Bernský salašnícky pes, ideálny rodinný chlpáč – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Bernský salašnícky pes patrí medzi populárne psie plemená veľkého telesného rámca. Jeho hustý dlhý kožúšok má originálnu, trojfarebnú kombináciu. Telesná kostra je podporená silnými svalmi. Okrem zovňajška Vás zaujme aj svojou povahou. Je to veľmi aktívny a bystrý psík, ktorý je navyše aj bezkonfliktný. Vďaka týmto vlastnostiam je jeho využitie už oddávna mnohotvárne. Hodí sa na prácu na farme, ale taktiež ako záchranársky a terapeutický pes. Je to psík, ktorý má rád spoločný čas trávený s rodinou. Prvé roky Vám môže správaním stále pripomínať šteňa, no vekom z neho vyzreje pokojný psík vhodný aj ku deťom. Pokiaľ mu doprajete veľa pohybu a pozornosti, odvďačí sa Vám svojou lojálnosťou.

Bernský salašnícky pes - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Krátkosrstý bernský salašnícky pes?
• Povaha
• Pre koho je vhodný?
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
  • Pĺznutie a starosť o srsť?
• Vzťah ku zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Rakovina
  • 2. Zápal kože
  • 3. Dysplázia
  • 4. Znížená funkcia štítnej žľazy
  • 5. Pupočný pruh
  • 6. Ďalšie ochorenia
• História plemena
• Kúpa bernského salašníckeho psa

Vzhľad a štandard plemena

Bernské salašnícke psy majú nádherne sfarbenú dlhú srsť, čo ich odlišuje od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, tj. appenzellský, veľký švajčiarsky a entlebušský salašnícky pes. Farebná trikolóra bernského salašníckeho psa je jedna z hlavných poznávacích znakov tohto plemena. Hlavná čierna časť srsti pokrýva trup, chvost, časť hlavy a krk. Druhé sfarbenie tvorí biela farba, ktorá vytvára symetrickú lysinu na čele, prechádza smerom ku kútikom papule a ďalej pokračuje na hrudi, konci chvosta a labkách. Do tretice dopĺňa zvyšné časti tela hnedočervené sfarbenie a to škvrnami nad očami, na lícach, nohách a po okrajoch bieleho sfarbenia. Ich srsť je veľmi hustá a chráni ich pred chladným počasím.

 Upozornenie: Síce hrubá srsť bernského salašníckeho psa chráni v chladnom počasí, psíky ťažko znášajú teplotné výkyvy v podobe horúčav. Preto počas letných dní potrebujú miesto, ktoré im umožní skryť sa do chládku. Nezabudnite na to v prípade zaobstarávania búdy pre Vášho miláčika. V horúcich dňoch treba myslieť aj na to, že fyzická námaha, a to hlavne počas hodín ostrého poludňajšieho slnka, nie je zo zdravotného hľadiska vhodná.

Hlava

Bernské salašnícke psy majú silné svalstvo v oblasti hlavy, no samotná hlava nie je v porovnaní s ich celkovým telesným vzhľadom a konštitúciou príliš masívna. Pri pohľade spredu a aj z profilu je hlava jemne zaoblená s nie veľmi výrazne vyznačeným čelom. Na silnej stredne dlhej papuli s priliehajúcimi pyskami je na konci rovného nosa nasadený čierny ňufák. Čeľusť vytvára nožnicový skus, no menej často sa u nich vyskytuje aj kliešťový skus. Bernské salašnícke psy majú oči tmavohnedej farby s tesne priliehajúcimi viečkami. Ich vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, strednej veľkosti a visia tesne pri hlave. Zadnú časť ušnice vedia v momente ostražitosti nadvihnúť smerom od tela. Špička ušníc je mierne zaobleného tvaru. Hlava plynule pokračuje do oblasti stredne dlhého osvaleného krku.

Trup a chvost

Na krk sa v harmonickej línií v jemnom sklone napája chrbát, ktorý pokračuje v len málo prehnutej rovine až vodorovne. Chrbát je silný, pevný a z pohľadu zhora sa zužuje od hrudníka smerom ku bedrám. Tie sú síce široké, no v porovnaní ku hrudníku sú užšie. Hrudný kôš bernským salašníckym psom siaha približne po lakte. Patria medzi psy s tzv. hlbokým hrudníkom. Smerom ku zadnému koncu tela sa línia v oblasti brucha dvíha smerom hore ku stavcom. 

Koniec tela zdobí huňatý chvost, ktorý v pokoji visí a dosahuje minimálne do oblasti pätových kĺbov. Pri pohybe či hre ho psy dvíhajú do úrovne chrbtovej línie, poprípade aj vyššie.

Končatiny

Pri pohľade na hrudníkové končatiny spredu vytvárajú paralelnú líniu. Postoj je pomerne široký. Kostný podklad všetkých štyroch končatín tvoria pevné kosti. Dlhá lopatka je obkolesená a fixovaná hrubou vrstvou svalov. Kĺbi sa s ramennou kosťou, ktorá spolu s kosťami predlaktia vytvára lakťový kĺb. Smerom ku koncu labky na rovné predlaktie nadväzuje silné zápästie, pri pohľade z boku takmer vzpriamené záprstie a prsty.

