Jedinečný jazvečík je psík s množstvom tvári. Nájdeme ho v mnohých dostupných farebných variet, typov srsti a dokonca aj v niekoľkých veľkostných stupňoch. Tento jedinečný psík je zarytým a tvrdohlavým poľovníkom, ktorý miluje svojho pána a zbožňuje chvíle, ktoré s ním strávi v lese na stope divej poľovnej zvery. Vďaka svojej veľkosti a húževnatosti, ako aj neskutočnej sile, ktorú v sebe skrýva, je výnimočný v brlohárení. Dokáže sa prispôsobiť prakticky akémukoľvek spôsobu života svojho pána a vďaka rôznym typom srsti, nebudete mať problém ani s nevhodným prostredím na chov.
Základné údaje
Starostlivosť a zdravie
Povahové vlastnosti
Tréning
Socializačné schopnosti
Problémové správanie
Vzhľad a štandard plemena
Jazvečík je skutočne psík mnohých tvárí, pretože množstvo kombinácií dostupných variant je pomerne široké. Napriek tomu si toto plemeno len ťažko pomýlite! Najvýraznejšou črtou jazvečíka sú ich krátke nožičky. Ako sa im hovorí „ich nízke podvozky“ sú dosť nápadné aj vďaka tomu, že nesú podlhovasté telo, ktoré akoby ich nožičky opticky ešte viac skracovalo. Ďalšou výraznou črtou sú ich veľké lietajúce uši, ktoré jazvečík nosí prelomené.
Jedno plemeno s mnohými výzormi – štandardný, trpasličí alebo králičí mini?
Prvé, čo snáď každého, kto toto plemeno pozná, napadne pri slove jazvečík je „dlhší ako vyšší”. Napriek tomu však poznáme nejeden vzhľad tohto plemena. Jazvečíkov nájdeme až v troch rôznych veľkostiach, z ktorých je štandardnom uznaná každá. Veľkosti sa u jazvečíka však nehodnotia podľa výšky. Štandard určuje veľkosť podľa obvodu hrudníka. Na tomto základe rozdeľujeme jazvečíkov do troch kategórií.
- Štandardná veľkosť jazvečíka zahŕňa psy s obvodom hrudníka od 37 do 47 centimetrov a suky s obvodom 35 až 45 centimetrov.
- Trpasličí jazvečík zas tie psy, ktoré majú obvod hrudníka od 32 do 37 centimetrov a suky od 30 do 35 centimetrov.
- Králičí je, ako iste predpokladáte, najmenšia veľkosť jazvečíka. Množstvo ľudí tieto psíky nazýva aj ako jazvečík mini. Hornú hranicu obvodu hrudníka majú nastavenú ako minimum pre trpasličieho jazvečíka, pričom obvod hrudníka u psa nesmie byť kratší ako 27 centimetrov a 25 centimetrov u suky.
Všeobecne však platí, že hmotnosť jazvečíka je od 3,5 po 9 kilogramov v závislosti od variantu veľkosti.
Upozornenie! Rozmery obvodu hrudníka sa psíkom nesmú merať skôr, ako vo veku 15 mesiacov, kedy rast spomaľuje a postupne sa zastavuje.
Každá veľkosť v rôznej srsti – krátkosrsté, dlhosrsté či hrubosrsté?
Okrem toho, že máte na výber zo štandardného, trpasličieho alebo králičieho – mini vzrastu, si môžete vybrať aj niekoľko typov srsti. Jazvečík sa vďaka tomu smie chovať prakticky kdekoľvek – v interiéri aj v exteriéri. Stačí si zvoliť taký typ srsti, aby vyhovoval Vašim požiadavkám a možnostiam. Jazvečíky podľa typu srstí delíme na ďalšie tri kategórie. Každú z týchto kategórií pritom nájdeme vo všetkých veľkostiach.
- krátkosrsté (hladkosrsté) variety jazvečíka majú lesklú a hustú srsť, ktorá prilieha priamo k telu.
- dlhosrsté variety majú dlhšiu priliehavú a hustú srsť s podsadou, ktorá im prevísa z ušiek. Na zadnej strane končatín je omnoho dlhšia a tvorí takzvané „operenie“. Najdlhšiu srsť však majú na konci chvosta, kde srsť vytvára „vlajku“.
- drsnosrsté (drôtosrsté či hrubosrsté) variety sú z „trošku iného cesta”. Táto varieta so sebou nesie hustú podsadu, podobne ako dlhosrstá, krycia vrstva je však drôtovitá a akoby drsná. Na papulke sa týmto jazvečíkom tvorí hustá brada a „fúzy”, ktoré sú pre nich najcharakteristickejším znakom.
-
- Krátkosrstá varieta jazvečíka
-
- Drsnosrstá (hrubosrstá) varieta jazvečíka
-
- Dlhosrstá varieta jazvečíka
Všetko v množstve farieb
Variabilnosť jazvečíka pri type srsti a veľkosti rozhodne nekončí. Tieto psíky – v každej kombinácií predošlých variant – nájdeme v mnohých farebných možnostiach. Všeobecne platí, že ich rozdeľujeme na jednofarebné, dvojfarebné (viacfarebné) a škvrnité (vzorované) varianty s rôznymi kombináciami farieb. Pre každý variant farby však platí, že vzhľadom na typ srsti má svoje pravidlá.
Farba pazúrov, labiek a nosa je takmer vždy čierna, pričom červeno-hnedé sfarbenie považujeme za nežiadúce.
Jednofarebné varianty
Jednofarebné jazvečíky majú červené sfarbenie. Jemná prímes čiernej farby sa povoľuje, rovnako ako biely znak na hrudi, nesmie mať však priemer väčší ako tri centimetre. Červeno-hnedá farba sa považuje len za jemnú chybu, teda sa povoľuje, ale pokladáme ju za nežiadúcu.
