Labradorský retríver (Labrador), priateľský rodinný chlpáč – vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť

Ak Vám niekto hovorí o rodinnom, priateľskom a úprimnom psovi, ktorý nadovšetko miluje svoju rodinu, deti a vlastne sa teší zo všetkého živého, čo prejde okolo neho, pravdepodobne ako prvý pes Vás napadne práve labradorský retríver. Každý, kto má doma toto spoločenské plemeno, sa asi po príchode domov rýchlo o niečo oprie, aby ho nezrazil pes priamo na zem. Toľko radosti (a slín), koľko dokáže majiteľovi ukázať labrador po jeho návrate domov, sa nevidí len tak na každom kroku! Pravdepodobne práve vďaka týmto vlastnostiam, patrí labrador k najobľúbenejším psím plemenám v svetovom rebríčku už dlhé roky a zatiaľ to ani nevyzerá tak, že by sa jeho popularita mala znížiť!

Labradorský retríver - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Hnedý, čokoládový, čierny alebo zlatý (žltý) labradorský retríver
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Pracovné a výstavné línie labradora – work a show types
• Povaha
  • Vášeň a radosť ako plemenný znak
  • Inteligencia a poľovnícka zdatnosť
• Pre koho je vhodný?
  • Rodinný aj pracovný pes
• Starostlivosť a výchova
  • Pozor na ohryzovanie
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Ochorenia pohybového aparátu
  • 2. Obezita a spriaznené ochorenia
  • 3. Epilepsia
  • 4. Očné ochorenia
  • 5. Ďalšie ochorenia
  • Mix labradora a huskyho či stafforda – rozkošný psík so zdravotným rizikom
• História plemena
• Kúpa labradorského retrívra

Vzhľad a štandard plemena

Vďaka jeho popularite toto plemeno na pohľad rozozná väčšina z nás. Dokonca aj ľudia, ktorí sa o psy vôbec nezaujímajú, toto plemeno zväčša rozoznajú už z prvého pohľadu. Platí však to isté, ako pri iných psích plemenách a to znamená, že aj labrador musí spĺňať svoj štandard. Na Slovensku platí štandard podľa FCI, kde bol labradorský retríver uznaný už veľmi dávno spoločne s príbuznými plemenami ako zlatý retríver a hladkosrstý retríver pod 8. skupinou.

Labradora radíme medzi stredné až veľké psy. Samce tohto plemena dosahujú výšku okolo 56 až 57 centimetrov a samice 54 až 56 centimetrov. Výškový rozdiel medzi pohlavím sa teda považuje za zanedbateľný. Štandard presne neurčuje ani hmotnosť tohto psa, pričom však treba mať na pamäti, že nadmerná hmotnosť – teda nadváha či obezita u tohto plemena je štandardom nepovolená. Hoci majú tendenciu zjesť všetko čo vidia, čo z nich robí malé (veľké) šrotovníky, štandard prihliada na správnu výživu a veľkú aktivitu, takže hmotnosť musí byť primeraná. Bežne labrador dosahuje od 25 do 34 kilogramov. Vzhľadom na malé výškové rozdiely medzi pohlaviami sa dá povedať, že aj tie hmotnostné sú zanedbateľné.

Celkovo sa jedná o veľmi kompaktné psy. Sú to veľmi aktívne a pohyblivé typy, čo sa odzrkadľuje v dostatočne zodpovedajúcom osvalení a robustnej postave. Najtypickejším prvkom, ktorý si jednoducho všimneme už na prvý pohľad, je krátka a veľmi hustá krycia srsť, ktorá pod sebou skrýva nepremokavú termoregulačnú vrstvu – podsadu.

Hnedý, čokoládový, čierny alebo zlatý (žltý) labradorský retríver

Z hľadiska farby štandard jasne určuje, že labrador má byť jednofarebný. Plynulé sfarbenie so sebou môže niesť malú bielu škvrnu na hrudníku. Každé iné farebné kombinácie považujeme u labradorského retrívera za nepovolené. Z konkrétnej farebnej škály, štandard povoľuje žltú, čiernu a hnedú farbu. Hnedá farba môže byť buď pečeňovo-hnedá alebo čokoládová, pričom čokoládové sfarbenie nájdeme v tmavom alebo svetlom odtieni. Žltým farbám sa medze viac-menej nekladú – odtiene sú od svetlokrémovej až po líščiu červenú.

Dá sa teda povedať, že farieb labradora je naozaj mnoho. Pôvodne však existovali len žlté varianty labradora, hnedé a čierne sa pridali o čosi neskôr. Možno aj preto, je žltá farba a jej odtiene sú najčastejšie vídanou farebnou variantov. V poslednej dobe však rastie záujem a popularita najmä hnedých – čokoládových variantov. Čiernej nájdeme všeobecne najmenej.

