Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Ďalšie veľmi obľúbené plemeno psov – nemecký špic trpasličí je najčastejšie známe pod menom pomeranian. S jeho útlou maličkou postavou, hustou srsťou a rozkošnou tváričkou pripomína skôr plyšového medveďa ako reálne plemeno psa. Je veľmi ťažké určiť, či za svoju obľúbenosť vďačí práve jeho rozkošnému výzoru alebo jeho priateľskej povahe. Tento maličký, aktívny a z časti bláznivý psík si každého hravo omotá okolo svojej maličkej labky. Spoločne so svojimi príbuznými v skupine špicov patria medzi najstaršie plemená psov, ktoré poznáme už stovky rokov. Je pomerne nenáročný a vhodný ku všetkým vekovým kategóriám, ako aj iným zvieratám. Ako všetky plemená, má však svoje plusy aj mínusy, ktoré sa Vám v tomto článku pokúsime priblížiť.

Pomeranian - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Farby pomeraniana
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Typy pomeranianov
• Povaha
• Pre koho je vhodný?
• Starostlivosť a výchova
  • Strihať alebo nestrihať – môže byť zostrih Boo pre psa nebezpečný?
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Hypotyreóza – nedostatočná funkčnosť štítnej žľazy
  • 2. Hypoglykémia
• História plemena
• Kúpa nemeckého trpasličieho špica – pomeraniana

Vzhľad a štandard plemena

Vzhľadom pripomína pomeranian svojich väčších bratov – nemeckého špica a vlčieho špica. S oboma týmito plemena spoločne aj zdieľajú číslo štandardu FCI. Ak by ste sa na tieto tri psy pozreli na obrázku, pravdepodobne by bol problém ich rozoznať. Ak však nájdete záchytný bod, vďaka ktorému rozoznáte veľkosť psa, rozdiel si všimnete okamžite. Trpasličí nemecký špic vyzerá ako zmenšená kópia nemeckého špica (veľkého). Vďaka svojej drobnosti však pôsobí veľmi roztomilo a pripomína plyšovú hračku.  Toto rozkošné klbko šťastia (a srsti) tak očarilo nejedného chovateľa a v dnešnej dobe patrí medzi najobľúbenejšie plemená.

Špice sú charakteristické svojou krásnou, hustou a mohutnou srsťou. Nápadným znakom týchto psov je veľký golier okolo krku, ktorý pripomína hrivu divokého leva. Srsť je hojne umiestnená aj na chvoste, ktorý tieto plemená nesú hrdo vztýčený nahor, čím len podporujú svoju krásnu srsť. Ich srsť je dlhá, zasadená na hustej podsade, ktorá ich telo chráni pred vplyvom počasia a nečistotami. Zo skupiny špicov ich radíme ako najmenšie a medzi najmenšie ich považujeme aj vo všeobecnosti. Obe pohlavia dorastajú zhruba do výšky maximálne 22 centimetrov, pričom vážia od 1,9 do 3,5 kilogramov. Podľa štandardu uvádzaného v AKC – teda v Amerike, je prípustná výška až do 27,9 centrimetrov.

Farby pomeraniana

V rámci farieb sú pomeraniany naozaj širokospektrálne. Možno ich nájsť v niekoľkých farebných kombináciách, pričom najčastejšie uvidíme pravdepodobne hnedé a oranžové sfarbenie. Pomerne obľúbené sú aj biele prípadne čierne. Ostatné farby nájdeme o niečo raritnejšie. Farby môžeme rozdeliť zhruba takto:

• hnedý: rovnomerné sfarbenie srsti do tmavohnedej, bez prímes,
• oranžový: toto sfarbenie je taktiež rovnomerné, prípustné sú však svetlejšie miesta na hrudi, chvoste a nohách,
• biely: čistobiele sfarbenie s jemným žltkastým nádychom na ušiach,
• čierny: pri tomto sfarbení Pomeriana platí, že podsada je sfarbená rovnako ako koža, vrchná srsť je čierna bez fľakov,
• vlkošedý: dominantná strieborno-sivá farba doplňená o čierne pesíky a tmavú kresbu v okolí očí,
• iné farby: patria sem sfarbenia ako krémová, creme sable (biela, krémová a studené odtiene svetlohnedej), oranžová sable (oranžovo-zlatá farba), black and tan (čierne sfarbenie s hnedými prvkami) alebo strakaté sfarbenie (kombinácia fľakov minimálne dvoch farieb, najčastejšie bielej a čiernej, u Pomerianov musia mať takto sfarbené psy prítomnú bielu farbu s jednou inou farbou rozdelenou po celom tele).