Dvojfarebné varianty
Tieto jazvečíky v krátkosrstých a dlhosrstých varietách majú tmavé čierne alebo hnedé sfarbenie v kombinácií so znakmi, ktorá zodpovedá základnej farbe. Znaky sa očakávajú na okraji uší, na vrchnej časti hrudi, na končatinách vrátane labiek a na chvoste. Znaky nazývame pálenie a čím je toto pálenie čistejšie a výraznejšie, tým je pokladané za čistejšie. Musí sa však držať svojho rozsahu, inak sa pokladá za nežiadúce. Za nežiadúce sa rovnako pokladá aj nedostatočné a nevýrazné sfarbenie pálenia. Biely znak je rovnako, ako pri jednofarebných variantoch, povolený len na hrudi do veľkosti 3 centimetrov.
U drsnosrstých (hrubosrstých) jazvečíkov môžeme vidieť hnedú diviačiu, diviačiu, hnedú s pálením alebo čiernu s pálením. Tieto varianty nazývame viacfarebné.
Vzorované varianty – merle a žíhanie
U jazvečíkov poznáme vzor Merle. Základnou farbou je tmavá (čierna alebo hnedá), výnimočne červená s tmavými znakmi. Tmavá farba sa prepletá s nepravidelnými škvrnami svetlej, sivej či béžovej farby, pričom ani jedno sfarbenie nemá presahovať to druhé. Slabá pigmentácia sa považuje za chybu. Pri krátkosrstých jazvečíkoch sa stretávame aj so vzorom nazývaným žíhanie. Farba je vždy červená a žíhanie tmavé.
Iné vzory u jazvečíkov, ktoré štandard neuvádza, sa pokladajú za chybné.
Merle sfarbenie u šteniatka jazvečíka
Hlava
O lebke jazvečíka môžeme povedať, že je plochá a nie veľmi široká s málo vystupujúcim výbežkom temennej kosti. Na tvárovej časti nájdeme širokú a mocnú papuľu. Zaujímavosťou papule je, že sa otvára skutočne doširoka. Otvorená dosahuje až vrchnej línie očí. Dobre vyvinutá sánka a čeľusť v sebe skrýva biele a silné zuby, uzatvárajúce sa do nožnicového zhryzu. Stredne veľké oči majú mandľový tvar. Sú od seba pomerne dosť vzdialené. Výraz, ktorý by ste mali hľadať v tvári jazvečíka je energický a priateľský. Uši nasadajú pomerne vysoko a nie príliš vpredu. Jazvečíkom padajú a ich akurátna dĺžka by mala siahať po začiatok pery. Sú zaoblené a pohyblivé.
Trup a chvost
Horná línia trupu prechádza harmonicky až po mierne klesajúce kríže. Kohútik jazvečíka je pomerne výrazný a chrbát rovný – až pri krížoch mierne klesá. Široké bedrá a kríže na sebe nesú dostatočné osvalenie. Hrudník je oválny a priestranný, rovnako dostatočne osvalený. Chvost nesie jazvečík v harmonickej línií s chrbtom, pričom sa smerom ku koncu postupne zvažuje nadol. Dobre pigmentovaná koža na celom tele tesne prilieha.
Končatiny
Hrudníkové (predné) končatiny majú dobré zauhlenie a pomerne silné osvalenie. Sú rovné a začínajú na najhlbšom bode hrudníka. Rameno s lopatkou zviera takmer pravý uhol, končatina má silné kosti a je dobre pohyblivá. Prsty na labke k sebe tesne priliehajú a nesú pomerne dobre vyplnené vankúšiky. Pazúriky sú pomerne silné a pevné.
Panvové (zadné) končatiny majú rovnako silné osvalenie ako hrudníkové. Pomerom veľkosti a pozície presne zodpovedajú hrudníkovému páru. Koleno a päta sú silne zauhlené. Stehná, ako môžete očakávať, ma jazvečík taktiež dobre osvalené. Päty sú suché, so silnou šľachou. Dobre klenuté zadné labky pevne stoja na silných vankúšikoch.
Jazvečík sa pohybuje priestranným a výdatným pohybom. Pohyb s nízkym vykročením má ľahký a pružný prechod. Končatiny v pohybe vedie jazvečík paralelne.
Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.
Povaha
Ak si myslíte, že sú jazvečíky len milé malé stvorenia, neskutočne sa mýlite. V malom a dlhom tele sa skrýva skutočný lovec a neskutočne šikovný poľovník. Samozrejme, jazvečík nemá byť agresívny či bojácny, rovnako, ako iné plemená. K ľudom je zväčša priateľský a vyrovnaný, ale všetkému ako inak predchádza vhodná socializácia a množstvo výchovy. Temperamentom sú jazvečíky vyrovnané, ale zároveň sú neskutočne vášnivé a vytrvalé. Vo veľa prípadoch sa spoľahnú na svoj čuch a vďaka svojej poľovníckej podstate majú v sebe neutíchajúcu zvedavosť. Kombinácia týchto vlastností ich občas dostane do nepríjemných situácií, keď vlezú skutočne všade. Výhodou ostáva, že ich kompaktné telo dokáže pomôcť a dostať psíka aj von. To z nich robí majstrov brlohárenia.
Napriek svojej priateľskej a vyrovnanej povahe, dokáže mať jazvečík naozaj vlastnú hlavu. Ich tvrdohlavosť tak jazvečíka neraz dostane do ešte väčších problémov, ako zvedavosť. Na pozore treba byť najmä v situáciách, kedy sa k tvrdohlavosti pridá aj ich sebadôvera. Tieto psy sa totiž odjakživa šľachtili ako pomocníci poľovníkov a lovcov, ale pracovali samostatne. To ich sebadôvere len pomohlo a dosiahla rozmery určite väčšie, ako je pes sám. V prípade, ak sa dostanú napríklad do nečakaného stretu s väčším psom, ich sebadôvera im hovorí, že sila je na ich strane a ich tvrdohlavosť ich núti pokračovať. Cítia sa skutočne neohrozene a prídu tak rýchlo k úrazu. Na také situácie ich preto musíte od malička pripravovať a učiť, ako sa zachovať správne.