Hlava

Lebka labradora je široká a dobre modelovaná, no nemá mäsité líca. Výrazný čelový sklon prechádza do tvárovej časti, ktorá nesie široký ňucháč s dobre vyvinutými nosnými dierkami. Silnú a dostatočne veľkú papuľu má labrador okrúhlejšiu, nie špicatú. Čeľusť strednej dĺžky so sebou nesie mocné a perfektne pravidelné zuby, ktoré sa formujú do perfektného nožnicového zhryzu. Charakteristickú črtu tváre labradora tvoria veľmi úprimné oči strednej veľkosti, z ktorých srší dobromyseľnosť tohto plemena. Farba očí má byť oriešková alebo hnedá. Uši labradora nie sú veľké a ani ťažké. Priliehajú k hlave, pričom nasadajú dostatočne vysoko a pomerne dosť vzadu, čím zvýrazňujú úprimný a priateľský pohľad.

Trup a chvost

Rovný a dlhý chrbát prechádza do dostatočne širokých a mocných bedier, ktoré má labrador pomerne krátke. Ukončenie chrbtovej línie tvorí charakteristický chvost. Pri koreni začína ako veľmi široký a postupne sa zužuje. Strednej dĺžky, plynule osrstený krátkou, hustou a hrubou srsťou, bez strapcov vyzerá až okrúhlo. Preto chvost labradora ľudovo nazývame aj vydrí chvost. Labrador ho nesie väčšinu času veselo, nemal by sa však nahýbať nad líniu chrbta. Chvost sa labradorom neskracuje, ani v prípade, ak sa využívajú ako pracovné či poľovné psy, vzhľadom na fakt, že to štandard nepovoľuje. Jeho tvar a sila totiž robí z labradora skvelého plavca – slúži podobne ako kormidlo.

Končatiny

Predné (hrudníkové) končatiny majú silné a pevné kosti. Tvoria rovnú líniu od lakťa až k labke, či v pohľade spredu alebo zboku. Plecia hrudníkových končatín majú dlhé a šikmo uložené lopatky. Predlaktie má dobre stavané kosti.

Zadné (panvové) končatiny sa nezošikmujú s chvostom. Labrador ich má veľmi dobre vyvinuté a silne osvalené, čím si zabezpečuje vytrvalý a priestranný pohyb. Koleno má labrador správne vytočené, aby uzatváralo komplexnú stavbu celkovej končatiny. Päty sú spustené, pričom nižšie položené sú štandardom vysoko nežiadúce. 

Labky labradora majú okrúhly tvar. Sú kompaktné a nesú dobre vyvinuté prsty so zväčša tmavými a pevnými pazúrikmi. Pohyb, ako sa spomína vyššie, majú labradory priestranný a súvislý. Pohybujú paralelne hrudníkovými aj panvovými končatinami.

Akákoľvek odlišnosť od tohto štandardu sa na výstavách penalizuje zníženými bodmi. Pri kúpe labradora by ste sa mali zamerať na overených chovateľov, ktorí poskytujú psy s preukazom pôvodu, inak okrem odchýlok od vzhľadu, riskujete aj nepriaznivý zdravotný stav zvieraťa. 

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Pracovné a výstavné línie labradora – work a show types

Hoci to štandard neuvádza, posledná móda uvádzať typ psa pri predaji stále rastie a pomerne viac a viac chovateľov pri ponuke šteniatka uvádza aj túto informáciu. Prakticky sa jedná o šľachtiteľskú líniu a určenie psa na základe jeho stavby tela a využitia. Pri show – teda výstavnej línií sa chovateľ viac zaoberá a pri pripúšťaní psa zameriava na jeho vzhľadové kompozície – teda psa dostáva do dokonalého vzhľadu tak, ako uvádza štandard. Povahu labradora to pritom žiadnym výrazným spôsobom neupravuje, ostávajú priateľské a úprimné, milujúce svoju rodinu a prácu. Zväčša sú štíhlejšie a o niečo málo aj pokojnejšie.

Work alebo pracovné línie sa skôr zameriavajú na využitie psa – či už sa jedná o poľovníctvo a upotrebenie psa na tieto účely alebo asistenciu či služobný účel. Tieto psy sú o niečo mohutnejšie a samozrejme potrebujú vyššiu aktivitu. Podporuje sa ich inteligencia a schopnosť učiť sa ako aj príslušne reagovať na povel. Priateľská a milujúca povaha však stále ostáva ich charakteristickou vlastnosťou. Ak si pri kúpe volíte pracovnú líniu, mal by aj Váš život odzrkadľovať aktívny štýl a pohyb, ktorý táto línia potrebuje ešte o čosi viac ako tá výstavná.

Napriek vyššie uvedenému, štandard tieto línie nijak neoddeľuje a pri správnom vzhľade či správnej výchove od maličkého šteniatka, môžete využiť obe línie na akékoľvek účely. Povahové predispozičné vlastnosti totiž u oboch línií ostávajú rovnaké.

Povaha

Labradora spájame často s priateľskou a milujúcou povahou, čo si tento úžasný psík aj naozaj zaslúži! Jeho celoživotnú úlohu, ktorú si zaumieni splniť pravdepodobne už v šteňacom veku, tvorí hľadanie spôsobov, ako potešiť svojho pána. Do jeho obrovského srdca však okrem pána rád príjme aj celú jeho rodinu, pričom čím viac ľudí môže milovať a robiť šťastnými, tým lepšie! Všetok možný čas, ktorý strávi so svojimi milovanými ľuďmi, bude šťastne kývať chvostom, nosiť loptičky či ich volať k hre, čím určite vyčarí úsmev na všetkých tvárach. Dokáže zmyť všetok smútok a nepohodu alebo sa o to minimálne bude snažiť najviac, ako sa len dá! To z neho robí dokonalého parťáka, ktorý Vás upokojí po ťažkom dni v práci. Stačí, že Vás začuje prichádzať a jeho radosť z Vášho príchodu bude taká nákazlivá, že pravdepodobne neodoláte a podľahnete.