Ostatné farby podľa FCI uznané nie sú, v štandardoch AKC však nájdete aj ďalšie možnosti sfarbenia ako farba bobra (Beaver) či modrá.

Hlava

Hlava má strednú veľkosť a klinovite sa zužuje smerom k špičke nosa. Na pomerne okrúhlej hlave nájdeme veľké oči tmavohnedej alebo hnedej farby. Oproti hlave nemeckého špica (veľkého) ju majú o niečo okrúhlejšiu. Okrúhly, malý ňufák nesie čiernu farbu okrem hnedých špicov, kedy má tmavohnedú farbu. Pri pomeranianoch štandard pripúšťa stratu premolárnych zubov -črenových. Uši majú relatívne blízko pri sebe, sú trojuholníkové a nesené vždy vzpriamene.

Trup a chvost

Chrbtica začína jemne zaoblene a prechádza do rovného chrbta. Dokonalý predstaviteľ plemena má krátky, priamy a pevný chrbát. Ako uvádzame vyššie, hrdosťou pomeranianov je aj ich chvost. Huňatý, bohate osrstený chvost nosia vysoko, má strednú dĺžku a hneď od koreňa sa stáča dohora a dopredu. Je veľmi pevne položený a mnohokrát pri prvom pohľade vyzerá ako súčasť trupu.

Končatiny

V porovnaní s nemeckým špicom (veľkým) majú nohy o niečo kratšie a svalnatejšie. Stoja rovno a hrudníkové sú nosené paralelne k panvovým. Kosti na nohách sú pevné a nohy pôsobia široko. Kĺby v končatinách sú silné a pevné. Labky sú guľaté, maličké – v konečnom dôsledku ako celý pomeranian s vyklenutými prstami. Ich labky často nazývame ako mačacie. Farba pazúrikov a vankúšikov je tmavá, mnohokrát aj čierna.

Pomeranian sa pohybuje plynulo a pružne.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU. Nezabudnite však, že v štandarde sú spoločne s pomeranianom uvedené aj plemená vlčí a nemecký špic (veľký).

Typy pomeranianov

Vzhľadom na snahy vyšľachtenia najdokonalejšieho predstaviteľa plemena sa po svete vyvinulo viacero typov tohto rozkošného klbka. Vzhľadom na rozdielne predstavy chovateľov pozdĺž celého sveta sa vyvinulo aj mnoho štandardov, ktoré sa v menších a väčších detailoch líšia. Poznáme štandardy z Nového Zélandu, Austrálie, Kanady, Ameriky a Nemecka (oficiálny FCI štandard).

V zásade rozlišujeme základne dva typy pomeraniana a to anglický a americký typ.

 Upozornenie! Často sa ľudia snažia kúpiť maličké vzrasty pomeranianov, takzvané Teacup pomeraniany. Takéto plemeno však neexistuje! Jedná sa len o úplne malé vzrasty pomeranianov, ktoré sú však neštandardom. V riadnej chovateľskej stanici takého psa jednoznačne nekúpite. Zoženiete ho len ako „pomeraniana bez pp”, ktoré najčastejšie nájdete u pochybných chovateľov, ale v konečnom dôsledku tento psík vyrastie omnoho viac, ako by ste chceli. Ak aj ostane maličký, môže mať z toho množstvo zdravotných problémov, ktoré nie sú príjemné ani pre nového majiteľa ani preňho samotného.