Panvové končatiny pri pohľade zo zadu pôsobia takisto ako aj hrudníkové paralelne, bez vtáčania či vytáčania. Pri spoločnom porovnaní sú zasadené užšie. Silné stehnové svalstvo tvorí oporu bedrovému kĺbu, v ktorom sa kĺbi panvová kosť so stehnovou kosťou. Koleno, v ktorom komunikujú dlhé a šikmo postavené kosti predkolenia, stehnová kosť a jabĺčko je výrazne ohnuté. Silná dobre zauhlená päta pokračuje takmer vertikálne predpriehlavkovými kosťami až po silné prsty.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Krátkosrstý bernský salašnícky pes?

Veľa potenciálnych záujemcov odrádza skutočnosť, že bernský salašnícky pes vyžaduje značnú osobitnú starostlivosť o jeho dlhú srsť. Aj napriek tomu sú pevne presvedčení o tom, že toto plemeno je výslovne to, čo v psíkovi hľadajú a pĺznutie dlhej srsti je faktor, ktorý ich od tohto plemena odrádza. Preto majú náklon kúpiť si takzvaného, „krátkosrstého berného salašníckeho psa”. Pravda je však taká, že jeho krátkosrstý variant neexistuje. Plemeno, ktoré začiatočnícki psíčkari takto mylne označujú je veľký švajčiarsky salašnícky pes. Aj keď sú si povahou a farbou srsti (charakteristickou trikolórou) podobné, ide o dva rôzne plemená.

Povaha

Bernský salašnícky pes patrí medzi jedno z najobľúbenejších plemien. Z veľkej časti sa na tom podpísali najmä jeho povahové črty. Má rád ľudí a negatívny postoj k životu s ním rozhodne nemožno spájať. Svoju rodinu si rýchlo zamiluje. Práve priateľskosť je vlastnosť, ktorú chovatelia psíkov často vyžadujú, no má aj svoje nevýhody. Predstavte si, že by sa Váš psík tešil aj z návštevy dákeho zlodeja. V prípade, že chcete bernského salašníckeho psa naučiť strážiť Váš majetok, treba ho na to odmalička naviesť. Pokiaľ sa mu v tomto smere budete venovať, celú rodinu bude chrániť. Podľa socializácie v rannom veku sa vo veľkej miere odvíja jeho postoj ku cudzím osobám. Nájdu sa aj psíky tohto plemena, ktoré sú rezervované voči ľuďom, ktorých nepoznajú. Agresivita ich ale nevystihuje.

Pokiaľ by sme chceli zhrnúť všetky vlastnosti vystihujúce bernského salašníckeho psa, je to vysoká inteligencia, dobromyseľnosť, vnímavosť, pokojnosť a spoločenskosť. Z toho si vieme usúdiť, že ide o kľudné plemeno, ktoré na situácie, ktoré sa prihodia, reaguje s rozvahou. Aj napriek tomu, že je väčšinu času ostražitý, jeho vysoký prah tolerancie mu zabraňuje reagovať bez uváženia. Bernský salašnícky pes si nadmieru užíva akúkoľvek pozornosť. Pokiaľ mu každý deň venujete časť svojho času, budete mať doma kôpku šťastia.

Ďalšou pozitívnou vlastnosťou, ktorú majú psy tohto plemena je, že nemajú ani tendenciu potulovať sa a ani tendenciu loviť. Pokiaľ máte základné kynologické skúsenosti, psíka nemusíte vodiť na žiadnej krátkej vôdzke. Nerobí problém naučiť ho poslušnosti aj bez toho, aby bol uviazaný. O to viac si ako sám majiteľ tak aj psík vedia užiť spoločnú prechádzku.

Napriek tomu, že psy tohto plemena majú množstvo pozitívnych povahových čŕt, je potrebné vyzdvihnúť aj tú negatívnu, ktorou je tvrdohlavosť. Ako sa to môže prejaviť? Pokiaľ ho budete chcieť naučiť povel, ktorý by bol prospešný alebo by Vám minimálne urobil radosť, no v jeho očiach nedáva zmysel, len veľmi ťažko sa Vám to podarí. Jednoducho odmietne poslúchnuť.

Pre koho je vhodný?

Bernský salašnícky pes nepatrí medzi extra náročné plemená, no je pár podmienok, ktoré ku svojmu spokojnému životu vyžaduje. Každý majiteľ, ktorý si plánuje zakúpiť akékoľvek plemeno psíka, mal by sa najskôr kompletne informovať ohľadom jeho chovu. Pravidelné očkovania spojené so zdravotnými prehliadkami sú samozrejmosťou, no okrem toho bernský salašnícky pes potrebuje veľa priestoru. Je to pes, ktorý miluje slobodný pohyb po vlastnom dvore. Preto je ako jeho nový domov najvhodnejším prostredím rodinný dom so záhradou. Nezabudnite taktiež na bezpečné oplotenie. Bernský salašnícky pes je vhodný do rodiny, ktorá mu dennodenne opätuje jeho lásku.

