Francúzsky buldoček, ušatý, roztomilý leňoch – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Neskutočne roztomilé a ušaté plemeno, ktoré si svojimi netopierími uškami, pokrčenou tváričkou a veselou, priateľskou povahou získalo srdce nejedného psičkára, patrí medzi najobľúbenejšie plemená na svete. Francúzsky buldoček je veľmi nenáročný ako na starostlivosť, tak aj na pohyb. Výborne sa teda hodí aj pre človeka, ktorý volí stráviť večer radšej doma na gauči, ako pri dlhých prechádzkach. Do Francúzska sa dostal loďami z Anglicka ako lovec krýs, o čom svedčí aj jeho pôvod v anglických buldogoch. Odjakživa ho chovatelia šľachtili ako spoločenské plemeno a stal sa obľúbeným módnym doplnkom. Nálepku módneho doplnku si po desaťročia drží až do dnešného dňa, ale v tomto hravom psíčkovi sa toho skrýva ešte oveľa viac. Jeho neuveriteľná oddanosť a schopnosť dobre vychádzať ako s deťmi, tak aj inými zvieratami, tvoria len časť jeho skvelej povahy. Samozrejme, každé plemeno má aj svoju negatívnu stránku. V prípade francúzskeho buldočka to je pravdepodobne jeho zdravie.

Francúzsky buldoček - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
• Povaha
• Pre koho je vhodný?
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
  • Osina ako lietajúce nebezpečenstvo
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Prolaps medzistavcovej platničky
  • 2. Brachycefalický syndróm (respiratórny)
  •  3. Rázštep podnebia (oronazálna fistula)
  • 4. Von Willebrandova choroba (choroba zrážanlivosti krvi)
  • 5. Iné ochorenia
• História plemena

Vzhľad a štandard plemena

Francúzsky buldoček nesie v sebe štandardný výzor buldoga. Postavu má malú a pomerne mohutnú. Jeho najvýraznejšími črtami sú okrúhle veľké uší a akoby poskladaná tvár. Majú krátku lesklú srsť bez podsady, ktorá môže mať rôzne sfarbenia. Nájdete ho vo farbách ako plavá, hnedá, čierno-biela či žíhaná čierna a prípustné sú aj celobiele varianty. Strakaté sfarbenie, ktoré je najvšednejšie, označuje psy, ktoré majú najmä bielo-čierne farby vo forme škvŕn. Aj celobiele jedince zaraďujeme medzi plavé žíhané strakoše. Veľmi obľúbené varianty sú aj takzvané fawn a red fawn, ktoré sú svetlo až červeno-hnedé s bielymi znakmi v rôznom rozsahu. Poznáme aj čierne a modré varianty. Medzi ďalšie sfarbenia patrí aj farba svetlej kávy a „caille“ (stredne strakaté plavo pásikavé).

Fawn sfarbenie u francúzskeho buldočka

Francúzsky buldoček je skutočne malý, ale vďaka svojej svalnatej pomerne mohutnej postave váži samec priemerne 9 až 14 kilogramov a samička len v priemere o kilogram menej (8-13kg). Ich priemerná veľkosť však nepresahuje 27 až 35 centimetrov u psa a 24 až 32 centimetrov u suky. Hmotnosť však musí byť primeraná výške, najmä na výstavách. Dôvodom je častá obezita u tohto plemena.  Celkovo je pomerne kompaktný a má veľmi pevné kosti.

Hlava

Hlava je u francúzskych buldočkov veľmi výrazná. Musí byť mohutná, široká a kvadratická. Typickým znakom sú takmer úplne symetrické vrásky a záhyby, ktoré pokrývajú väčšinu tvárovej časti hlavy. Má krátku vyhnutú hornú čeľusť. Nosová časť je široká a veľmi krátka. Mierne sa dvíha a nosné dierky smerujú šikmo dozadu. Zuby uložené do oblúka sa často dostávajú do zlých pozícií – predhryzu, ktorý ale štandard nepovoľuje. Oči aj nos musia mať tmavú až čiernu farbu. Najvýraznejším znakom sú jeho okrúhle široké a stredne veľké uši. Nasadajú vysoko a buldoček ich nosí vzpriamené.