Povaha

Ak sa Vám páči pomeranian podľa vzhľadu, ich povaha Vás určite oslní ešte viac! Sú to veľmi priateľské a živé psíky, ktoré naozaj pôsobia ako veselé klbká srsti pobehujúce sem a tam. To, že sa zmestí také množstvo energie do tak malého tela je skoro zázrak. Ak máte vo svojom okolí jedného z týchto dokonalých psích bláznov a máte zlú náladu, pomeranian je presne to, čo potrebujete. Jeho veselosť je tak nákazlivá, že Vám určite vyčaruje úsmev na tvári. Veselosť však zďaleka nie je všetko, čo sa v tomto psíkovi skrýva. Dostalo sa im aj dostatok inteligencie, vďaka ktorej sa ľahko a rýchlo učia a ohromný charakter. Sú to hrdé a sebavedomé psy, ktoré dokážu vďaka tomu byť aj arogantné, takže ich musíte občas krotiť. Tak, ako všetky maličké plemená, veľmi radi preceňujú svoju veľkosť a myslia si, že zvládnu všetko na svete.

K svojmu pánovi je však veľmi láskavý, neskutočne ho miluje a postaví sa medzi neho a každú hrozbu, ktorá by sa pred neho mohla postaviť. Samozrejme, nie každé nebezpečenstvo v očiach pomeraniana je skutočné nebezpečenstvo aj pre majiteľa, takže treba dohliadať aby sa zbytočne neohrozil. Miluje byť stredobodom pozornosti a bude sa rád predvádzať. Je to neskutočný „mojkáč” a potrebuje množstvo lásky, pohladkanie a poškrabkanie. Jeho najväčším negatívom je tendencia štekať. Množstvo hluku, ktorý tak malé plemeno dokáže spraviť, by ste skutočne nečakali! Preto ho nezabudnite dostatočne cvičiť, aby ste predišli problémom.

Vďaka tomu, že tieto maličké psy boli od začiatku šľachtené ako spoločenské plemeno, postrádajú lovecký pud. Nemusíte sa tak báť toho, že budú loviť malé hlodavce alebo budú mať tendenciu utekať.

Pre koho je vhodný?

Vďaka svojej priateľskej povahe sa dokáže prispôsobiť takmer každému. Ak máte dostatok času na verného priateľského štvornohého miláčika, môže byť tento energický šibal tým pravým pre Vás. Nezáleží mu na veku, veľkosti či spôsobe života svojho pána, ak im môžu stále verne kráčať popri nohe. Napriek svojej neskutočnej energii, sa dokážu vyblázniť hrou so svojimi hračkami, prípadne behaním po Vašej domácnosti, preto nie sú náročné na pohyb a nevyžadujú dlhé prechádzky.

Ak trávite veľa času v práci, pomeranian nie je pre Vás dokonalým psím spoločníkom. Dlhé dni nedokáže tráviť sám, preto v takom prípade voľte plemeno nenáročnejšie na spoločnosť. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti sa však jednoducho prenáša, preto ak máte možnosť nosiť so sebou do práce aj svojho psieho kamaráta, nebudete mať problém s transportom! Mali by ste ho so sebou brávať aj na cesty, pretože okrem toho, že nedokáže byť doma sám, neznáša ani odlúčenie od svojho majiteľa, na ktorého sa veľmi naviaže. Psie hotely alebo zanechanie pomeraniana u svojich známych môže mať preto rovnaké následky ako keby ste ho nechali samého.

Ďalšou komplikáciou medzi Vami a Vašim vysneným pomeranianom môže byť aj cena. Ak chcete zdravého psíka z vhodného chovu, rátajte s vyššou čiastkou. Pomeraniany predávané „bez pp” so sebou nesú množstvo komplikácií a čo ušetríte na kúpe, poľahky necháte u veterinárneho lekára pri ošetreniach. Problémom v chove je často aj maličké dieťa. Na jednej strane sa stáva, že pes začne žiarliť a na druhej, jeho maličká veľkosť môže byť pri malých deťoch riziková. Detičky častokrát nevedia, ako k psovi pristupovať a ako sa ho dotýkať, takže mu ľahko ublížia. Ak navyše pes žiarli, určite sa bude brániť a teda by mohlo dôjsť aj k zraneniu dieťaťa.