Menšou nevýhodou jeho láskavej povahy je fakt, že radosť z príchodu neostane len pri rodine. To znamená, že ak k Vám príde návšteva, nemusíte sa ničoho báť – čím viac návštev, tým viac šťastia môže labrador rozdať. Horšie to je v prípade, ak je takáto návšteva neželaná. Pravdepodobne Vás upozorní hlasným a mohutným štekaním, aký labrador má, ale pravdepodobne bude vítať aj zlodeja s krútiacim chvostom. Z toho dôvodu sa nehodí ako strážny pes.

Vášeň a radosť ako plemenný znak

Okrem lásky a šťastia, labradora vykresľuje aj jeho vášeň. Všetko čo robí, robí s obrovskou vervou (preto Vás neraz pravdepodobne zhodí od šťastia na zem či rozbije nejakú tú vázu). Nadšene vykročí kdekoľvek so svojim pánom a bude robiť to, čo chce jeho pán, s tak obrovskou vášňou a chuťou odvďačiť sa majiteľovi za to, že stojí vedľa neho, že to nejedného ľahko zaskočí. Jeho vášeň a radosť však znamená, že sa teší naozaj zo všetkého. Preto ho treba strážiť napríklad pri prichádzajúcom aute či iných situáciách, kde by si tým ľahko ublížil.

Neskutočnú radosť mu spraví aj každá mláka, ktorú vidí, menší potok či obrovská kopa lístia. Labradorské retrívre sa totiž veľmi radi váľajú na takýchto miestach. Otázne však ostáva, či sa z toho tešia aj ich majitelia, ktorí akurát pracne dohrabali kopu lístia alebo sa k nim vráti namiesto ich psa len chodiaca kopa blata s vrtiacim chvostom. Odučiť ho takéto správanie bude veľmi pravdepodobne naozaj tvrdý oriešok. Jednoznačne netreba zachádzať k fyzickým trestom, ale akceptovať túto črtu, ako súčasť labradora a postupne ho to odnaučiť.

Inteligencia a poľovnícka zdatnosť

Milujúci a húževnatý labrador v sebe skrýva stále niekoľko dobrých vlastností. Pôvodom bol šľachtený na poľovnícke účely a môžeme povedať, že dodnes je skvelým poľovným psom, najmä na takzvanú vodnú prácu. Vodu skutočne miluje a je neskutočne dobrý plavec. Loví teda najmä malú divú hydinu, ale skvele poslúži aj pri prinášaní koristi.

Okrem toho sa jedná o skutočne bystré a ľahko učenlivé psy, čomu svedčí aj 7. priečka, ktorú obsadil v teste pracovnej inteligencie, vychádzajúcej zo štúdie psychológa Stenlyho Corena, čím sa zaradil medzi vynikajúco pracujúce psy. V tejto kategórií sa umiestnilo prvých 10 plemien psov, ktoré dokázali počúvať viac ako 95% času a povel sa naučili na menej ako 5 opakovaní. Viac o štúdií sme uviedli v článkoch o border kólií, ktorá rebríček vedie a weimarskom stavačovi.

Pre koho je vhodný?

Vďaka svojej unikátnej a milujúcej povahe a bystrej hlave, sa toto plemeno hodí prakticky ku komukoľvek. Má to však svoje hranice, ako u každého iného plemena. V prvom rade je to rodinný pes, ktorý pre svoju rodinu spraví všetko, čo bude v jeho silách – a bude sa snažiť spraviť ešte oveľa viac. To znamená, že potrebuje aj cítiť prítomnosť svojej rodiny a mať s ňou dostatočný kontakt. Z toho dôvodu mu pobytom na záhrade či dvore veľmi šťastný život neprinesiete. Omnoho radšej sa bude váľať pri nohách Vašej postele, či ešte ideálnejšie priamo v nej. Nikdy nepohrde mojkaním a škrabkaním, práve naopak, bude si ho vyžadovať.

Rovnako je to veľmi aktívne plemeno, preto potrebuje dostatočné množstvo pohybu. Aktívny životný štýl by mal u Vás fungovať bez problémov, či už z hľadiska dostatku voľného času alebo ochoty chodiť na dlhé prechádzky, kde sa pes vyšantí. V opačnom prípade (najmä pri jeho neutíchajúcej chuti jesť všetko možné) hrozí, že pes priberie nad limity plemena. Nadváha a obezita sa pritom ráta medzi veľmi vážne zdravotné komplikácie. Rád však zabehne aj popri bicykli či bude donekonečna aportovať loptu a skutočne miluje chvíle strávené vo vode, kde bude ochotne plávať.