Starostlivosť a výchova

Patrí bernský salašnícky pes medzi časovo náročné plemená? Pokiaľ ste milovníkom zvierat, starostlivosť o psa tohto plemena by pre Vás nemal byť žiadny problém. Čím viac času s ním budete tráviť, tým užšie puto medzi Vami vznikne. Jeho lojálnosť je značná, no pokiaľ by ste ho opustili, bernský salašnícky pes samotou trpí. Má sklon ku vzniku separačnej úzkosti. Najlepšou možnosťou je, ak mu dovolíte všetkého sa zúčastniť. Veľmi ochotne sa zúčastní aj športových aktivít. Na vychádzky do prírody ho neváhajte zobrať so sebou. Bernský salašnícky pes bez problémov zvládne aj beh popri bicykli. Tejto aktivite sa však vyhýbajte v letných mesiacoch v obedňajších hodinách.

Čo sa týka ročných období, jeho favoritom je rozhodne zima. Jeho prirodzenejším prostredím sú chladnejšie oblasti. Miluje sneh a hustý kožuštek ho chráni pred mrazom. Síce jeho srsť predstavuje veľkú výhodu v zime, no netreba zabúdať na jej starostlivosť v období pĺznutia. Všeobecne platí, že psíky s čiernym sfarbením srsti sú náchylnejšie na prehriatie. Pomerne vysoké percentuálne zastúpenie farieb srsti bernského salašníckeho psa tvorí čierna. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu v lete tienisté miestečko na záhrade, v ktorom sa môže pred slnečnými lúčmi ukryť. Treba myslieť na to, aby mal vždy pri sebe aj čerstvú vodu.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Šteniatka bernského salašníckeho psa sú podľa očakávaní veľmi aktívne, hravé a zvedavé. Všímajú si a hryzú všetko naokolo. Je dôležité venovať im od príchodu do Vášho domovu veľa pozornosti. Odporúčané je začať so skorou socializáciou. Prvé dni je dôležité, aby si šteniatko zvyklo na Váš hlas a vnímalo Váš záujem. Postupne si uvedomuje, kto je jeho pánom a začína sa medzi Vami vytvárať vzájomné puto. Následne je dôležité, aby ste začali šteňa socializovať s Vašou rodinou, priateľmi, a to najlepšie u Vás doma. Neváhajte teda pozvať už v rannom štádiu výchovy do Vášho domova známych a vystaviť ho tak novým podnetom, aby nabralo skúsenosti zo stretávania sa s pre neho cudzími ľuďmi. Čím viac situáciám ho vystavíte, tým všestrannejší pes Vám bude doma vyrastať. 

Ak máte doma schody, prvé mesiace výchovy by ste sa mali vyvarovať tomu, aby cez ne šteniatko samo chodilo. Bernské salašnícke psy síce po nich nemajú problém vybehnúť, no mali by ste mu pomáhať minimálne cestou dolu schodmi. To isté platí aj pri jazde v aute. Keď budete Vaše šteniatko vyberať s auta, radšej si ho zdvihnite na ruky a sami položte na zem, aby ste ho chránili pred zraneniami a nesprávnym vývinom lakťových, bedrových či kolenných kĺbov. 

Pri učení hygienických návykov bernských salašníckych psov musíte mať trpezlivosť. Ich močový aparát nemusí mať do 6. mesiaca plne vyvinuté vôľou ovládateľné svalstvo, a tak odporúčame netrestať šteniatka do pol roka veku za vzniknuté „mláčky”. Trestanie v tomto období môže byť naopak kontraproduktívne. Pri správnom prístupe a pochvale za vycikanie sa mimo domu rýchlo a ľahko pochopia, že tieto potreby sa robia von. 

Po ukončení vakcinačnej schémy začnite s dôkladným tréningom. Pubertálna fáza bernských salašníckych psov začína približne od 16. týždňa a môže trvať až polrok. V tomto období sa šteniatkam stáva, že zabúdajú povely, pokiaľ ich pravidelne spolu netrénujete. Aby ste tomu predišli, je potrebné trénovať systémovo. Nezabudnite však na to, že plemená veľkého telesného rámca kvôli správnemu vývinu celej kostry a hlavne kĺbov, nesmieme pred dovŕšením dvoch rokov nijako fyzicky preťažovať. 