Skvelý poľovník aj domáci miláčik
Ich lovecké korene z nich robia skutočne bystré a ostražité stvorenia, ktoré budú číhať na každé nebezpečenstvo. Majú aj veľké množstvo energie, ktorú by ste v žiadnom prípade nemali podceniť a ich pohybu venovať dostatok času. Svoje nároky však bude stále presadzovať a bude sa snažiť prerásť Vám cez hlavu. Ak sa však dokážete postaviť na svoju pozíciu vodcu, bude hravým a prítulným spoločníkom v každej domácnosti. Jeho výnimočné poľovnícke schopnosti boli odjakživa pozoruhodné. Špecialitou jeho loveckých zručností je brlohárenie. Poľovníkom sa často stávalo, že im korisť, ako jazvec či líška, ušla do svojich nôr a nemohli ju tak uloviť. Jazvečíkova úloha tak tvorila jednoducho do tej nory vojsť a korisť vyhnať znovu von.
Pre koho je vhodný?
Jazvečík je pes samostatne náročnejší na výchovu, preto by ste mali zvážiť Vaše schopnosti a znalosti v tomto smere. Nepodceňujte jeho sebadôveru a tvrdohlavosť, pretože sa Vám to občas dokáže vypomstiť. Tak, ako aj tento maličký pán má svoju sebadôveru, by tá Vaša mala byť tiež na svojom mieste. Ak ju z Vás jazvečík bude cítiť, bude pre Vás jednoduchšie ovládateľný. Všeobecne platí, že akceptuje však len jedného pána. Zvyšok rodiny berie ako ďalších členov svorky, nie ako autoritu a na to netreba nikdy zabúdať. Jeho roztomilosť a chutnosť často núti majiteľa mu všetko rýchlo odpustiť a vyviazne tak z problémov bez trestu. To si on vo svojej bystrej hlavičke veľmi dobre uvedomuje a často to začne využívať vo svoj prospech. Zo skvelého kamaráta sa tak stane malý psí diktátor.
Na asistenčného psa je veľmi malý a ako terapeutický pes má zas primálo trpezlivosti. Preto sa na takéto zamerania využíva len málokedy. Vďaka množstvu energie potrebuje aj dostatok pohybu, ale na druhej strane, musíte pozerať aj na kompozičné vlastnosti jeho tela. Kvôli svojim krátkym nohám nezvláda dobre dlhé prechádzky, náročný terén či skákanie na vysoké miesta. Na uvoľnenie jeho psychickej aj fyzickej energie tak stačí dostatočne veľký dvor. To z neho robí skutočne skvelého parťáka aj pre starších ľudí alebo pre rodinu akejkoľvek veľkosti.
Ako množstvo iných plemien, samotu nezvládajú príliš dobre. Na druhej strane, ak ich to dostatočne naučíte, nemusíte sa báť, že by to psychicky nezvládli. Zabezpečte im vždy dostatok čistej vody a niečo, čím sa počas Vašej neprítomnosti zabavia. Najmä v prípade, že bývate v paneláku nezabudnite svojho jazvečíka od malička učiť na okolitý hluk, inak oni Vašu neprítomnosť pravdepodobne zvládnu, ale susedia by nečakaný silný štekot tohto malého psieho pána už tak dobre zvládnuť nemuseli.
Malý mestský poľovník
Jazvečík je však vždy prvou voľbou v prípade, ak ste mestský poľovník, pretože jeho veľkosť je skvelá aj na chov v menšom byte. Variety s podsadou, najmä hrubosrsté jazvečíky však bez problémov môžete chovať aj v exteriéri, takže ak máte domček s dvorom, bude sa mu skvelo dariť aj tam. Zateplená búda či dostatočne kryté miesto v zimné večery však nesmie chýbať. Myslieť musíte aj na to, že sa jazvečík oproti iným plemenám dožíva o niečo viac. Preto nezabudnite zvážiť, či ste pripravený na záväzok, ktorý bude trvať pravdepodobne 15 a viac rokov.
Neprehliadnite! Rozhovor s poľovníkom... 
Miroslav a jeho jazvečík na obhliadke lesom
Rozhovor s poľovníkom a chovateľom jazvečíkov Miroslavom Hanákom
S Mirom sme sa porozprávali o tom, aké je to chovať jazvečíka a popri tom naplno využívať jeho poľovnícky potenciál. Miro sa verne stará o lesy a lesné zvieratá z jeho okolia už niekoľko rokov spoločne so svojimi štvornohými spoločníkmi.
domacezvierata.sk: Ako dlho sa venuješ poľovníctvu?
Miroslav: Ťažko povedať, pretože som z poľovníckej/rybárskej rodiny, ale oficiálne mám poľovnícky lístok 7 rokov.
domacezvierata.sk: Prečo si si vybral práve jazvečíka?
Miroslav: Keďže sme vždy mali len jazvečíkov, či dlhosrstých alebo hrubosrstých, asi preto som mal k nim blízko.
domacezvierata.sk: Chováš jazvečíky na poľovnícke účely už dlho?
Miroslav: Odkedy som sa stal poľovníkom, mám svojho jazvečíka a časom sa k nemu pridal aj druhý.
domacezvierata.sk: Tréning takého psa na poľovnícke účely je pre Teba náročný?