Rodinný aj pracovný pes

Keď spojíte bystrú myseľ, rýchlu učenlivosť a túžbu potešiť majiteľa, vyjde Vám ako synonymum labradorského retrívera dokonalé asistenčné a vodiace plemeno. Bude ochotne pomáhať svojmu majiteľovi, stačí mu dopriať dostatočný a skorý výcvik v tejto oblasti. Považujeme ho za najčastejšie využívané plemeno na takéto účely. Rovnako šikovný je ako terapeutický pes, kde sa zas uplatňuje v canisterapii (terapia pomocou psa) rôznych vekových kategórií a zdravotných ťažkostí.

Ako už spomíname vyššie v článku, pôvodne sa radil medzi lovecké a poľovnícke psy. Spoločne s jeho láskou k vode, bude priateľský spoločník každému poľovníkovi, ktorý má v revíri veľa vodných plôch alebo sa hodí aj k rybárovi, ktorý potrebuje spoločnosť. Možno nejakú tú rybu odplaší, keď sa hodí do vody, ale pre ten šťastný výraz mu to iste radi odpustíte.

Strážneho psa však z neho mať pravdepodobne nebudete. Hoci vie upozorniť na neželanú návštevu a vďaka hrubému hlasu jeho štekanie neprehliadnete, ale skutočne odstrašiť zlodeja pravdepodobne nedokáže. Milujú všetkých ľudí a pravdepodobne by sa tak tešili aj z takejto neželanej návštevy. Ak teda chcete psa, ktorý Vám postráži pozemok či dom, siahnite po inej rase.

Starostlivosť a výchova

Starostlivosť u labradorského retrívra radíme medzi tie menej komplikované. Samozrejme, rovnako ako každé iné plemeno, ani labrador sa úplne bez starostlivosti nezaobíde. Pravidelné kontroly a minimálne pravidelné návštevy veterinárneho lekára na očkovanie a odčervenie by mali byť samozrejmosťou. Očkovanie môžete voliť iba povinné proti besnote alebo kombinované, kde máte zahrnuté zároveň aj ochorenia ako infekčná hepatitída, infekčná laryngotracheitída, parvoviróza a parainfluenza. Tieto očkovania nie sú povinné, ale z hľadiska zdravia Vášho chlpáča ich, samozrejme, vrelo odporúčame. Psy môžeme nechať zaočkovať aj na iné ochorenia. O svojich možnostiach, ak chcete psovi poskytnúť obranyschopnosť aj voči iných ochoreniam, sa informujte u svojho veterinárneho lekára.

Pozor na ohryzovanie

Labradorské retrívre spoločne s inými plemenami patriacimi do skupiny retrívrov, milujú ohryzovať všetko, čo im padne pod ústa. To znamená, že v bezpečí pred nimi nie je ani nábytok, ani stromy či kríky, ktoré máte na záhrade. Občas, keď sú veľmi zaujatí hrou sa môže stať, že takto začnú ohryzovať aj časti Vášho tela, čo by ste však mali okamžite zaraziť. Retrívre všeobecne omnoho náročnejšie odučíte prestať okusovať, preto tomu treba venovať dostatočnú pozornosť a čas.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Starostlivosť o šteniatko labradora sa v ničom špecifickom nelíši od starostlivosti o šteniatko iného nenáročného plemena. Sú veľmi zvedavé a aktívne, takže gro práce, ktorú Vám starostlivosť prinesie, tvorí zabezpečenie rizík v domácnosti, ktorým by malý šibalský zvedavec mohol podľahnúť. Kúpať šteniatko sa neodporúča skôr, ako vo veku 6 mesiacoch, ak to nie je vyslovene vyžadované – teda kým sa šteniatko nevrhne do bahennej kaluže či z vody neskočí priamo do piesku a podobne.

Nikdy nesmieme zabúdať na pravidelné kontroly očí, uší, chrupu a srsti. Na mieste sú aj občasné kontroly vonkajších genitálií, či už pre prípad zápalu predkožky, ktorý sa u psa môže vyvolať aj častým pobytom v prírodných vodách alebo kontrola stavu pohlavného cyklu u súk. V poslednej dobe sa stále viac rozširuje aj obdobie, kedy sa na psíka môže dostať kliešť. Tieto krv cicajúce potvory vedia byť riadne nebezpečné, preto by ste nikdy nemali nechať kliešťa prisatého na tele psíka a odstrániť ho čím skôr. Najjednoduchším riešením je použitie špeciálnej pinzety určenej na vyberanie kliešťa. Ranu po uhryznutí je nutné riadne vydezinfikovať a psa pozorovať. V prípade zmeny správania, zdravotných komplikácií a podobne okamžite navštívte veterinárneho lekára a o kliešťovi ho informujte.

Rýchle učenie a jednoduchý postup

Výchova šteniatka, ako štandardne, začína počiatočnou socializáciou a zoznámením s prostredím. Po príchode šteniatka domov mu nechajte čas na porozhliadnutie sa a postupne ho zoznámte so všetkými členmi rodiny, vrátane tých zvieracích. Na začiatku sa snažte vyhnúť najmä situáciám, ktoré by zahŕňali negatívnu skúsenosť – stret s agresívnym a útočným psom môže v šteniatku zanechať strach pri ďalších stretoch a podobne.