 Upozornenie: Sú to psy šľachtené pre pomoc na farme s domácimi zvieratami. Avšak, ak chováte kury, je veľmi dôležité aby si na ne Váš psík zvykol už v šteňacom veku. Bernské salašnícke psy majú totižto vrodenú tendenciu považovať ich za svoju korisť.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Aj dospelý bernský salašnícky pes svojím správaním ešte dlho pripomína šteňa. Veľkosť dospelého jedinca dosiahnu skôr, než dozrejú po mentálnej stránke. Sú veľmi zvedavé a energické, no postupom veku sa upokojujú a stávajú sa z nich psychicky vyrovnané psy. Toto plemeno síce miluje všetky možné aktivity, no šport ako je agility nie je veľmi vhodný. Rýchle a prudké pohyby zaťažujú ich svalovo-kostrový systém. Má však dostatok energie na to, aby s Vami zvládol dlhé výlety, o čom svedčí aj ich predchádzajúce využitie formou ťažného psa.

Aj dnes sa bernské salašnícke psy využívajú na prácu. Vďaka svojej nadpriemernej inteligencii si našli miesto aj medzi záchranárskymi a terapeutickými psami. Nie každý psík musí byť pre svoje šťastie a spokojnosť týmto spôsobom využívaný, no bernského salašníckeho psa si zadovážte až v tom prípade, ak sa mu máte možnosť denne venovať aspoň 30 minút. Pre rozvoj jeho mentálnej stránky môžete využiť hádanky, ktoré bude veľmi rád lúštiť. Na trhu je možné nájsť viacero typov hračiek, ktoré ponúknu psíkovi za vyriešenie úlohy pamlsok. Ochotne sa s Vami zahrá aj na schovávačku. Jedna z vecí, o ktoré sa treba pravidelne starať je jeho kožúšok.

Pĺznutie a starosť o srsť?

Ako už bolo spomenuté, bernské salašnícke psy majú nádhernú dlhú hustú srsť, o ktorú je potrebné sa starať aby psík nemal kožné problémy a udržal si ju lesklú a zdravú. Je odporúčané ich srsť česať 2 až 3 krát do týždňa. Viacero chovateľov si chváli kvalitu srsti svojho psíka po podávaní čerstvého surového vajca jeden-krát týždenne.

Nezabudnite sa pripraviť na sezónu pĺznutia, kedy psík srsť mení. Sezóna línania býva 2-krát do roka, na jar a na jeseň. Na začiatku tohto obdobia môžete psíka okúpať a vysušiť silným fénom aby ste ho zbavili čo najviac odumretých chlpov. Pokiaľ pozorujete pĺznutie vo veľkej miere, je možné samotný proces opakovať znovu o 3 týždne po prvom kúpaní. Týmto spôsobom obmedzíte množstvo odumretej srsti padajúcej z Vášho psíka na minimum. Nikdy ho ale nekúpte ľudskými šampónmi. Ich koža je obsadená inou mikroflórou a vyznačuje sa iným pH, než pH človeka. Časté kúpanie však všeobecne nemá pozitívny vplyv z hľadiska zachovania zdravia kože a taktiež sa neodporúča kúpať šteňatá skôr, než dovŕšia pol roka.

 Upozornenie: Aj keď by sa Vám zdalo, že v lete pomáhate Vášmu psíkovi tým, že ho ostriháte, môžete mu práve naopak ublížiť. Ich hustá srsť slúži ako izolant od vonkajšieho tepla a pokiaľ ho tejto ochrany zbavíte, Váš psík sa ľahšie prehreje.

Vzťah ku zvieratám a deťom

Bernský salašnícky psík sa síce snaží byť jemný a láskavý ku deťom, no niekedy si neuvedomuje svoju telesnú veľkosť a váhu. Jeho tolerantná povaha je dokonale vhodná z hľadiska správania sa ku deťom, no nikdy ho s malým dieťatkom nenechávajte samého. On rozhodne nepatrí medzi plemená, ktoré by mali tendenciu ublížiť komukoľvek, nie len deťom, no niekedy stačí málinko nešikovnosti ku vzniku nehody. Väčší dohľad treba dávať, pokiaľ na deti nebol zvyknutý odmalička. V takom prípade môže negatívne reagovať na ťahanie za chvost, a uši či siahanie na misku s jedlom.

Všeobecne platí, že bernský salašnícky pes je bezkonfliktný. Interakcie medzi inými psami či zvieratami nebývajú problémové. Pokiaľ nastane konflikt, väčšinou sa jedná o psa veľkého telesného rámca rovnakého pohlavia. Pokiaľ máte dospelého psa tohto plemena a chcete ho zoznámiť s novým potenciálnym kamošom, majte dohľad nad ich prvým stretnutím.

Výživa a kŕmenie

Pokiaľ máte skúsenosti s chovom niektorého z veľkých plemien psov, výživa bernského salašníckeho psa Vám nebude robiť problém. Čím vyššiu priemernú váhu nadobúda plemeno v dospelosti, tým väčší dôraz treba klásť na vyvážené zastúpenie tukov, bielkovín a v neposlednom rade aj na pomer minerálov. Pokiaľ kupujete kvalitné granule priradené ku vekovej kategórii Vášho psa, zabezpečia mu potrebné hladiny všetkých dôležitých súčastí stravy.