Miroslav: Určite to je náročné, najmä na čas, trpezlivosť a chce to pevné nervy najmä preto, aby bol jeho výkon efektívny aspoň 15 rokov a bolo na neho spoľahnutie.
domacezvierata.sk: Ako dlho taký tréning trvá?
Miroslav: Tréning sa skladá z viacerých oblastí a každá z nich potrebuje svoj čas. Pred každou skúškou sa psovi venujem približne mesiac.
domacezvierata.sk: Ak chceš mať zo svojho psa „poľovníka“ čo všetko musí podstúpiť?
Miroslav: Keď chcem mať zo psa oficiálneho poľovníka musí spĺňať PP (preukaz pôvodu) a potom musí absolvovať PÚP (poľovnú upotrebiteľnosť), čo znamená, že moje psy prešli FSMP (farbiarskou skúškou malých plemien), kde získali oficiálne oprávnenie na dohľadávanie srnčej zvery. Druhou skúškou bolo BL (brlohárska skúška), kde získali oprávnenie na lov škodnej zvery. A treťou skúškou bolo SD, skúška duričov, kde získali oprávnenie na durenie a dohľadávanie diviačej zvery. Moje psy majú aj SHOJ, čo je skúška hlasitosti, odvahy jazvečíkov a aj klubovú výstavu, kde boli úspešní a boli zaradení do chovu, čo však nie je potrebné pre poľovné ale chovné psy, čo je už vyššia úroveň.
domacezvierata.sk: Máš skúsenosť s vrodeným ochorením v Tvojom chove?
Miroslav: Osobnú skúsenosť nemám, nedávno som psy podrobil testom na progresívnu retinálnu atrofiu, CORD 1, CORD2, ktoré boli v normále. Psom sa vzorky na testy odoberajú aj v rannom veku na chovnom zvode. Vtedy sa uložia do laboratória, aby sa mohli testy uznať ako oficiálne.
domacezvierata.sk: Aké sú podľa Teba najväčšie plusy tohto plemena?
Miroslav: Najväčším plusom je veľkosť – zmestí sa doslova pod pazuchu na posed. Okrem toho sú pracovité, šikovné, vytrvalé s dobrým čuchom a odvahou.
domacezvierata.sk: A aké mínusy?
Miroslav: Občas sú možno aj príliš cieľavedomé, hlavne keď vbehnú do prírodnej nory a to je potom na dlho. Už sa mi stalo, že som psa pri hľadaní vykopával z brlohu alebo čakal dlhé hodiny.
Ich najväčší plus, veľkosť, sa v zime niekedy stane aj mínusom. Veľa snehu je aj na nich niekedy priveľa.
domacezvierata.sk: Choval si niekedy na poľovnícke účely aj iné plemeno? Ak áno, aké?
Miroslav: Mal som aj Karelského medvedieho psa.
Miroslavovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a veríme, že spoločne so svojimi jazvečíkmi, sa bude o lesy a lesné zvery starať ešte veľmi dlhú dobu!
Starostlivosť a výchova
Ako už spomíname vyššie, jazvečík je skutočne pomerne náročný na výchovu a pre neskúseného chovateľa sa z výchovy ľahko stane nočná mora, ktorá bude pretrvávať celý život jazvečíka. Výchove a socializácií je teda nutné venovať pozornosť už od šteniatka a venovať jej naozaj dostatok. V každom prípade, nezabudnite, že pri výchove musíte krotiť mnoho z ich povahových vlastností ako je tvrdohlavosť a prehnaná sebadôvera, preto by ste mali byť dostatočne prísni. Nikdy však neprekročte medze fyzických trestov, to naozaj nie je ten správny prístup.
Ich neskutočná energia sa taktiež musí správnym spôsobom kompenzovať – a to fyzickou aj psychickou aktivitou. Snažte sa im denný režim správne rozdeliť tak, aby ste venovali dostatok času tréningu, prechádzke aj hre. Hry môžete obmieňať, jazvečík sa zabaví aj s hlavolamom, ale nepohrdne ani žiadnou plyšovou hračkou či loptičkou. Snažte sa venovať hre dostatočné množstvo času spoločne, bude preňho zábavnejšie, ak sa nebude hrávať vždy iba sám.
Starostlivosť o jazvečíka zahŕňa pravidelný kúpeľ, čistenie očného okolia a pravidelné kontroly. Jazvečík je náchylný na pomerne široké spektrum rôznych ochorení a preto by ste túto starostlivosť a kontrolu v žiadnom prípade nemali zanedbávať. Čo sa týka starostlivosti o srsť, jej náročnosť je variabilná podľa varianty jazvečíka. Pravidelné česanie a čistenie srsti by však malo fungovať pri každom variante srsti. Česať Vášho psíka by ste mali niekoľko krát do týždňa a v prípade varianty s hustou podsadou nezabudnite aj na riadne trimovanie – teda vyčesávanie aj odumretej podsady špecifickým trimovacím hrebeňom.
Starostlivosť a výchova šteniatka
Pri šteniatku, ako iste predpokladáte podľa informácií z predošlých kapitol, potrebujete začať so socializáciou a výchovou čo najskôr. Po príchode domov, tak ako pri akomkoľvek inom plemene, mu doprajte pár dní na rozhliadnutie sa a získanie dôvery vo Vás a Vaše okolie. Následne sa pustite do socializácie a výchovy, nad ktorou by ste mali vládnuť pevnou rukou. Jazvečík je veľmi rozkošné plemeno aj v dospelosti a v šteňacom veku to platí niekoľko násobne viac! Veľa majiteľov má sklon tak šteňa rozmaznávať a dopriať mu veci, ktoré nepotrebuje a dokonca nesmie. Tomu sa treba vyhnúť obrovským oblúkom, pretože jednak riskujete zdravie Vášho havkáča a samozrejme si to ten pes uvedomí a začne to používať proti Vám. Vďaka svojej inteligencii príde na rôzne stratégie, ako si ísť tvrdo za svojim, ale Vy ho musíte predbehnúť a správne ho motivovať k takému správaniu, ktoré od neho vyžadujete.