Trup a chvost

Horná línia trupu mierne stúpa smerom k bedrám a následne ku chvostu prudko klesne. Príčinou takejto stavby tela je fakt, že buldoček má pomerne krátke bedrá. Má svalnatý a široký chrbát a šikmé kríže. Veľmi hlboký hrudník sa tvaruje do valca. Chvost je prirodzene veľmi krátky a nízko nasadený. Pri koreni hrubne a ku koncu sa stenčuje. Buldoček ho vždy nosí pod úrovňou chrbta. Štandard povoľuje aj o niečo dlhší chvost, ak nepresahuje pätu.

Končatiny

Hrudníkové (predné) končatiny má buldoček pri pohľade spredu aj zboku rovné a zvislé. Krátke a silné ramená majú výrazné osvalenie. Panvové (zadné) končatiny sú o niečo dlhšie ako hrudníkové a sú silné a svalnaté. Rovnako ako ramená, aj stehná majú výrazné osvalenie. Labky sú kompaktné. Rovnako ako u Pomeranianov ich majú okrúhle – takzvané mačacie labky. Vankúšiky sú tvrdé a čierne. Čiernu farbu majú aj pazúriky.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Povaha

Francúzsky buldoček je obzvlášť hravé plemeno, ktoré sa neuspokojí len s hračkami. Najradšej sa bude hrať so svojim majiteľom, od ktorého potrebuje množstvo pozornosti. Nie len, že je rád stredobodom Vašej pozornosti, on pozornosť vyslovene miluje a potrebuje. Ak žijete v mnohopočetnej domácnosti, rád o Vašu pozornosť bude s ostatnými členmi rodiny súťažiť, čo mnohokrát môže vykĺbiť až do žiarlivosti, na čo by ste si mali dať pozor.

Sú však neuveriteľne oddané a milujúce, dokážu dať svojmu pánovi zo seba naozaj všetko. Radi sa prejdú, no najmä vďaka častej dýchavičnosti tohto plemena, uprednostnia len krátke prechádzky. Nepotrebujú teda veľmi aktívneho majiteľa, pokojne s Vami budú tráviť celé dni na gauči v pohodlí domova. Napriek svojmu svalnatému telu teda nepotrebujú veľa pohybu. Zbožňujú hladkanie a mojkanie sa so svojim pánom ich určite nikdy neomrzí.

Napriek svojej hravej povahe dokážu byť nadštandardne pokojné a svoj pokoj si vedia udržať aj v perných chvíľach. Sú celkom dôverčivé a veľmi bystré. Ich negatívnou vlastnosťou však môže byť ich veľká tvrdohlavosť a panovačnosť. Ak si niečo zmyslia, dosť často sa zatnú a vtedy s nimi nikto nehne. Napríklad, ak sa im v jednej chvíli nebude chcieť chodiť, proste si sadnú kdekoľvek práve sú a ani za nič na svete sa nepostavia. V takej chvíli Vám ostáva zobrať svojho štvornohého kamaráta na ruky a odniesť.

Najväčším negatívom môže byť jeho citlivá duša elegantného Francúza. Rýchlo a ľahko sa urazí a vďaka svojej tvrdohlavosti si to budete „žehliť” skutočne dlho. Citlivosť tohto psíka môže spôsobiť aj iné problémy. Ak mu nebudete venovať dostatok času, rýchlo sa z neho stane namosúrená kôpka neštastia.

Pre koho je vhodný?

Ak ste si pozorne prečítali povahové vlastnosti, určite ste pochopili, že pri francúzskom buldočkovi nie sú takmer žiadne obmedzenia. Je vhodný prakticky pre každého. Akceptuje mnohopočetné rodiny a bude veľmi rád, že bude mať viac ľudí, ktorí by mu venovali svoju pozornosť. Výborne vychádza s deťmi – staršími aj menšími- a vďaka tomu, že nemá takmer žiadny lovecký pud, dokáže akceptovať takmer všetky druhy iných zvierat.