Šteniatkam sa odporúča rozdelenie dennej dávky do viacerých porcií. Chovateľ Vás bude informovať, koľkokrát za deň zvyklo šteniatko žrať, aby ste vedeli, koľko porcií mu máte nachystať aj Vy doma. Postupne mu však z dávok uberajte, až ho budete nakoniec kŕmiť 2x denne. Dospelí psi veľkých plemien sa zvyknú kŕmiť dvakrát do dňa z toho dôvodu, aby sme predišli nafúknutiu a pretočeniu (dilatácii a torzii) žalúdka.

Veľkosť porcie záleží od výrobcu granúl, no môžete ju prispôsobiť aj aktívnosti Vášho psa. Pozor na prekrmovanie, a to predovšetkým v prípade menšieho množstva pohybu. Obezitou sa poškodzujú nie len vnútorné orgány ale aj kostrový systém. Okrem granúl je však viac než vhodné aj podávanie kĺbovej výživy, ktorá napomáha predísť alebo poprípade zmierniť vznik a dôsledky dysplázie kĺbov. Pokiaľ preferujete kŕmenie formou barfu, bernský salašnícky pes je vhodný pre tento typ stravy. Okrem krmiva potrebuje mať Váš psík vždy po ruke aj čerstvú vodu.

 Vedeli ste, že...:  Už dlhšiu dobu sa diskutuje, z ktorých konkrétnych slov označenie barf pochádza, no pravdepodobne ide o skratku vytvorenú zo začiatočných písmen anglických slov bones and raw food, čo v preklade znamená kosti a surová strava. Podávaním surovej, nespracovanej potravy sa majitelia snažia čo najviac priblížiť ku pôvodnej strave predkov psov. Považuje sa za najprirodzenejšiu a ľahko stráviteľnú formu potravy.

Najčastejšie ochorenia

Žiaľ, bernský salašnícky pes nepatrí medzi dlhoveké plemená. Aj v porovnaní s inými plemenami podobného telesného rámca je jeho priemerná dĺžka života kratšia. Mnoho ochorení môže mať pôvod v nezodpovednom type chovu. V dnešnej dobe sa chovatelia snažia o celkové zlepšenie zdravotného stavu tohto plemena, čoho súčasťou je taktiež zníženie výskytu dedičných ochorení. Pri plemenitbe sa kladie dôraz na zdravie nie len samotných rodičov, ale aj ostatných šteniat z vrhu.

1. Rakovina

Podľa štúdií viac než tretina psov bernského salašníckeho plemena umiera na rakovinu rôznych telových systémov. Jedná sa teda o rôzne formy ochorenia. Psy tohto plemena môže okrem ostatných známych druhov rakoviny kože postihnúť aj malígna histiocytóza. Je dôležité vodiť Vášho psíka na pravidelné zdravotné prehliadky spojené s vakcináciami, pri ktorých je niekedy možné odhaliť ochorenie v skorom štádiu. Terapia závisí od typu, veľkosti a anatomického uloženia nádoru. Do úvahy pripadá chirurgická excízia (odstránenie), chemoterapia a užívanie liekov.

2. Zápal kože

U všetkých dlhosrstých plemien psov s hustou srsťou a podsadou sa môže vyskytnúť ochorenie známe aj pod názvom hot-spot. Je to akútna vlhká dermatitída (zápal kože), teda vyvíja sa rýchlo. Tento typ zápalu kože sa vyskytuje v letných mesiacoch, a to predovšetkým u psov žijúcich v exteriéri. Ochorenie je viazané na dve podmienky, ktorými sú teplo a vlhkosť. Môže mu predchádzať rôzny chorobný podnet, napríklad uštipnutie hmyzom, napadnutie blchami, zapichnutie sa ostrého predmetu do kože a rôzne iné. V prípade, že sa lézia (poranené miesto) nachádza pod uchom, alebo v jeho blízkosti, problém môže byť aj v samotnom zvukovode. Lokalizácia zápalu kože je vždy v blízkosti vyvolávajúceho stimulu.

Hlavnou príčinou rozširovania sa tohto ochorenia je, že psíky majú nutkanie si dané miesto škrabať, lízať, hrýzť alebo akokoľvek inak ďalej a ďalej zraňovať postihnutú oblasť. Vytvoria si ranu, v ktorej sa pomnožujú baktérie, z čoho sa stane bludný kruh. Majitelia sa môžu preľaknúť, že ide o poranenie, no úraz v predchádzajúcej dobe nepozorovali. V prípade, že u svojho psíka pozorujete mokvajúcu a rozširujúcu sa ranu, ktorú si má tendenciu neustále zraňovať, navštívte veterinárneho lekára, aby sa ochorenie podchytilo v rannom štádiu.