Tréning dávkujte postupne, aby ste psa nezahltili a nemiatli množstvom príkazov. Vďaka svojej bystrej hlavičke sa labrador učí naozaj rýchlo a stačí mu pár opakovaní povelu, kým ho skutočne pochopí. V tréningu robí veľa aj jeho vôľa a chuť vyhovieť majiteľovi, takže sa pri pozitívnom prístupe s chuťou naučí všetko, čo mu ukážete. U takého plemena, samozrejme, netreba nikdy zachádzať k drsnému či krutému spôsobu učenia! Namiesto učenia psíka skôr zlomíte a zo šťastného šteniatka ostane smutná a ustráchaná kôpka.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Starostlivosť dospelého psa sa takmer ničím nelíši v starostlivosti o šteniatko. Jediný výrazný rozdiel je v tom, že dospelého psíka treba o niečo častejšie kúpať a ich srsť vyžaduje pravidelné vyčesávanie, minimálne jedenkrát do týždňa. Kúpeľ voľte podľa zašpinenia. Vo väčšine prípadov stačí samočistiaca schopnosť srsti labradora, ale ako už sme pár krát spomínali, labrador má skutočne rád chvíle skákania do blatových kaluží a váľanie sa vo všetkom možnom, čo iste zanechá stopy na jeho srsti.

Výchova vyžaduje pravidelný tréning a upevňovanie socializácie. Samozrejme, všetkého veľa škodí a tréning treba striedať s hrou a inými aktivitami ako sú prechádzky a oddych. Dôležitú súčasť starostlivosti o tieto rodinné plemená tvorí aj dostatočný prejav lásky, ako je škrabkanie, hladkanie a mojkanie, ktoré si užijete Vy aj Váš štvornohý miláčik. Opatrnosť klaďte aj na zbytočné kŕmenie, kvôli apetítu labradora. Psie oči, ktoré na Vás takýto pes hádže popri jedle síce pôsobia neodolateľne, ale viac mu uškodíte ako ho odmeníte. Jednak ľudská strava môže psovi spôsobiť množstvo komplikácií s gastrointestinálnym traktom a jednak majú veľký sklon k obezite. Tá vedie k množstvo ďalších zdravotných komplikácií, ktoré pre psa nikdy nie sú pozitívnou skúsenosťou.

Vzťah k zvieratám a deťom

Ako Vám napovedal určite obsah článku vyššie, labrador miluje deti a má s nimi obrovskú trpezlivosť. Dokáže dieťa chrániť už od útleho veku a veľmi silno sa k nemu naviaže. Neraz sa stane, že psík Vaše dieťa už nebude chcieť opustiť a všade kam pôjde, pôjde aj labrador. Napriek týmto vlastnostiam netreba podceniť socializáciu a najmä nikdy nezabúdať, že aj takýto rodinný a milujúci pes ostáva stále psom. Malé deti by ste teda nemali nechávať so psom osamote a tie väčšie učiť správnemu prístupu k zvieraťu za každých okolností. 

Rovnako ako k deťom, si labrador neraz nájde rýchlu cestu aj k iným zvieratám či iným psom. Ak k nim pristupujete správne a so socializáciou začnete dostatočne skoro, vyhnete sa problémom v týchto vzťahoch. Váš labrador tak bude milovať hru s inými zvieratami a nebude naháňať susedovu či Vašu mačku, kedykoľvek keď ju stretne. Nezabúdajte však, že má stále poľovnícku, teda loveckú náturu, ktorú najčastejšie prejavuje vo vzťahu k domácej hydine. Ak teda doma chováte napríklad sliepky a nechcete z nich robiť korisť pre Vášho psa, musíte ho naháňanie tejto hydiny odučiť. S takým postupom, samozrejme, treba začať dostatočne zavčasu, v nízkom veku psa.

Výživa a kŕmenie

V tomto bode treba spozornieť! Labradorský retríver má skutočne znamenitý apetít a pochutná si prakticky na čomkoľvek jedlom (a neraz aj nejedlom). Neraz tak pôsobí ako živý vysávač a zháňa všetko, čo Vám mohlo spadnúť z rúk či kuchynskej linky. Táto skutočnosť môže byť problém najmä pri deťoch, ktoré sú jednak ľahšie ovplyvniteľné zlatučkým psím pohľadom, ktoré tieto milé psíky dokážu dokonale hádzať a jednak im častejšie spadne jedlo na zem. Hoci to určite oceníte v rámci udržiavania poriadku vo Vašej domácnosti, zdravie psíka to jednoznačne neocení. Jeho sklon k obezite môže spôsobiť neuveriteľné zdravotné ťažkosti, ktoré neraz ostanú so psom dokonca jeho života.

Kŕmnu dávku je teda vhodné prispôsobiť tomu, čo pes zje počas celého dňa a rozdeliť ju do dvoch jednotlivých dávok. Ak psovi dáte množstvo odmien počas tréningu, jeho večernú dávku mu o niečo znížte. Rovnako, keď pes vyvinie priveľa aktivity, môžete mu dávku o máličko zvýšiť, či mu poskytnúť viac odmien za dobré správanie. Labrador nemá žiadne preferencie v rámci spôsobu kŕmenia, takže či sa rozhodnete pre granule, BARF alebo varenú stravu je na Vás. V prípade, ak má pes zdravotné komplikácie, kŕmte psa vždy podľa odporúčaní veterinárneho lekára, inak sa nevyhnete ďalším ťažkostiam.