Ako sme už uvádzali, je celkovo lenivý a rád trávi svoje dni na gauči. Nechce sa mu chodiť na príliš dlhé vychádzky či túry, a preto je vhodný aj pre menej aktívneho človeka či dôchodcu. Dôležité je, že mu môžete venovať dostatok času. Vďaka svojej bystrosti sa rád učí nové veci a tréning Vám nezaberie priveľa času. Ako asistenčný pes sa príliš nehodí vďaka svojej veľkosti, ale ako terapeut určite vyčarí nejeden úsmev na tvári.

Problémom pre buldočka je samota. V žiadnom prípade nepodceňujte jeho možnú separačnú úzkosť. Ak veľa cestujete, či trávite väčšinu času dňa v práci, Váš psík bude veľmi smutným. Nevydrží dlhé dni sám doma a pravdepodobne bude vďaka jeho samote spolu s ním trpieť aj Váš ohryzený a zničený nábytok.

Čo sa týka domácnosti, v ktorej môže buldoček žiť, nemusíte si lámať hlavu. Stačí mu skutočne málo priestoru. Vyhovuje mu aj maličký byt v centre mesta či domček so záhradou. Potrebuje však teplo domova, neznesie chladné noci v zime a ani príliš horúce dni v lete na priamom slnku. Priveľké teplo samozrejme spôsobuje problém každému psovi, tak ako u ľudí. U buldočkov je však nebezpečenstvo prehriatia je ešte o niečo väčšie ako bežne.

Starostlivosť a výchova

To, čo opakujeme v skoro každom článku, platí aj u francúzskeho buldočka. Socializácia je jedným z najdôležitejších aspektov celej výchovy a starostlivosti. Nezabudnite svojho buldočka dostatočne zoznámiť so všetkým potrebným a neznámym, čo by mu mohlo skrížiť cestu. V opačnom prípade riskujete, že pes bude extrémne bojazlivý a utiahnutý. To by ste v žiadnom prípade nemali podceňovať. So socializáciou však postupujte opatrne a pomaly.

Na starostlivosť sú francúzske buldočky veľmi nenáročne. Vďaka ich krátkej a hladkej srsti nevyžadujú pravidelné česanie ani odstraňovanie odumretej podsady, keďže podsadu nemajú. Stačí občasne prejsť srsť v čase výmeny srsti a párkrát do roka svojho chlpáča okúpať. Netreba však podceňovať starostlivosť o iné časti tela buldočka. Pravidelné kontroly chrupu zamedzia zubnému kameňu a predčasnému vypadávaniu zubov a rovnako aj zápalom ďasna.

Okrem zubov je nutné kontrolovať aj celé telo a overiť si, či nie sú na tele prítomné parazity alebo iné nebezpečné látky. Keďže je stupeň aktivity buldočka nízky, nezabudnite aj na pravidelné zastrihávanie pazúrikov. Ak sa pazúre nezastrihávajú a neudržujú v primeranej dĺžke, začnú prerastať. Prerastanie spôsobí, že pazúrik môže vrásť, čo psíka veľmi nepríjemne bolí a komplikovane sa to lieči.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Pri kúpe šteniatka nezabudnite, že mu musíte dopriať prvých pár chvíľ pokoja a spoznávania nového prostredia. Nezabúdajte, že tak ako bude raz psík oddaný Vám, bol doteraz oddaný svojej matke a súrodencom, ako aj pôvodným chovateľom. Bude pravdepodobne smutný, že ich opustil. Chovateľa môžete požiadať o kúsok látky alebo deku, kde by cítil ich pach, aby bol pokojnejší.

Pri výchove začnite v prvom rade so socializáciou. Psa zoznámte postupne s každým členom rodiny a zvieratami, s ktorými bude zdieľať domácnosť. Pri prechádzkach ho povoďte po najbližšom okolí a do miest, s ktorými sa bude pravdepodobne stretávať častejšie. Pokúste sa vyhnúť stresovým situáciám, najmä na začiatku. Pri jeho citlivej povahe to môže spôsobiť veľký problém, ktorý budete dlho riešiť.