Ak sa šteniatku budete venovať dostatočne dlho, bude z neho skvelý psík, verný a oddaný svojmu pánovi. Bude Vás nadovšetko milovať a spraví všetko, čo Vám uvidí na očiach – ak sa mu bude chcieť a pustí ich vlastná tvrdohlavosť a sebavedomie. Ak k Vám chodia často návštevy, mali by ste psíka na to postupne pripraviť. Dôvera v cudzincov nepatrí medzi ich silné stránky, a preto sa často k nim správa odmerane a pri nesprávnej výchove až agresívne.
Venujte dostatočnú pozornosť aj starostlivosti o šteniatko a udržujte ho v čistote. Kúpanie odložte najviac, ako to bude možné, aby ste šteniatku nezničili prirodzenú ochranu srsti a radšej ju častejšie vyčesávajte. Pravidelné kontroly očí, uší, tela a pazúrov vykonávajte na pravidelnej báze. Ak nájdete na tele psíka kliešťa, hneď ho vyberte a psíka pozorujte. Ak by sa choval akokoľvek nevšedne, mali by ste hneď navštíviť veterinárneho lekára.
Starostlivosť a výchova dospelého psa
U dospelého psa dbajte najmä na jeho výchovu a pravidelný tréning. Doprajte psovi dostatok aktivity, ktorá ho zabaví po fyzickej aj psychickej stránke a snažte sa činnosti čo najviac obmieňať, aby sa psík nezačal nudiť. Jazvečík je typický lovec, preto bude rád s Vami hrať hry na skrývačky či hľadať poskrývané hračky, ak ho správne navediete a natrénujete to s ním. So stopovaním to však robte opatrne a tak, aby psík potom nestopoval každý pach, ktorý sa mu náhodou dostane do nosa. Poľahky potom ucíti susedove grilované mäso a pri troche snahy sa so svojim telom dostane na stopu až k rozohriatemu grilu nie len u suseda, ale aj niekoľko dvorov či ulíc ďalej. Dvor jednoznačne poistite tak, aby ste zabránili úteku psa, pretože sa rád občas vydá na jednočlennú misiu po okolí.
V rámci starostlivosti o psa platí to, čo sme uvádzali vyššie – nezabúdajte na pravidelné česanie srsti a kontroly uší, očí, pazúrov a tela. Občasná kontrola ústnej dutiny zaručí, že sa vyhnete zubnému kameňu a predchádzať mu môžete poskytnutím pochúťok na čistenie zúbkov psa či parohov a kostí na to určených.
Vzťah k zvieratám a deťom
Jazvečíka dokážete na deti naučiť pomerne rýchlo v prípade, ak s nimi bude od malička. S malými deťmi ho však, samozrejme, nemôžete nechávať samého hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade, jeho chrbát je náchylný na zranenie a malé dieťa mu môže ľahko ublížiť bez toho, aby si to uvedomovalo. Ďalším problematickým faktorom bude pravdepodobne vrodená povaha jazvečíka. Nikdy neprijme malé dieťa ako nadradenú postavu v rámci jeho hierarchie. Ak dieťa spraví niečo, čo je jazvečíkovi nepríjemné, pravdepodobne bude reagovať. V tomto prípade môže ublížiť naopak pes dieťaťu, čo je iste veľmi nepríjemná skúsenosť pre Vašu ratolesť a aj pre Vás. Jazvečík rovnako neakceptuje cudzincov. To platí aj pre kamarátov Vašich detí. Ak sa teda k Vám príde hrať synova „frajerka zo škôlky” či najlepší kamarát alebo dcérkina babská skupina, radšej držte Vášho jazvečíka pri Vás.
K iným psom má jazvečík komplikovanejší vzťah. Snažte sa netestovať ich trpezlivosť rôznymi náhodnými stretmi, ale pri kvalitnej socializácií naučíte psíka žiť s inými psami. Problémom môže byť, samozrejme, ich sebadôvera, vďaka ktorej majú pocit, že si môžu dovoľovať na akéhokoľvek psa. Vrátane nemeckej dogy či rotwailera, čo nemusí dopadnúť práve v prospech malého jazvečíka. Vzťah k iným zvieratám záleží najmä na povahe jednotlivca ako aj na kvalite socializácií. Samozrejme veľmi zaváži aj ich lovecký pud, takže nezabúdajte na opatrnosť a dohľad.
Výživa a kŕmenie
Príklad pretučnenia u jazvečíka
Mlsný jazyk jazvečíka nepohrdne žiadnym krmivom a dobrotou. Pravdepodobne aj vďaka tomu majú silný sklon k obezite. Tomu by ste sa mali snažiť predchádzať za každých okolností. Obezita je u psa veľmi závažným problémom a často skončí množstvom iných zdravotných problémov ako je cukrovka či ochorenie pohybového aparátu, kvôli ktorým Váš psík bude do konca svojho života v liečbe. Obezite jednoducho predídete pomocou týchto krokov:
- doprajte psovi dostatok pohybu,
- veľkosť kŕmnej dávky prispôsobte veľkosti a aktivite psa,
- neodmeňujte psa bezdôvodne a vyberajte nízkokalorické odmeny,
- krmivo psovi doprajte kvalitné, s nízkym obsahom tuku a dostatkom vlákniny,
- nekŕmte psa zo svojho taniera.