Najčastejšie ochorenia

Labradorské retrvíre radíme medzi zdravé plemená a rovnako aj dostatočne odolné. Napriek tomu sa niekoľko ochorení u tohto psa vyskytuje pomerne často. Ak chcete predísť týmto ochoreniam, overeným spôsobom je kúpa psa od riadneho chovateľa z chovnej stanice, kde sa pravidelne testuje celá línia psov na prítomnosť týchto ochorení a v prípade výskytu niektorého z nich sa tieto jedince vylučujú z ďalšieho chovu. Pri kúpe takzvaných čistokrvných psov bez papierov, sa tieto testy nevykonávajú, a teda sa zvyšuje pravdepodobnosť ich výskytu, čo Vám prinesie nie len utrápeného psa, ale zároveň aj množstvo finančných nákladov na liečbu, ktorá nemusí byť úspešná.

1. Ochorenia pohybového aparátu

Ochorenia pohybového aparátu sa v zvýšenej miere vyskytujú u každého veľkého plemena psa. U labradorského retrívra to zahŕňa najmä dyspláziu lakťového a bedrového kĺbu, ktorú sme si opísali v článku o nemeckom ovčiakovi. K tejto téme nám povedal veľa zaujímavých faktov aj pán prof. MVDr. Valent Ledecký, CSc. Rozhovor nájdete rovnako v článku o nemeckom ovčiakovi.

Okrem dysplázie u labradora neraz nájdete aj ochorenie zvané osteochondróza alebo osteochondrosis dissecans (skratkou OCD), ktorá je spôsobená nesprávnym rastom chrupky v kĺbe. Najzvyčajnejšie sa vyskytuje v lakťoch, ale nájde sa nejeden prípad výskytu OCD v ramenných kĺboch psa. Túto ortopedickú poruchu sme si bližšie opísali v článku o border kólií.

2. Obezita a spriaznené ochorenia

Obezita ako taká tvorí veľké riziko u každého plemena psa, rovnako ako u ľudí. Sama o sebe môže mať aj genetický základ, kedy je nejeden pes  v chove obézny a následne aj potomkovia majú tendenciu rýchlejšie priberať. U labradora je však najvýraznejšou príčinou obezity ich nekonečný apetít. Obezitu má štatisticky dokonca už zhruba každý 3 až 4 labrador, pričom omnoho viac ich trpí nadváhou, ako predskokanom obezity. Samotná obezita nemusí vyslovene spôsobovať psovi problém, ale vyvoláva nejedno ochorenie.

V prvom rade pri obezite nájdeme nejedno ochorenie pohybového aparátu. Kĺby a kostný podklad nedokážu uniesť priveľkú váhu pretučneného zvieraťa a postupne vypovedajú službu oveľa skôr, ako by to bolo vhodné či nastalo za bežných okolností v starobe. Okrem pohybového ústrojenstva obezita obmedzuje aj dýchací aparát, kedy sa pes omnoho rýchlejšie zadýcha a jednoducho povedané nevládze. Následkom toho sa zvyšuje nárok na činnosť srdca, čo zapríčiňuje srdcové vady a množstvo látok, kolujúcich v krvnom obehu (ako priveľa cukru a podobne) zvyšujú nebezpečenstvo cievnych porúch a upchatia cievy. Obezita je hlavným predispozičným faktorom aj pri ochorení ako je cukrovka, teda diabetes mellitus, ktorú sme si opísali v článku o jazvečíkovi či niektorých endokrinologických poruchách. 

3. Epilepsia

Toto zákerné a nepríjemné neurologické ochorenie potrápilo nie len nejedného psa, ale aj množstvo ľudí. Zahŕňa množstvo komplikovaných procesov, ktoré do dnešného dňa nemáme poriadne preskúmané a mnohokrát tak nedokážeme určiť príčinu, ktorá epilepsiu spôsobila. Sled udalostí v zásade vyusťuje do epileptického záchvatu, ktorý sa v rôznych intervaloch opakuje. Prvý epileptický záchvat však nemusí automaticky znamenať epilepsiu. Môže sa jednať o iné ochorenie, ktoré spôsobilo takzvaný epilepsii podobný záchvat, a preto po prvom záchvate Vám veterinárny lekár pravdepodobne nenastaví hneď liečbu. Epilepsia vyžaduje množstvo nervov a dlhé návštevy veterinárneho lekára, pričom možnosť úplne vyliečiť epilepsiu nie je. Liečba je zameraná skôr na zmiernenie príznakov – hlavne záchvatov. Viac informácií o epilepsii sme Vám zhrnuli v článku o jazvečíkovi.

4. Očné ochorenia

Výskyt očných ochorení u psov nemôžeme považovať za neštandardný. U labradora sa pomerne často vyskytuje viacero ochorení postihujúcich oko či očné okolie. Z toho dôvodu nepodceňujeme čistenie očného okolia a minimálne niekoľko krát do týždňa očné okolie prejdeme buď prípravkom, ktorý je na to určený, alebo jemne navlhčeným vatovým obrúskom.