Francúzsky buldoček  však nie je priveľmi náročný na výchovu. Aj keď ste úplný začiatočník vo vzťahu ku psom, určite to zvládnete. Vďaka jeho sklonu sa predvádzať, bude rád ukazovať to, čo všetko sa naučil a neskutočne si užívať pozornosť, ktorú mu pri tomto predvádzaní budete venovať. Svoju trošku robí však aj jeho tvrdohlavosť. Nie každá technika výchovy musí bez problémov zabrať. Neskladajte však hlavu pri prvom neúspechu. Ak nezaberie jedna, iná určite áno! Veď ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša. K výchove však vždy pristupujte s pozitívnymi metódami namiesto trestov. 

Šteňa nekúpte zbytočne skoro. Určite to je zbytočné, pretože šteniatko krásne vonia a hlavne to môže ublížiť aj ochrannej funkcie srsti a kože. Pravidelné kontroly tela, chrupu a pazúrov by mali byť samozrejmosťou už v tomto veku. Rovnako ušká musia byť pravidelne čistené. Nezachádzajte však do hĺbky, uško čistite len na viditeľných miestach jemne navlhčenou vatou.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Starostlivosť o dospelého buldočka bude pre Vás iste hračka. Okrem pravidelnej kontroly a občasnej starostlivosti o srsť, nevyžaduje nič špeciálne. Doprajte mu len veľké množstvo lásky a hladkania. Nechajte ho občas byť stredobodom pozornosti a predvádzať sa. Ak ho budete zoznamovať s cudzími ľuďmi, nechajte ho určiť si svoje tempo. Je k nim dôverčivý, len mu to občas chvíľku trvá. Problémom môže byť pre Vás aj samotný spánok tohto maličkého psíka. Pri spánku dokáže vydávať naozaj hlasné chrápanie, ktoré pre Vás iste nebude príjemné. Je potrebné s tým rátať a určite psíka za to netrestať. Dôvodom častého chrápania buldočkov je ich stavba tela.

Pri jeho potrebe mať dostatočnú pozornosť sa často stane problémom žiarlivosť. Snažte sa tomu predchádzať, či dostatočne skoro zakročiť. Neprechádzajte však až k fyzickým trestom. Citlivosť týchto francúzskych anjelikov sa ľahko urazí a nastane množstvo zbytočných komplikácií. Nezabudnite ani na udržanie správnej dávky socializácie a pravidelný tréning. 

S týmto plemenom buďte opatrný aj v blízkosti vody. Sú veľmi zlými plavcami vďaka svojej ťažkej postave a jednoducho sa unavia. Ľahko sa teda môžu utopiť, ak na nich nedáte pozor.

Osina ako lietajúce nebezpečenstvo

Francúzsky buldoček so svojimi netopierími  vztýčenými ušami je obzvlášť háklivý na lietajúce osiny. Ak náhodou neviete, o čo presne ide, sú to časti lúčnych tráv, ktoré sú zakončené háčikom. Pre človeka sú viac menej neškodné, pretože ich viete jednoducho odstrániť. U psov však spôsobujú nejeden zákerný problém!

Osina v tele psa

Háčik, ktorým osina končí je ostrý ako ihla. Vďaka tomu sa pomerne jednoducho dostane psovi cez kožu. Najčastejšie ju nájdeme v oblasti labiek, konkrétne medziprstia. Ostrá osina sa však dostane kamkoľvek na tele zvieraťa či do akéhokoľvek telesného otvoru ako je nos, močová trubica či konečník.

Problém s osinou v medziprstí je ten, že ju často nezbadáte. Pes si to sám o sebe prakticky na začiatku ani nevšíma. Až po niekoľkých dňoch, keď sa rana po osine zapáli a osina sa dostane hlbšie do podkožia, začne to byť preň bolestivé. V tej chvíli je možné pozorovať hrčku, ktorá sa objaví v okolí rany a je v nej umiestnená samotná osina. Táto chvíľa je rozhodujúca v tom, či sa psíkovi podarí vyriešiť si problém alebo sa z toho stane vážnejší problém.

Ak sa psovi podarí si hrču vylizovaním prasknúť, problém nenastane. V opačnom prípade sa osina posúva hlbšie a hlbšie. Problém sa prehlbuje a nastáva ťažký zápal, ktorý sa lieči skutočne ťažko. V najťažších prípadoch sa tento stav musí riešiť operačne s narkózou.

Prečo je osina u francúzskeho buldočka špeciálnou?

