plemenám psov, ktoré poznáme. Vyšľachtil ho kočovný národ Čukčov, ktorý žil v severných častiach Sibíra, z pôvodných plemien špicov. Potrebovali psa, ktorý im pomôže s lovom sobov a ťahaním ťažkých saní a zároveň ich zahreje počas chladných nocí v stanoch. Spávali najmä s deťmi, ktoré boli málo odolné voči chladu tejto neľútostnej zasneženej krajiny.

V čase zlatej horúčky na Aljaške, v roku 1908 sa spoločne s obchodníkom predávajúcim kožušiny- Wiliamom Goosakom, dostalo do mesta Nome na Aljaške 10 psov plemena sibírsky husky. Doviezol ich z oblasti Anadyr, v ktorej okrem prístavného mesta s rovnomenným názvom, tiekla rieka okolo ktorej žili práve kmene Čukčov. V tej dobe na Aljaške prebiehalo množstvo rôznych pretekov v psích záprahoch, ktoré sa tam tešili veľkému záujmu. Týchto desať huskyov sa na jedných takých pretekoch aj zúčastnilo. Preteky niesli názov All Alaska Sweepstakes a ich tímu sa podarilo obsadiť tretie miesto. Postupne sa zúčastňovali viacerých pretekov a priviezli viacerých psov. V roku 1910 sa zúčastnili už tri tímy so psami husky a obsadili 1.,2. a 4. miesto.

To obyvateľov Aljašky presvedčilo o kvalitách týchto sibírskych psov. Stali sa veľmi obľúbeným plemenom nie len u musherov ale aj v nejednej domácnosti. Hoci mali svojskú povahu, čo sa týka tvrdohlavosti a občasnej neposlušnosti, ľudí očarovali svojim vlčo-líščím vzhľadom, vytrvalosťou a pomerne malou spotrebou krmiva (oproti aljašským saňovým psom sú pomerne malé). Import stále pokračoval a husky sa dostával aj do iných častí USA. V roku 1930 ho v USA uznali ako oficiálne čistokrvné plemeno. 

Kúpa sibírskeho huskyho

Pred samotnou kúpou tohto plemena si nezabudnite zvážiť Vaše schopnosti, rovnako ako vlastnosti. Musíte zaujať pozíciu vodcu svorky, takže pre málo sebavedomých či ustráchaných ľudí sa toto plemeno nehodí. Tak, ako každé plemeno, aj sibírsky husky je veľká zodpovednosť, o ktorú sa musíte starať dlhé roky. Husky sa priemerne dožíva 11-15 rokov, s čím treba rátať. Spísali sme pre Vás základné pre a proti tohto plemena, aby sme Vám pri rozhodovaní čo najlepšie pomohli!

Prečo áno?

• Husky je výborný rodinný parťák, ktorý má rád deti.
• Je hravý a priateľský.
• Vyzerá nádherne, elegantne a majestátne – za svojho chlpáča dostane množstvo komplimentov.
• Jedná sa o pomerne zdravé plemeno, takže zväčša neminiete veľa peňazí u veterinárneho lekára, mimo klasického čipovania a pravidelného očkovania a odčervenia.
• Nepotrebuje neustálu pozornosť majiteľa, stačí mu cítiť jeho prítomnosť a mať svojim psích spoločníkov.
• Nepotrebuje žiť v byte a ani zateplenú búdu. Hravo zvláda pobyt v chlade, pre ktorý je stvorený.
• Pri správnej výchove a socializácií dokáže skvelo fungovať s inými psami a zvieratami všetkého druhu.

Prečo nie? 

• Nie je to pes pre prvopsíčkara a začínajúceho chovateľa, prerastie  Vám cez hlavu.
• Má vlastnú hlavu a nie vždy poslúcha, ani v prípade dokonalého výcviku.
• Ich srsť je krásna, ale v čase jej výmeny ju vypúšťa naozaj všade.
• Rád hrabe a tak hrozí, že Vám z dvoru spraví zákopy.
• Žiadny plot nie je dostatočná prekážka, aby si cez neho (či už spodkom alebo vrchom) husky nenašiel cestu.
• Naučiť záprahové plemeno psov, ako je husky, neťahať na vodítku je naozaj úspech roka!
• Tak ako skvelo toleruje chlad, zle toleruje teplo. V lete musí mať možnosť sa schladiť a ľahnúť si do tieňa.

Ak sa nakoniec rozhodnete pre kúpu sibírskeho huskyho, vždy sa zamerajte na overené chovné stanice ponúkajúce na predaj šteniatka s pp. Iba v takom prípade máte zaručený vzhľad, ako aj povahové vlastnosti charakteristické pre dané plemeno, a čo je ešte dôležitejšie, zabezpečíte si zdravého jedinca, vzhľadom na množstvo testov, ktorým sa chovné jedince podrobujú. Ak ste presvedčený, že Vám psa s pp netreba, množstvo psíkov vzhľadovo pripomínajúcich huskyho čaká, kým ho prídete adoptovať z útulku.

Zdroje informácií: 

• Fogle B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J., (2008) Choroby psov a mačiek II.diel, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice., 978-80-8077-105-8
• Prof. MVDr. Ledecký, V. CSc., a kol., (2007) Základy röntgenologickej diagnostiky zvierat, M&M vydavateľstvo, Košice., 978-80-88950-21-9
• Centralpark.com – socha Balta
• nycgovparks.org 
• FCI.be – štandard plemena
• Slovenský klub severských a japonských plemien
• dogtime.com
• akc.org

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.