Či sa rozhodnete svojho jazvečíka kŕmiť komerčne pripravovanými krmivami, BARFom alebo varenou stravou, záleží len na Vás. Hoci jazvečík trpí množstvom rôznych ochorení, alergie sa mu celkom vyhýbajú, respektíve ich množstvo nepresahuje bežné čísla u iných plemien. Dbajte však na to, aby ste predišli obezite a aby mal pes zabezpečí dostatočný prísun živín, ktoré potrebuje. Krmivo by ste mali rozdeliť do dvoch až troch dávok denne, vďaka čomu sa poľahky vyhnete tráviacim ťažkostiam.
Najčastejšie ochorenia
Pre jazvečíka v mnohých ohľadoch zdravotného stavu platí, bohužiaľ, to isté ako pri francúzskom buldočkovi. Ten pes je prototypom nositeľa predispozičných ochorení, ktoré tvoria riziko v chove. Ak však chcete tohto psíka a teraz sme Vás odradili, to určite nebolo zámerom! Množstvu ochorení sa v dnešnej dobe dá vyhnúť pomocou selektivity v chove. Overený chovateľ pravidelne zviera testuje na rôzne vrodené ochorenia, ktoré by mu mohli počas života spôsobovať komplikácie a zvieratá, ktoré trpia ochoreniami alebo majú vysoký potenciál jeho prenosu sa vylučujú z chovu, či ich použitie v ďalšom chove obmedzuje (v prípade tých ochorení, kedy musia byť prenášačmi obaja rodičia, sa takýto jedinci môžu pokojne v chove použiť za predpokladu, že druhý rodič prenášačom nie je). Ak si teda vyberiete zodpovedného chovateľa a kúpite šteniatko s preukazom pôvodu, pravdepodobnosť výskytu predispozičného ochorenia rapídne klesá.
1. Ochorenia pohybového aparátu
Tento typ ochorení u jazvečíkov má hneď viacero dôvodov. Jedná sa o rôzne choroby a defekty, ktoré môžu byť jednoducho riešiteľné jednou návštevou veterinárneho lekára, ale nájdeme medzi nimi aj závažné ochorenia, vďaka ktorým pes ostáva po zvyšok života na medikamentóznej liečbe či musí podstúpiť náročnú operáciu. U jazvečíka sa môže vyskytnúť aj dysplázia kĺbu, najmä toho lakťového, ktorú sme opísali v článku o nemeckom ovčiakovi, či prolaps platičky, ktorý nájdete v článku o francúzskom buldočkovi.
Komplikácie s pohybovým aparátom sú u jazvečíkov najčastejšie vyvolané externými faktormi, ktorým by ste mali predchádzať. Medzi tieto faktory patrí najmä nedostatočná výživa, prílišná námaha a spomínaná obezita. Problém sám o sebe tvorí aj tvar tela jazvečíka. U jeho krátkych nôh môže dochádzať k príliš rýchlej osifikácií kostí, (osifikácia je bežný jav, ktorý spôsobuje vývoj kostí už v tele matky, ako aj po narodení zvieraťa, ale musí byť postupná, aby prebehla správne), ktorá spôsobuje deformity kostného podkladu hrudných končatín. To znamená, že nôžky sú krivé a nedokážu psovi zabezpečiť dostatočný pohyb.
Iným problémom je dĺžka chrbta jazvečíka, kedy je ohrozený stavcový kanál. Kvôli svojej dĺžke sa stavcový kanál často vystavuje mechanickému zraneniu, kedy sa vývojom tlaku na chrbát poškodí. Iným prípadom sú ochorenia ako prolaps či takzvaná spondylóza, ktorá má určitý geneticky podmienený základ. Ochorenia stavcového kanálu je vždy komplikovanejšie liečiť, ako im jednoducho predchádzať správnym prístupom. Tréningom a aktivitou, ktorú pes vyvíja pri pohybe a prechádzkach si osvaluje chrbát a samotné svalstvo chráni kanál pred vznikom porúch a poškodení. Rovnako dbajte na správnu výživu a prídavkom kĺbovej výživy do dennej kŕmnej dávky určite nič nepokazíte!
2. Diabetes mellitus (cukrovka, DM)
Štandardný spôsob podávania inzulínu psovi
Cukrovku asi nikomu predstavovať nemusíme. Jedná sa o takzvané polyfaktoriálne ochorenie, čo znamená, že faktorov, ktoré toto ochorenie spôsobujú, môže byť niekoľko v rôznych kombináciách. Je spôsobená úplným alebo čiastočným nedostatkom hormónu inzulínu. Tento hormón je produkovaný pankreasom a jeho nedostatok vyvoláva hyperglykémiu, teda nadmerné množstvo cukru v krvi. Cukrovku radíme medzi najčastejšie endokrinologické ochorenie psov a pomerne často sa vyskytuje aj u mačiek. Rovnako, ako u ľudí, aj u psov členíme cukrovku do kategórií.
- Primárna cukrovka: V tomto prípade telo tvorí nedostatočné množstvo inzulínu priamo v pankrease. Stav je vyvolaný ochorením pankreasu, konkrétne sa jedná o deštrukciu jeho špecifických buniek, zápal či vznik novotvarov.
- Sekundárna cukrovka: Tento typ cukrovky vzniká ako reakcia organizmu na iné faktory, kedy receptor, ktorý „prijíma” inzulín, nie je schopný tento inzulín spracovať, a teda sa inzulín nedostáva k regulácií cukru. Je spôsobený nadprodukciou hormónov, ktoré pôsobia diabetogénne – ako rastový hormón, podávaním niektorých druhov liekov či obezitou.
Z humánnej medicíny sa prebralo rozdelenie, ktoré sa často používa, no neodzrkadľuje dokonale členenie primárnej a sekundárnej cukrovky z pohľadu dôvodu vzniku ochorenia. Toto rozdelenie poznáme ako:
- I:IDDM – insulin-dependent diabetes mellitus, kedy je pacient závislý na umelom podávaní inzulínu,
- II: NIDDM – non-insulin-dependent diabetes mellitus, kedy pacient nie je na tomto podávaní závislý, pretože si ho telo tvorí samo, ale nedokáže ho spracovať.