Progresívna atrofia sietnice (PRA rcd2, dysplázia tyčiniek a čapíkov typu 2)

Toto ochorenie sa pomerne často vyskytuje najmä u šeltií a kólií, ako napríklad border kólia. Jedná sa o skutočne závažný stav, ktorý spôsobuje postupné ochabovanie (degeneráciu) sietnice. Hoci sa neprejavuje bolestivosťou, súčasne postihuje obe oči a vedie k slepote. PRA je recesívne dedičné ochorenie, čo znamená, že rodič, ktorý môže byť iba prenášač na potomka prenesie gén, ktorý spôsobuje ochorenie a nezávisí na okolitých faktoroch. Má celkovo rýchly priebeh, mnohokrát sa príznaky šeroslepoty objavujú už v skorom, šteňacom veku a v takom prípade, vo veku jedného až dvoch rokov zviera úplne stratí zrak.

Diagnostika prebieha pomocou oftalmologického vyšetrenia sietnice. Ochorenie so sebou nesie neraz aj ďalšie ochorenia, vzhľadom na postupné stenčovanie steny ciev v oku. Liečba neexistuje a ochorenie stále vedie k slepote. Jediný spôsob, ako predísť tomuto ochoreniu, je výber psa z overenej chovnej stanice, kde každý pes určený na ďalšie rozmnožovanie podlieha genetickým testom, ktoré skúmajú prítomnosť recesívneho génu.

Šedý zákal – katarakta

Jedná sa o ochorenie šošovky, ktorá postupne stráca svoju priehľadnosť a zakaľuje sa. Ochorenie zväčša prichádza pomaly a postupne, najskôr sa v oku vytvoria malé šedo-biele ložiská zákalov, ktoré postupne zväčšujú svoju plochu, až sa zakalí celé oko. Takýto zákal v niektorých prípadoch znamená úplnú slepotu a v iných sa jedná o zhoršenie videnia. Katarakta sa vyvíja na oboch očiach, hoci z prvého pohľadu sa môže zdať, že to tak nie je. Zákal sa totiž vyvíja postupne, na každom oku zväčša inou rýchlosťou.

Ak môžeme ložiská zápalu pozorovať voľným okom, jedná sa už o pokročilejšie štádium ochorenia, ktoré s najvyyšou pravdepodobnosťou už nebude veterinárny lekár vedieť vyriešiť. Liečba je chirurgická, ale veľmi záleží na forme, príčine vzniku a rovnako aj umiestnenia ložísk na samotnej šošovke. Toto ochorenie je najčastejšie geneticky podmienené, ale môže byť spôsobené aj inými, najčastejšie metabolickými poruchami.

5. Ďalšie ochorenia

Okrem vyššie spomínaných ochorení sa u labradora často objavujú aj problémy s tráviacim aparátom, ktoré vo väčšej alebo menšej miere často súvisia s jeho neukojiteľným apetítom. Najzávažnejší stav, ktorý sa u labradora objavuje je torzia alebo pretočenie žalúdka. Najčastejšie u labradora súvisí s vyvíjaním aktivity tesne po jedle bez prestávky na odpočinok. O torzii a súvisiacich problémoch sa dočítate viac v našich článkoch o weimarskom stavačovi, nemeckom ovčiakovi, bielom švajčiarskom ovčiakovi či Cane corso.

Z ďalších, často sa vyskytujúcich ochorení u labradora, určite stoja za zmienku aj abnormality srdcovocievnej sústavy, či už ide o šelesty (abnormálny zvuk spôsobený turbulenciami v prietoku krvi) až po degeneratívne ochorenia chlopní. Srdcoví psí pacienti – kardiaci vo väčšine prípadov podstupujú pravidelné kontroly u veterinárneho kardiológa a podliehajú doživotnej liečbe. Diagnostika, ako aj liečba, týchto ochorení je často finančne a časovo náročná a v mnohých prípadoch to bude stáť veľa síl Vás aj Vášho chlpáča. Kardiologické vyšetrenia a abnormality v srdcovocievnom systéme však za žiadnych okolností nepodceňujte.

Prvými príznakmi srdcovocievneho ochorenia zvykne byť slabosť psa a častá apatia, ale v mnoho prípadoch sa ochorenie neprejavuje vôbec a diagnostika je nutná. Pri bežnej veterinárnej prehliadke však môže byť odhalený šelest na srdci už bežným vyšetrením pomocou fonendoskopu. Preto doprajte Vášmu veterinárovi dostatok času a priestoru na riadne vyšetrenie psa.

Mix labradora a huskyho či stafforda – rozkošný psík so zdravotným rizikom

Mnoho z nás pozná inzeráty podobného typu. Predám mix či kríženca labradora s rôznymi plemenami, najčastejšie pravdepodobne so sibírskym huskym. A každý z nás je unesený z dokonale rozkošného, malého psíka, ktorý akoby sa nevedel rozhodnúť či chce byť huňatý a plyšový alebo lesklý a hladký. Milý zjav labradorského retrívera núti ľudí k pokusom s krížením s rôznymi plemenami. Tieto pokusy, hoci výsledky stoja za pohľad a pohladenie, vo väčšine prípadov končia naozaj zle. Síce to na prvý pohľad nevidno a psík sa javí ako zdravé a krásne šteniatko, v nejednom prípade sa začne vyvíjať jedno alebo viacero geneticky podmienených ochorení. Dôvod je jednoduchý – takéto kríženie spravidla nepodlieha dozoru odborníka na genetiku či genetickým testom a obaja zástupcovia môžu potomkovi odovzdať svoje predispozičné ochorenia, ktoré prenášajú.