3. Dysplázia

Dysplázia bedrových kĺbov (DBK) postihuje okrem ostatným veľkých plemien aj bernského salašníckeho psa. Patrí medzi dedičné ochorenia, ku ktorým sa prípája aj vplyv vonkajšieho prostredia. Vy máte možnosť zabraňovať rozvoju dysplázie u Vášho psíka aspoň tým spôsobom, že mu zabezpečíte kvalitnú stravu a nešmykľavý povrch. Taktiež dbajte na to, aby ste nepreťažovali dlhými prechádzkami a ťažkou fyzickou aktivitou psa, ktorý ešte nenadobudol dva roky. Jeho kostrovo-svalový systém sa potrebuje správne vyvinúť, k čomu je nevyhnutný aj kľud a čas.

Dysplázia bedrových kĺbov postihuje anatomickú časť tela, kĺb, v ktorom komunikuje stehnová kosť s panvovou kosťou. Okrem DBK sa však u bernského salašníckeho psa môže rozvinúť aj dysplázia lakťových kĺbov (DLK). Významnú úlohu pri eliminácii tohto ochorenia z chovu zohráva kontrola dysplázie u uchovňovaných jedincov. Mnoho veterinárnych lekárov na Slovensku posudzuje kĺby za pomoci röntgenu. V prípade potvrdenia deformácie kĺbu sa daný jedinec z chovu vyraďuje a pokiaľ sa jedná o mladého jedinca, tak sa vôbec neuchovňuje.

Klinicky sa ochorenie v rannom štádiu zvyčajne neprejavuje. Postupne sa môže rozvíjať krívanie na postihnutej končatine alebo končatinách. Psíky s vysokým stupňom dysplázie majú problém so vstávaním, najmä pokiaľ ležali dlhší čas. Majitelia to popisujú ako neochotu vstať. Neskôr sa môže rozvinúť aj problém so samotným pohybom. Pokiaľ by Vás zaujímala táto problematika, neváhajte si prečítať rozhovor s odborníkom na dyspláziu, Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc v článku o nemeckom ovčiakovi.

4. Znížená funkcia štítnej žľazy

Hypofunkcia (znížená funkcia) štítnej žľazy sa odborne nazýva hypotyreóza. Dochádza pri nej ku zníženej produkcii a sekrécii hormónov  tejto žľazy, tyroxínu a trijódtyronínu. Je to jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb endokrinného systému u psov. Ku ochoreniu môže dôjsť z viacerých dôvodov, no v praxi prevažuje autoimunitný zápal samotnej žľazy s jej následnou čiastočnou deštrukciou alebo ide o stratu parenchýmu (tkanivo žľazy), ktorý je nahradený tukom. Slovo autoimunitný označuje typ ochorenia, pri ktorom nadmerná aktivita imunitného systému napáda tkanivá vlastného organizmu.

Hormóny štítnej žľazy sú potrebné pre metabolizmus všetkých orgánových systémov. Klinické príznaky sú preto rôznorodé, no najzreteľnejšie sa znížená funkcia štítnej žľazy prejavuje na koži a na tukových zásobách chorého psíka. Ku kožným príznakom patrí predovšetkým vypadávanie srsti (alopécia), ktorá býva obojstranne symetrická. Obojstrannou symetriou sa myslí skutočnosť, že pokiaľ chorému psíkovi vypadá srsť na ľavej strane trupu, taktiež vypadne aj na pravej strane trupu v zrkadlovo totožnej oblasti tela.

Srsť niekedy na určitých miestach na tele mení svoju farbu, je suchá a lámavá. Aj napriek tomu, že endokrinné ochorenia nezvyknú postihovať hlavu a končatiny, pri zníženej hladine hormónov štítnej žľazy môže vypadnúť srsť na konci nosa pri ňufáku a taktiež na stehnách. Pri diagnostike napomôže, pokiaľ psíkovi vypadne srsť na konci chvosta, kedy sa vytvorí tzv. potkaní chvostík. Koža postupom času začína šupinatieť, tmavne a hrubne. Psíky s hypotyreózou sú náchylnejšie na rozvoj kožných infekcií, ktoré sa u nich ťažšie a zdĺhavejšie hoja.

Pri nižšej hladine hormónov štítnej žľazy dochádza ku spomaleniu bunkového metabolizmu a ku následnému naberaniu tukových zásob, teda ku rozvoju obezity. Ďalšie pozorovateľné príznaky, ktoré nám ale nevedia jasne napovedať, ktorým ochorením je postihnutý daný psík sú mentálna depresia, neochota chodiť na prechádzky, vracajúce sa zápaly ušných zvukovodov, poruchy chôdze sprevádzajúce tremorom (trasom) nôh, strata svalovej hmoty, spomalenie činnosti srdca a slabosť srdcového úderu, zápcha striedajúca sa s hnačkou, poruchy reprodukcie a mnohé iné. Viacero ochorení sa prejavuje podobnými klinickými príznakmi, preto je potrebný nasledovný krvný odber a bližšia diagnostika. Liečba pozostáva z doživotného dodávania hormónov formou tabliet podľa rozhodnutia veterinárneho lekára.