Starostlivosť a výchova

Starostlivosť o pomeraniana nie je vôbec náročná. Všeobecne sa dá povedať, že zahŕňa len starostlivosť o srsť a množstvo lásky, ktorou treba tohto psa zahrnúť. Starostlivosť o srsť je obzvlášť dôležitou, pretože pri množstve srsti, aké majú tieto drobné stvorenia, musíme udržiavať jej kvalitu. Psík sa má prečesávať denne a minimálne dvakrát do týždňa vyčesať tak, aby boli odstránené aj odumreté zvyšky podsady. Množstvo chovateľov odporúča podsadu odstraňovať tak, že psa vyčesávate proti smeru rastu srsti. Navyše nezabudnite na príhodnú úpravu srsti na hlavy, najmä v okolí očí. Pravidelné kúpanie nie je u týchto psov potrebné, vystačíte si s kúpaním párkrát do roka, kým sa pes naozaj veľmi neušpiní pri prechádzkach či svojom večnom šantení.

Strihať alebo nestrihať – môže byť zostrih Boo pre psa nebezpečný?

Túto otázku rieši nejeden majiteľ psa. Mnoho z nich v snahe zjednodušiť si starostlivosť k tomu pristupuje u rôznych plemien. Nie vždy je však strihania potrebné a v mnoho prípadoch ani nie je žiadané. Strihať sa majú plemená s kučeravou srsťou ako je pudel, hodvábna srsť – napríklad jorkšíra – sa taktiež bežne zastriháva a nespôsobuje to žiadne komplikácie. Opačným prípadom sú typy srsti ako hrubá či rovná. Pomeranian má dlhú srsť, ktorá v sebe nesie samočistiacu kryciu vrstvu a podsadu. Samotná podsada slúži ako izolačná vrstva, ktorá psa chráni pred vplyvmi počasia a zabraňuje úniku tepla.

Hoci sa z prvého pohľadu môže zdať, že srsť pomeraniana je vhodná na strihanie, takým spôsobom môžeme psovi spôsobiť množstvo problémov. Príkladom problémov sú strata termoregulácie, riziko alopécie (najmä pri strihaní strojčekom sa môže stať, že sa zničí chlpový folikul a v takom prípade už srsť znovu nenarastie) alebo náchylnosť k špinavosti srsti, pretože odstránite práve krycie chlpy, ktoré udržujú jej samočistiacu schopnosť.

Napriek tomu bohužiaľ existujú strihy pre pomeranianov a stále platí, že nejeden chovateľ im ju necháva zostrihať. Určitá úprava odborníkom neuškodí, ale moderné zostrihy ako strih na leva alebo na medvedíka, ktoré sú používané iba na skrášlenie výzoru sú často pre psa problémové. Aj nestrihaný Pomeranian je presa veľmi rozkošný! Ak sa však predsa rozhodnete dať svojho pomeraniana ostrihať, nezabudnite ho pred prechádzkou vonku v chladnejšom počasí obliecť. 

 Vedeli ste, že...: Najznámejší strih pomeraniana, nazývaný Boo, dostal svoje meno podľa konkrétneho psa tohto plemena. Boo bol určite najznámejším pomeranianom, ktorý vystupoval na sociálnych sieťach ako Facebook či Twitter. Získal si tisícky fanúšikov a jeho jedinečný strih sa ľudom tak páčil, až sa slovo Boo začalo používať na tento zostrih. Tak aj ľudia, ktorí Booma nepoznali zo sociálnych sietí, hovorili o ňom.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Šteniatko pomeraniana je rovnako energické a veselé ako dospelé psy. Sú však omnoho menšie a ich veľkosť môže byť pre nich nebezpečenstvom. Je nutné dostatočne zabezpečiť Váš domov tak, aby ste predišli zraneniam počas bláznenia sa tohto malého huňatého klbka. V rámci starostlivosti nezabúdajte ani na srsť u malých šteniatok. Okrem samotnej starostlivosti je dobré im na pravidelné vyčesávania taktiež postupne vyvíjať návyk.