Tie sa začnú manifestovať skôr alebo neskôr a novému majiteľovi spôsobia množstvo problémov, nehovoriac o finančnej a časovej záťaži riešenia tohto stavu. Psík pritom trpí neraz bolesťou či stresom zo samotného vyšetrenia. Namiesto šťastného života mu tak ostáva v nejednom prípade len množstvo trápenia a smútku.  Najlepším riešením, ako predísť týmto problémom, je kupovať schválené psie plemeno od overeného chovateľa. 

História plemena

História labradorského retrievera sa začala písať v 18. storočí na ostrove Newfoundland v Kanade. Najpravdepodobnejšie krížením novofoundlanského psa a ďalších lokálnych plemien vodných psov, tak vznikol pes, ktorý dostal názov St. John´s (v preklade svätojánsky pes), podľa názvu hlavného mesta. Tieto psy chodili so svojimi majiteľmi na dlhé rybačky, pomáhali loviť ryby či ťahať siete a celý svoj čas tak venovali svojim majiteľom. Hustá srsť, ktorú majú labradory dodnes, je dostatočne vodeodolná a ich prinášací inštinkt bol pre rybára neoceniteľný.

Toto plemeno sa tak na ostrove tešilo veľkému záujmu. Niet sa teda čo diviť, že si ho všimli aj anglickí šľachtici, ktorí si niekoľko kusov týchto psov doniesli so sebou do Anglicka. V priebehu 19. storočia na ostrove Newfoundland prišiel čas na vládne obmedzenia, čo sa týkalo držania psov. Budúcnosť labradora sa tak veľmi ohrozila, vládne obmedzenia spôsobili, že na ostrove psy takmer vyhynuli. Ich súčasťou bolo, že na suku sa vzťahovala vysoká daň, takže sa ich ľudia museli zriecť a nové šteniatka neprichádzali.

Labradora však zachránila anglická šľachta, ktorá ho priviezla do Anglicka. Tam aj dostal svoje meno ako labradorský teriér a vďaka svojej skvelej povahe a vynikajúcim vlastnostiam sa stal veľmi obľúbeným v rôznych anglických kruhoch. Uchytil sa tam ako spoločník aj ako poľovník. V roku 1903 tak bol uznaný ako plemeno v Anglicku. Neskôr sa pes dostal aj do Ameriky a tam v roku 1917 uznalo toto plemeno aj AKC. Od tejto doby si labrador drží svoju obľubu. V štátoch ako Anglicko či Amerika dokonca dosahuje v obľúbenosti prvé priečky.

Labrador sa okrem poľovníctva v rôznych štátoch dnes venuje aj množstvu iných aktivít. Dokáže napríklad vyhľadávať drogy a výbušniny, je skvelým asistentom, terapeutom a samozrejme aj spoločník do nejednej rodiny. Vyniká aj v množstve psích športov.

Kúpa labradorského retrívra

Kúpa psa je vždy ťažkou voľbou. Nejedného z nás táto otázka dosť potrápila. V každom prípade, je to dôležité rozhodnutie, ktoré si musíme poriadne zvážiť. Ak zvažujete labradorského retrievera, najskôr sa opýtajte samých seba, či dokážete psovi poskytnúť všetko, čo potrebuje pre svoj aj Váš šťastný život. Spísali sme Vám hlavné pre a proti tohto plemena, aby sme Vám túto otázku aspoň o niečo uľahčili.

Prečo áno? 

• Je skvelým rodinným psom a hodí sa takmer ku každému.
• Skutočne rýchlo sa učí.
• Ak sa radi venujete športu ako plávanie alebo bicyklovanie, labrador je skvelou voľbou, vďaka svojej aktivite a energii.
• Je nesmierne oddaný a milujúci.
• Miluje deti a chráni ich.
• Nemá problém vychádzať so žiadnym domácim zvieratkom.

Prečo nie? 

• Skutočne rád ohryzuje všetko, čo mu padne k nohám.
• Má veľký apetít a tým aj sklon k obezite.
• Nedokáže byť dlho sám, trápi sa.
• Nemôžete ho chovať von, potrebuje teplo domova a cítiť prítomnosť majiteľa.
• Všade nájdete jeho chlpy, k poriadkumilovným ľudom sa teda veľmi nehodí.

Ak sa nakoniec rozhodnete pre kúpu labradorského retrívra, nezabudnite si starostlivo vybrať aj vhodnú chovateľskú stanicu. Nejeden labrador sa však nájde aj v útulku. Adopciou labradora z útulku si zabezpečíte skvelého psa a navyše spravíte aj dobrý skutok!

Zdroje informácií:

• Fogle, B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Svoboda M. a kol., (2001). Nemoci psa a kočky II.díl, Noviko, Brno. 80-902595-3-7
• Schlegl-Kofler, K., (2013). Labradorský retriever, Vašut, Bratislava., 978-80-7236-837-2
• Štandard plemena – fci.be
• Slovenský retriever klub
• dogtime.com 
• akc.org

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.