Francúzsky buldoček so svojimi vztýčenými obrovskými ušami je skvelým cieľom pre lietajúce osiny. Do vonkajšieho zvukovodu sa dostáva pomerne často a prejavuje sa zmenou v správaní. Pes začne pravdepodobne krútiť hlavou v častých intervaloch a škriabať si ucho. Raritou pri tomto správaní nie je ani to, že začne plakať, pretože to môže byť preňho veľmi bolestivé.

Ucho s osinou však čistiť vlastnými silami môže spôsobiť viac škody ako osohu. Poľahky sa môžete dostať do stavu, kedy psíkovi osinu zasuniete ešte hlbšie do zvukovodu. Preto je lepšie, aby ste navštívili veterinárneho lekára, ktorý presne ovláda techniku vybratia osiny a má k dispozícií potrebné pomôcky.

Ako predísť osinám?

V prvom rade by ste sa mali zamerať na prevenciu. Okrem iného je dôležité vyhnúť sa miestam, kde osiny lietajú. Najčastejšie sa jedná o lúky s odkvitnutou trávou či pokosené a vyschnuté oblasti v blízkosti obytných zón. Po každej prechádzke je dôležité, aby ste psíka poriadne prehliadli a prípadne prítomné osiny odstránili predtým, ako sa zahrabú prihlboko. Nezabudnite skontrolovať aj labky a priestor medzi prstami.

Vzťah k zvieratám a deťom

Francúzsky buldoček je veľmi priateľské a veselé plemeno, vďaka čomu je vhodným spoločníkom k deťom každého veku. Hoci je to malý psík, jeho veľkosť je dostatočná nato, aby mohol byť aj s maličkými deťmi a batoľatami bez toho, aby ste sa museli báť, že mu dieťa ublíži. Bude sa s nimi s láskou hrať a bude zbožňovať pozornosť, ktorú mu detičky môžu venovať. Vďaka tomu ani staršie deti taktiež nie sú pri francúzskych buldočkoch žiadny problém. Samozrejme platí všeobecné zlaté pravidlo, že ak chcete aby Váš pes súžil s akýmikoľvek deťmi, nikdy nezanedbajte socializáciu. 

Ich vzťah s inými psami je pri správnej socializácií taktiež bezproblémový. Rizikovým faktorom pri iných psoch je ich občasná žiarlivosť. V prvom rade by ste sa mali vyhnúť situáciám, kedy bude mať buldoček pocit, že uprednostňujete druhého psa pred ním. Vzťah buldočka k iným zvieratám môžeme vďaka absencii loveckého pudu pokladať za kladný. Jeho reflexy k lovu sú také minimálne, že ho prítomnosť iného zvieratka pri správnej socializácií pravdepodobne ani nezdvihne z gauča.

Výživa a kŕmenie

Vzhľadom nato, že francúzsky buldoček je pomerne náchylné plemeno na viacero druhov ochorení, od problémov s kĺbmi až po dýchacie komplikácie, je u nich zdravé a správne stravovanie veľmi podstatné. Opatrnosť by ste mali klásť aj na jeho sklon k nadváhe. Nikdy nezabúdajte na to, že podľa štandardu je buldoček svalnatý a úzky v páse. Každá odchýlka od toho smerom nahor môže spôsobiť ďalšie a ďalšie zdravotné komplikácie. Veľké množstvo francúzskych buldočkov je náchylné aj na zažívacie ťažkosti, takže správne riešenie je vyhnúť sa obilninám v kŕmnej dávke.

Veľmi podstatnou zložkou sú, samozrejme, bielkoviny a to najmä živočíšne bielkoviny. Vysoko bielkovinová strava s prídavkom minerálov a stopových prvkov je tou správnou cestou. Ak chcete predísť problémom s kĺbmi a chrbticou, kŕmnu dávku je vhodné obohatiť aj o prírodný chondroitín a glukozamín, ktoré môžete získať z niektorých druhov ovocia, zeleniny, vnútorností či rýb.