Takisto, ako pri akomkoľvek inom plemene, aj pomeranian potrebuje kvalitnú socializáciu. Od začiatku nezabúdajte, že ich hrdosť občas prejde až do arogancie a akejsi namyslenosti, takže musí poznať svoje hranice.  Nepodceňujte ani základnú poslušnosť. S tréningom začnite niekoľko dní po príchode nového člena rodiny do domácnosti. Veľmi podstatnou súčasťou výchovy, ktorú netreba zanedbať, je naučiť pomeraniana neštekať za každých okolností.

Inak je šteniatko veľmi nenáročné. Samozrejme, pravidelné kontroly pazúrikov, chrupu a uší ako aj kože na prítomnosť vonkajších parazitov sú samozrejmosťou ako u šteniat, tak aj u dospelých psov. Nezabúdajte na dostatok lásky, ktorú tak veľmi potrebujú.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

U dospelého pomeraniana sa starostlivosť nijak veľmi nelíši od starostlivosti o šteňa. Pravidelné kontroly sú samozrejme na mieste a ak sa Vám zdá, že sa Váš psík nespráva tak, ako bežne, určite navštívte Vášho veterinárneho lekára. Tak, ako uvádzame vyššie, zamerajte sa na starostlivosť o srsť a nezabudnite udržiavať Vášho psíka socializovaného. Môžete si nájsť kamaráta na venčenie alebo s ním navštevovať nové miesta. Pravidelný tréning udrží jeho výcvik a nezanedbávajte ani mojkanie. Pomeraniany veľmi potrebujú pohladenie a obrovskú dávku lásky, pretože sú radi stredobodom pozornosti.

Svojmu miláčikovi nezabudnite zabezpečiť dostatok hračiek. Bude sa hrať s loptičkami, plyšovými hračkami alebo akýmikoľvek inými hračkami, ktoré mu zabezpečíte. Minie tak svoje obrovské množstvo energie, ktoré sa v ňom počas spánku nazbiera a nepotrebuje tak dlhé prechádzky. Vhodné je mu občas ponúknuť aj pochúťku na čistenie zubov, ktorá sa postará o zdravie jeho chrupu.

Vzťah k zvieratám a deťom

Jeho vzťah k malým deťom je komplikovaný. Jednak vďaka svojej oddanosti majiteľovi má vo zvyku žiarliť na množstvo starostlivosti, ktoré venujete malému dieťaťu a taktiež dieťa častokrát neovláda správne pristupovanie ku psíkom. A hoci je Vaše dieťa malé, pomeranian je ešte menší a ľahko mu tak Vaša ratolesť – hoci nechtiac – môže ublížiť. Na druhej strane staršie deti, ktoré naučíte pristupovať ku psom, sú k hravému pomeranianovi ako stvorené. Sú samozrejme pomeraniany, ktoré zvládnu spokojne spolunažívať s deťmi akéhokoľvek veku, najmä ak zvládnete socializáciu.

Ich vzťah k iným zvieratám je pomerne dobrý. Tým, že boli od začiatku šľachtené ako spoločenské psy, nemajú silné lovecké pudy, takže vzťah k mačkám a malým zvieratám je zväčša kladný. Dokážu s nimi vyjsť najmä vtedy, ak sú s nimi od malička a dokonca z nich môžu byť nerozluční kamaráti. Chovať viacero pomeranianov taktiež nie je žiadny problém, komplikácie však môžu nastať pri strete s väčšími psami, ako sú oni samé. „Napoleonský komplex” tieto psy neobišiel a sú schopné si skočiť aj do niekoľkokrát väčších psov, ako sú oni samé.

Výživa a kŕmenie

Šteniatka pomeraniana rastú veľmi rýchlo. Hlavne v tomto období treba venovať dostatok pozornosti jeho správnej výžive. Ako u iných plemien, máte na výber z kŕmenia predpripravenými komerčnými krmivami ako sú granule a psie konzervy, BARFom alebo domácou stravou. Samozrejme, ako uvádzame v iných článkoch, kŕmenie BARFom a domácou stravou vyžaduje veľkú dávku vzdelania v tomto odbore, v opačnom prípade môžete spôsobiť Vášmu psíkovi problémy.