Väčšina psov sa však radí k IDDM skupine a musíte inzulín pravidelne psovi podávať. Cukrovka sa prejavuje širokou škálou príznakov ako: zvýšená chuť do jedla, prudké zmeny hmotnosti, zväčšenie brucha, letargia, zvýšený príjem tekutín a následne zvýšené močenie a apatia. Tieto príznaky sú pomerne širokospektrálne a sedia na množstvo ochorení, preto veterinárny lekár pri podozrení na cukrovku musí urobiť takzvanú glykemickú krivku, ktorá skúma rozdiely v obsahu cukru v krvi. Vďaka nej je stanovená aj liečba – množstvo inzulínu a interval jeho podávania. Cukrovkári sú na liečbe zväčša už počas celého života a musíte im prispôsobiť aj špecifickú diétu, ktorá je pre tieto psy vhodná.
3. Hypotyreóza (nedostatočná funkčnosť štítnej žľazy)
Podstatou tohto ochorenia je nedostatok hormónov, ktoré sa produkujú v štítnej žľaze. Prejavuje sa najčastejšie u psov v strednom veku. V niektorých prípadoch sa vyskytuje aj u mláďat, kedy sa najčastejšie jedná o vrodené ochorenie. Príčinou vrodeného ochorenia je priamo vývojová porucha štítnej žľazy, pričom sa najčastejšie jedná o neschopnosť žľazy reagovať na hormóny. V prípade získaných dôvodov hypotyreózy sa jedná najčastejšie o nedostatok jódu v prijatej potrave. Všeobecne rozdeľujeme príčiny hypotyreózy na dôsledok autoimunitného procesu či atrofie štítnej žľazy bez zjavného dôvodu (postupné zmenšovanie štítnej žľazy), kedy vzniká primárna hypotyreóza, dôsledok tumoru na hypofýze, kedy vzniká sekundárna hypotyreóza a dôsledok poruchu na úrovni hypotalamu, kedy vzniká terciálna hypotyreóza, tá je však pomerne vzácna.
Najčastejšie sa prejavuje dermatologickými ťažkosťami a rovnako sledujeme slabosť psa a apatiu. Terapia tohto ochorenia existuje, ale rovnako ako pri cukrovke, už musí byť podávaná po zvyšok života. Niektorí odborníci vyjadrujú názor, že hypotyreóza je spôsobená aj tlakom obojku v prípade, kedy sa pes nadmerne ťahá. Tlak obojku tlačí až na štítnu žľazu, ktorá následne podľahne atrofickým zmenám.
Viac o hypotyreóze sa dočítate aj v článku o nemeckom špicovi.
4. Epilepsia
Jedná sa o pomerne rozšírené neurologické ochorenie. Ide o pomerne komplikovaný súhrn niekoľkých súvisiacich komplikácií, ktoré vyúsťuje do epileptického záchvatu. Je charakterizovaná stratou vedomia, zvýšenou funkciou rôznych častí a systémov v centrálnej nervovej sústave, zmenami v elektrickej aktivite mozgu a periodickým opakovaním všetkých zmienených komplikácií. Primárna epilepsia je idiopatická, čo znamená, že jej dôvod nepoznáme. Takýto typ epilepsie sa vyskytoval pomerne často, ale modernými vyšetrovacími metódami sa stále viac odhaľuje sekundárna epilepsia, ktorej vznik tkvie v inom ochorení. Epilepsiu rozlišujeme aj na základe miesta jej vzniku a to nasledovne:
- epilepsia nefokálna, ktorej výboj vzniká v centrencefalickej oblasti, odkiaľ sa generalizuje,
- epilepsia fokálna, kedy výboj nastáva v takzvanom ohnisku epilepsie v mozgovej kôre,
- epileptické cerebrálne záchvaty, ktoré majú príčinu mimo mozgu.
Epileptický záchvat je v podstate vyvolaný nadmerným elektrickým výbojom, ktorý vzniká prirodzene v neuróne. Sú dokonca psy, ktorým sa epileptický záchvat prejaví len jedenkrát za život a nikdy viac neopakuje. Takéto prípady sa nepočítajú ako priame ochorenie, a preto sa nedivte, ak Vás po takomto záchvate veterinár pošle domov bez liečby s odporúčaním pozorovania. Reálne ochorenie nastáva až po dvoch – troch opakovaných záchvatoch, kedy sa začína liečba. Vzhľadom na to, že samotnú epilepsiu vyliečiť nevieme, potlačujeme príznaky, teda záchvaty. Liečba sa pokladá za úspešnú vtedy, ak frekvenciu záchvatov znížime na 50% z pôvodnej.
Treba však akceptovať aj fakt, že veterinár, podobne ako humánny lekár, nemôže ovládať všetko. Liečba epilepsie je komplikovaná a určiť frekvenciu a množstvo medikamentóznej liečby pomocou antiepileptík, môže byť pre veterinárneho lekára, ktorý sa nevenuje neurológií, ozaj problém. V prípade, ak sa epilepsia u Vášho psa potvrdí, odporúčame navštíviť priamo odborníka na neurológiu, ktorých je na Slovensku a v Čechách niekoľko.
Ako postupovať pri epileptickom záchvate psa?