5. Pupočný pruh

Ľudovo nazývaný pupočný pruh alebo prietrž predstavuje umbilikálnu herniu, teda herniu v oblasti pupku. Je to otvor v brušnej stene, ktorý vznikol dôsledkom nedokonalého uzatvorenia svalov. Jeho vzniku môže predchádzať lozenie po schodoch, dvíhanie sa na zadných nôžkach či nevhodná manipulácia.

Obyčajne sa nejedná o závažný stav, no v prípade, že by sa cez herniovú bránku (otvor) dostali kľučky tenkého čreva, poprípade iný orgán dutiny brušnej, je potrebné vykonať chirurgický zákrok ihneď. Operácia sa odporúča aj v opačnom prípade, pokiaľ sa cez herniový otvor nedostal žiadny dôležitý orgán. Šteniatka zvyčajne zvládajú zákrok veľmi dobre. Chirurg zašije herniovú bránku za pomoci pár stehov. Všetko závisí od veľkosti otvoru. Pokiaľ nie je stav akútny, optimálny čas pre jeho realizáciu je vek, v ktorom má šteniatko ukončenú celú vakcinačnú schému.

6. Ďalšie ochorenia

Ku ďalším ochoreniam, u ktorých veterinárna medicína zaznamenala častejší výskyt u bernského salašníckeho psa patria von Willebrandova choroba, progresívna (rozvíjajúca a zhoršujúca sa) atrofia sietnice, portosystemický skrat, panostitída, pretočenie (torzia) žalúdka, epilepsia, vchlípenie a odchlípenie očných viečok, artritída, ochorenia obličiek a iné.

Von Willebrandova choroba je porucha zrážania krvi, ktorá sa popisuje aj u dobermanov a pudlov, no môže postihnúť aj psy iných plemien. Radí sa medzi dedičné ochorenia. Medzi klinické príznaky patrí predĺžené krvácanie napríklad z rán, z ďasien, krvácanie z nosa alebo čierne sfarbenie stolice, poprípade krv v stolici. Pokiaľ by ste sa radi o tomto ochorení dozvedeli viac, podrobnejšie informácie nájdete TU v článku o francúzskom buldočkovi. Progresívna atrofia sietnice charakterizuje stav, pri ktorom dochádza ku postupnej degenerácii (strata schopnosti) fotoreceptorov, ktoré sú nevyhnutné pre zrak. Psík najskôr stráca schopnosť vidieť v šere a časom stráca zrakovú schopnosť úplne.

Portosystémový skrat alebo aj portovaskulárny shunt predstavuje ochorenie, pri ktorom došlo ku poruche utvárania ciev v oblasti pečene. Následkom toho, časť krvi neprechádza pečeňou a preto nie je ani detoxikovaná (zbavená toxických látok). Ochorenie sa prejavuje už v mladom veku psa. Do úvahy prichádza aj medikamentózna terapia (pomocou liekov), no vyššie percento úspešnosti sa uvádza terapii pomocou chirurgického zákroku.

Panostitída (zápal okostice) je ochorenie dlhých rúrovitých kostí, ktoré zvykne postihovať psy od piatich mesiacov do jedného roka veku. Hlavným klinickým príznakom je krívanie. Je to ochorenie, ktoré odznieva samo, terapia je potrebná väčšinou len symptomatická, hlavne vo forme zmiernenia bolesti a zníženia fyzickej aktivity.

Ako u všetkých psov veľkých plemien s tzv. hlbokým hrudníkom, ani u bernského salašníckeho psa nie je zväčšenie a následné pretočenie (dilatácia a torzia) žalúdka raritou. Pokiaľ by ste sa radi dozvedeli o tomto ochorení viac informácií, nájdete ich TU v článku o Cane corso. Pri vzniku abnormálnych vzruchov v mozgu, ktoré sa navonok prejavujú formou záchvatu hovoríme o epilepsii. Toto ochorenie je možné potláčať liekmi. FCI štandard uvádza, že viečka by mali ku očnej guli priliehať. Niekedy sa však z dedičných príčin alebo aj dôsledkom starnutia stretávame s ektrópiom (odchlípením) a entrópiom (vchlípením) viečka.

Aj napriek množstvu chorôb, ktoré sa u bernského salašníckeho psa vyskytujú častejšie než u väčšiny plemien, nepatria medzi psy s ktorými majitelia trávia veľa času na veterinárnom pracovisku. Mnoho jedincov svoj život prežije v plnej sile a s pevným zdravím.

História plemena

Bernský salašnícky pes pochádza zo Švajčiarska. Tamojším farmárom strážili a zaháňali dobytok vo vysokohorských oblastiach okolo Bernu. Je to starodávne plemeno, ktoré bolo históriou všestranne otestované a ovplyvnené k rozvoju viacerými smermi. Predpokladá sa, že sa vyvinulo krížením medzi psami typu molos alebo mastif, ktoré priniesli Rimania a švajčiarskymi farmárskymi psami z Álp. Pôvodný názov týchto psov bol „Dürrbächler“, ktorý je odvodený od dediny a rovnomenného hostinca Dürrbäch, ležiaceho neďaleko Riggisbergu, kde sa toto plemeno vyskytovalo v najväčšom počte.