Najjednoduchšou cestou kŕmenia sú komerčne pripravované krmivá. Granule vyberajte na základe zloženia a ich množstvo prispôsobte veľkosti a váhe Vášho psa. Dávku by ste mali rozdeliť do dvoch jednotlivých, ideálne ráno a večer. V žiadnom prípade by ste však nemali stanovenú dávku prekračovať, keďže nadváha a obezita spôsobí iba zdravotné problémy. V dobe intenzívneho rastu si vyberajte krmivá s dostatočným množstvom bielkovín.

Najčastejšie ochorenia

Podobne ako iné malé plemená psov majú pomeraniany majú časté problémy s luxáciou pately – teda jabĺčka, ochorenia očí či kolaps trachey. Tieto ochorenia sme opísali už pri plemene jorkšírsky teriér. Okrem opísaných chorôb sa u malých plemien často vyskytujú aj problémy so zubným kameňom, ktoré jednoducho vyriešite čistením zubov. Tento zákrok vykonáva veterinárny lekár psovi v nakróze, aby sa zamedzilo zbytočným pohybom. Okrem toho sa u pomeraniana vyskytujú aj iné ochorenia.

1. Hypotyreóza – nedostatočná funkčnosť štítnej žľazy

Hypotyreóza, ako jedno z najbežnejších endokrinných ochorení u psov, sa vyskytuje pomerne často. Jej najčastejšie prejavy sa objavujú až v dospelosti, prípady šteniat sú raritnejšie. Pri poruche štítnej žľazy sa produkuje nedostatok jej hormónov, ktoré majú v organizme psa nezastupiteľnú úlohu tyroxínu a trijódtyronínu. Príčiny vzniku sa rôznia, stretneme sa s vrodenými aj získanými dôvodmi. V princípe ju vieme rozdeliť na tri typy a to:

• primárna hypotyreóza – kedy je príčina nedostatku hormónov priamo v štítnej žľaze,
• sekundárna hypotyreóza – kedy sa príčina nedostatku nachádza v hypofýze, kde sa produkuje hormón vyvolávajúci sekréciu tyroxínu v štítnej žľaze,
• terciárna hypotyreóza – príčina na úrovni hypotalamu alebo po liečbe hypertyreózy (nadprodukcii), vyskytuje sa veľmi málo.

Hypotyreóza sa najčastejšie prejavuje dermatologickými problémami ako vypadávanie srsti či suchá pokožka, taktiež sledujeme slabosť a apatiu, neochotu k pohybu a vyhľadávanie tepla. Ochorenie sa však môže vyskytovať aj bez vonkajších prejavov. Diagnostika ochorenia sa opiera o klinické príznaky a výsledky biochemického vyšetrenia krvi. Základ terapie tvorí podávanie chýbajúcich hormónov v závislosti od veľkosti, veku a plemena psa. Terapia však musí prebiehať do konca života.

2. Hypoglykémia

Znížená hladina cukru v krvi sa často vyskytuje u viacerých plemien psov. Príčin vzniku je niekoľko, pričom sa jedná o vplyvy z okolia alebo aj iné ochorenia ako Addisonova choroba (endokrinologická porucha, pri ktorej je charakteristická znížená tvorba hormónov v nadobličkách), sepsa či zápal pečene. Pri hypoglykémií je pes apatický, neochotný sa pohybovať, stráca koordináciu a je slabý. Často sa objavuje aj takzvaný syndróm polyúrie – polydypsie, kedy pes prijíma a zároveň vylučuje nadbytok tekutín.