Ak ste to už zažili, určite si uvedomujete, že to naozaj nie je najlepšia spomienka. V prvom rade si treba všímať príznaky, ktoré sa prejavujú ešte pred samotným záchvatom. Dokonca niekoľko hodín pred ním môžete začať vnímať u psa apatiu a svalové zášklby. Bude akoby mimo svojho tela a bude prejavovať zvláštny nepokojný smútok. Niekoľko minút pred záchvatom bude pravdepodobne nehybne stáť a pozerať na jedno miesto. Ak už máte diagnostikovanú epilepsiu, v tento čas podajte prípravok od Vášho veterinárneho lekára. Pomerne často sa používajú barbituráty a bromid draselný. Ďalej by ste mali postupovať:
- ak sú v miestnosti prítomné deti a iné zvieratá, pošlite ich inam, zmiernite tak stres postihnutého psa ako aj dopad na deti,
- vypnite všetky rušivé elementy ako televízia či rádio, doprajte psovi pokoj,
- stlmte osvetlenie v miestnosti,
- podložte psovi vankúš alebo deku, aby si neublížil,
- odstráňte predmety z okolia, na ktorých by si pes počas záchvatu mohol ublížiť.
Záchvat musíte nechať odznieť a následne psa upokojiť, napríklad jemným hladkaním. V žiadnom prípade ho nenúťte sa hneď postaviť. Nechajte ho preberať sa vlastným tempom. Bežne aj po záchvate je pes zmätený a dezorientovaný, môže mať problém s chôdzou a pohybom, ako aj mierne svalové zášklby. Po záchvate kontaktujte svojho veterinárneho lekára. Vo videu uvidíte, ako zhruba vyzerá záchvat u psa, upozorňujeme však, že video nie je vhodné pre slabšie povahy a deti.
Vedeli ste, že...: Je skvelé, ak si priebeh záchvatu natočíte a zmeriate čas trvania. Tieto informácie určite ocení Váš veterinárny lekár, ktorému pomôžu zistiť vážnosť a typ epilepsie, ktorá trápi Vášho miláčika.
Status epilepticus
Pod týmto pojmom rozumieme stav, do ktorého sa pes dostane pri neliečenej epilepsii či zle postavenej liečbe. Záchvat v takomto prípade trvá viac ako 5 minút a sťažuje sa preberanie. Záchvaty sa opakujú čoraz častejšie a epilepsia sa stáva skutočne závažnou až smrtiacou. Čím dlhšie trvá záchvat, tým ťažšie sa pes spamätáva a vážnejšie následky zanecháva. Poľahky sa môže stať, že sa raz nepreberie. Preto je najlepšie, ak epilepsiu začnete riešiť čím skôr, kým je prognóza pre psa priaznivá.
História plemena
História tohto plemena siaha až do dávneho stredoveku na územie dnešného Nemecka. Jeho meno presne ukazuje zámer, za akým sa šľachtil. Naši predkovia sa nevedeli za loveným zvieraťom dostať do malých podzemných nôr, kde im často korisť ušla. Potrebovali malého a zručného psa, ktorý by sa tam dostal a zviera z nory vyhnal či priamo ulovil. A presne takým spôsobom sa začali využívať jazvečíky – na lov líšok a jazvecov z nôr. Hoci aj tieto divoké zvieratá, najmä v prípade nebezpečenstva, dokážu psovi ublížiť, inteligencia, odvaha a šikovnosť týchto neskutočne podarených psov si s nimi dokázali poľahky poradiť.
Za predchodcu tohto plemena považujeme stavače a pinče, pochádzajúce z Európy. Jazvečík, ktorého poznáme dnes, teda psa rôznych veľkostí, začali šľachtiť až o niekoľko desaťročí neskôr, kedy zistili, že štandardný jazvečík je priveľký na lov králikov. Potreba rôznych veľkostí prinútila chovateľov do šľachtiteľskej línie pričleňovať rôzne plemená psov, až dosiahli dnešnej podoby troch rôznych veľkostí jazvečíkov. Postupná potreba rôznych vlastností v 19. storočí mala za následok aj šľachtenie rôznych variant srsti u jazvečíka.
Jeho povaha a veľkosť sa skutočne osvedčili a tak sa postupne stávalo toto plemeno obľúbenejším a obľúbenejším. V roku 1888 vznikol v Nemecku aj prvý Klub chovateľov jazvečíkov. Toto plemeno si v dnešnej dobe vybojovalo prvotné priečky v takzvanom brlohárení – teda lovení koristi priamo v nore. Okrem pôvodného účelu ho dnes obľubujú aj na všeobecný lov mestskí poľovníci, vďaka ich skladnosti. Postupné zvýšenie popularity jazvečíka malo za následok aj chov týchto psíkov ako spoločenských zvierat.
Zdroje informácií:
- Fogle, B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
- Fiedelmeierová, L. a kol., (2005). Jezevčík, Vašut nakladatejství, Praha., 80-7236-096-5
- Svoboda M. a kol.(2001) Nemoci psa a kočky II.díl, Noviko, Brno. 80-902595-3-7
- Sibra centrum
- Štandard plemena – fci.be
- Slovenský klub chovateľov jazvečíkov
- dogtime.com
- akc.org
Článok je zaradený do kategórie: Dlhosrsté psy, Hladkosrsté psy, Hrubosrsté psy, Krátkosrsté psy, Lovecké a poľovnícke psy, Malé psy, Pracovné psy, Psy, Skupina 4: Jazvečíky, Spoločenské a dekoratívne psy
Mohlo by vás zaujímať
-
Sibírsky husky, nezávislý huňatý záprahový majster - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Cavalier King Charles Španiel (Kavalier, Kavalír), spoločník na každom rohu - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Weimarský stavač, striebristý poľovník - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Border kólia, inteligentné živé striebro - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Bernský salašnícky pes, ideálny rodinný chlpáč - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Biely švajčiarsky ovčiak, snehobiely pokojný vlk - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť -
Nemecký ovčiak, všestranný psí pomocník - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť -
Yorkshírsky teriér, malý veľký pes - charakteristika, vzhľad, výživa a starostlivosť
Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.