Švajčiari sa zaujímali o zachovanie bernského salašníckeho psa. V roku 1902 sa po prvýkrát začali objavovať na kynologických výstavách. Napokon v roku 1907 chovatelia regiónu Burgdorf podporili takzvaný „čistý chov” týchto psov a založili kynologický klub “Schweizerischer Dürrbach-Klub”, v ktorom sa spoločne dohodli na charakteristických plemenných znakoch. Následne v roku 1910 na kynologickej výstave v Burgdorfe už dostalo toto plemeno svoje moderné pomenovanie bernský salašnícky pes. Po prvej svetovej vojne bolo mnoho psov tohto plemena vyvezených do zahraničia. Druhá svetová vojna bola ako pre iné mnohé plemená tak aj pre bernského salašníckeho psa kritickým obdobím, no po jej skončení sa podarilo obnoviť početné stavy chovných jedincov. 

Bernské salašnícke psy mali behom svojou plemennou históriou rôzne využitie, nepoužívali sa len na farmárske účely. Časom sa z nich stali aj ťažné psy pre cestujúcich obchodníkov, ktorým pomáhali ťahať vozíky s tovarom. Procesom industrializácie však už ich fyzická sila prestávala byť potrebná, preto chovatelia kládli dôraz predovšetkým na šľachtenie smerom ku dobrým sociálnym vlastnostiam a kráse. Toto plemeno sa neskôr využívalo aj v móde. Na Slovensko bol bernský salašnícky pes dovezený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, a to z Českej republiky. Prvé u nás narodené šteniatka boli zaznamenané v roku 1981.

Kúpa bernského salašníckeho psa

Predtým, než sa definitívne odhodláte kúpiť si bernského salašníckeho psa, je dôležité zvážiť všetky pozitíva a negatíva. Nižšie uvedené základné body Vám môžu pomôcť pri rozhodovaní.

Prečo áno?

• je flegmatický, pokojamilovný, nekonfliktný
• rád pomáha pri práci okolo domu a domácich zvierat
• je oddaným spoločníkom a pokiaľ máte radi pohyb, verne Vás bude sprevádzať
• vysoko inteligentný a učenlivý
• zaujímavá trikolóra z neho robí huňatého krásavca

Prečo nie?

• nedožíva sa vysokého veku
• vyžaduje si každodennú pozornosť a odlúčenie znáša veľmi zle
• potrebuje záhradu alebo miesto kde sa môže vybehať, nehodí sa do bytu
• nadmerne pĺzne

Ak si po dôkladnom zvážení odhodláte kúpiť bernského salašníckeho psa, na internete môžete nájsť viaceré slovenské chovné stanice ponúkajúce šteniatka na predaj. Je odporúčané pred kúpou Vami zvolenú chovnú stanicu navštíviť a osobne sa stretnúť s chovateľom a jeho chovnými psami.

 Upozornenie: Na internete sa nachádza viacero množiteľov bernského salašníckeho psa. Správny majiteľ chovnej stanice by nikdy nemal vidieť problém v tom, ukázať Vám rodičov šteniatka a vydať psíka s papiermi. Ak náhodou natrafíte na podozrivé správanie sa inzeranta a rôzne výhovorky ohľadom rodičov šteniatka, alebo dôvody prečo psíka predáva bez papierov, je veľmi pravdepodobné, že ide o množiteľa. Viac o tom ako rozpoznať množiteľa od majiteľa chovnej stanice sa dočítate TU.

Zdroje informácií:

• https://akc.org
• http://www.fci.be/nomenclature/Standards/045g02-en.pdf
• https://dogtime.com/dog-breeds/bernese-mountain-dog#/slide/1
• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J. Choroby psov a mačiek I.diel. Košice : Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2015. 753 s. ISBN 978-80-8077-454-7.
• Dorling Kindersley Limited. Plemená psov : Kompletný sprievodca. Bratislava : Ikar, 2013. 351 s. ISBN 978-80-551-3361-4.

MVDr. Ivana Plevová

Už od môjho detstva bolo zrejmé, že mojou súčasťou budú vždy aj zvieratá. Lásku ku zvieratám máme v rodine. Ešte v predškolskom veku som sa začala venovať koňom a jazdectvu. Keď som chodila na strednú školu, na Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, adoptovali sme si psíka. Popri štúdiu na vysokej škole, na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, som sa zaujímala predovšetkým o chov a choroby psov, no moja cesta viedla taktiež ku veľkým hospodárskym zvieratám. Stala som sa súčasťou Klubu sokoliarstva a rehabilitácie dravcov, kde som sa rok starala o dravca, harris hawk, s menom Ľubko. Popri škole som vo voľnom čase praxovala na veterinárnych klinikách a hospodárskych družstvách. Štúdium som úspešne ukončila v máji 2022. Dnes pracujem na klinike v Liptovskom Mikuláši. Radosť mi doma robí psík a dve morčiatka.