História plemena

Špicovité plemená psov sprevádzajú človeka už veľmi dlho. Svedčia o tom vyobrazenia špicov z antických časov. Vyskytovali sa v rôznych veľkostiach a farbách pozdĺž celého sveta ako pravdepodobní potomkovia rašelinových psov. Pravdepodobne sa jedná o najstaršie plemeno strednej Európy. Ich spoločným znakom však ostávali klasické znaky špicovitých plemien, ako je huňatá srsť s „hrivou”, špicaté vztýčené uši a tvar hlavy. Počas histórie sa chovali špicovité plemená aj na mnoho rôznych využití ako strážcovia polí a dvorov alebo domácností, ako aj lovci malých hlodavcov.

Tento chov však, samozrejme, nepodliehal žiadnej kontrole a riadeniu. Zo špicovitých plemien dokonca vzniklo množstvo ďalších plemien. V Nemecku sprevádzali tieto psy dopravné povozy, aby zabránili množeniu škodcov. Hoci je to prekvapivé, predchodca maličkého trpasličieho špica vážil viac ako 25 kilogramov a pochádzal z Pomoranska. V polovici 18. storočia sa dostal až na dvoria anglických kráľovských rodín ako dar princeznej Charlotte od lorda Haarcourta. Vďaka jeho daru pravdepodobne pochádza názov „pomeranian“.

Napriek tomuto daru sa tieto psy podarilo uznať anglickým klubom s pomenovaním Špic (Spitz dog) a boli omnoho väčšie ako pomeraniany. Kráľovná Viktória si však v roku 1988 doniesla z Florencie oranžového pomeraniana a tak začala obrovská popularita tohto plemena. Jeho proporcie sa postupne zmenšovali a ešte v tom istom roku sa podarilo psa zapísať aj do amerického chovateľského klubu. V roku 1892 prvý pes, ktorý sa dostal do Ameriky, sa zúčastnil aj oficiálnej výstavy. Od tejto výstavy popularita tohto plemena v Amerika len ďalej rástla.

Až koncom minulého storočia sa podarilo uznať toto plemeno aj v FCI a od doby jeho príchodu do Ameriky či Anglicka sa zmenila nie len jeho veľkosť, ale aj bohatosť srsti, postupne mu zmohutnela kostra a vyvinula jeho skvelá povaha.

Kúpa nemeckého trpasličieho špica – pomeraniana

Pomeraniany sú skutočne rozkošné a zlaté psíky, ktoré oslovania nejedného z nás. Pred samotnou kúpou či adopciou si však musíme riadne zvážiť naše možnosti a schopnosti, aby sme psovi dopriali všetko, čo potrebuje. Dôležitým krokom pri samotnej kúpe je aj výber plemena. Ak uvažujete o

Prečo áno? 

• Postrádajú lovecký pud, takže sa nemusíte báť, že budú utekať za malými zvieramai
• Sú skutočne rozkošné a zlaté
• Sú skladné a ľahko sa s nimi cestuje
• Nevyžadujú príliš veľa času na tréning a starostlivosť

Prečo nie? 

• Nie sú vhodné k malým deťom
• Dokážu byť  až príliš hrdé a sebavedomé a prerásť Vám cez hlavu
• Jedná sa o pomerne drahé psíky

Pri kúpe pomeraniana nikdy nezabúdajte na výber kvalitnej chovnej stanice, ktorá zabezpečí, že Váš nový prírastok do rodiny bude zdravý a spĺňať štandard plemena vo výzore ako aj povahe. Ak sa necítite na kúpu drahých šteniatok z chovnej stanice a nemáte záujem o výstavy a uchovnenie svojho psíka, vždy radšej voľte cestu adopcie od záchranných staníc. Predaj šteniatok bez pp, hoci to mnohokrát uvádzajú inak, určite nie je predajom čistokrvných jedincov. Pri kúpe takého psíka riskujete množstvo zdravotných komplikácií a prejavov problematického správania.

Zdroje informácií: 

• Fogle B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Kozák M., Letková V.,Mojžišová J., Choroby psov a mačiek II.diel, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice., 978-80-8077-105-8
• Slovenský klub chovateľov špicovitých plemien psov
• dogtime.com
• American Kennel Club -akc.org
• Veterinárna poliklinika Althea Nitra

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.