 Upozornenie! Nie každý druh ovocia a zeleniny je pre Vášho psíka vhodný, napriek tomu, že je vhodný pre človeka. Starostlivo vyberajte zeleninu a ovocie, ktoré psíkovi ponúkate. Dužina niektorých druhov ovocia nie je pre psa toxická, môže však spôsobiť nadúvanie. Medzi toxické ovocie a zeleninu patrí napríklad hrozno, avokádo, čerešne či cibuľa a cesnak v neprimeranom množstve.

Najjednoduchšou cestou je kŕmenie pomocou komerčných pripravených krmív, no mali by ste vyberať také, ktoré sú aspoň superpremiovej rady. Kŕmnu dávku rozdeľte na viacero častí počas dňa, minimálne dve – ráno a večer. Pri tomto plemene môžete dávku rozdeliť aj do troch počas jedného dňa, určite mu to neublíži. Neváhajte k dávke pridať aj kĺbovú výživu ako Alavis alebo doplnky na imunitu.

Najčastejšie ochorenia

Ako je už uvedené vyššie, u francúzskeho buldočka je množstvo predispozičných ochorení, ktoré môžu toto plemeno postihnúť. Dôležitým faktom však ostáva, že predispozičné ochorenie neznamená, že konkrétne Váš psík ho aj musí mať. Práve naopak, ak si vyberiete psíka z overenej chovnej stanice so všetkými potrebnými testami a udržiavanej línie, je pravdepodobnosť ochorenia o mnoho nižšia. V každom prípade, predispozičné ochorenia nepodceňujte a venujte dostatočnú pozornosť starostlivosti a správnemu kŕmeniu.

Kvôli stavbe tela sú maximálne náchylné na problémy s dýchaním či celkový kolaps z počasia. Veľmi zle znášajú rovnako príliš chladné ako aj príliš teplé počasie. Všeobecne platí, že sa im ťažšie dýcha, čím sa im znižuje termoregulácia, a preto sú horúce letné dni sú postrachom malých francúzskych chlpáčov. Kožné alergie či autoimunitné poruchy môžu byť rovnako komplikované a vďaka nepomeru váhy a výšky sa vyskytnú aj komplikácie s pohybovým aparátom. Plemeno všeobecne ťažšie znáša aj anestéziu, takže starostlivosť o chrup by ste vôbec nemali podceňovať, aby ste sa vyhli čisteniu zubného kameňa veterinárom.

1. Prolaps medzistavcovej platničky

Prolaps je závažné neurologické ochorenie, kedy sa medzistavcová platnička posunie smerom k miechovému kanálu a preruší tak plynulosť prebiehajúcich nervov. Ich fyziologickou úlohou je tlmenie nárazov pri ohýbaní stavcového kanála. Poruchy medzistavcových platničiek sú degeneratívneho charakteru a členíme ich do dvoch typov.

Hansen typu I.

Objavuje sa predovšetkým u psov, ktoré majú krátke nohy a dlhé telo, ako jazvečík či corgi. Dôvodom výskytu je narušenie vývoja chrupaviek dlhých kostí, ktoré zapríčiňuje aj nedostatočnú dĺžku ich nôh. U týchto psov sa centrum platničiek mineralizuje a následne pri skokoch sa pretrhne väzivový obal. To vytlačí miechu do chrbticového kanálu a preruší nervové dráhy.

Hansen typu II.

Tento typ poruchy platničiek je o čosi pomalší ako prvý. Ide o chronické ochorenie, ktorého následky úzko súvisia s rozsahom poškodenia ako aj umiestnením na chrbtici. Najbolestivejšie pre psíka bývajú najmä v prípade, ak postihujú krčnú chrbticu a príznaky môžu v najhorších prípadoch zahŕňať aj paralýzu panvových končatín. Rýchle jednanie je veľmi podstatné pre liečbu, pretože neliečenie nátlaku na miechu môže mať za následok trvalé postihnutie.

Diagnostika a včasná liečba sú pre toto ochorenie kľúčové. Pri prejave príznakov by ste mali neodkladne navštíviť veterinárneho lekára a ideálne sa zamerať na odborníka na neurológiu. Medzi najčastejšie príznaky patrí neochota k pohybu, bolestivosť pri pohybe, nestálosť chôdze a motanie sa zo strany na stranu. Často sa objavuje aj únava a apatia, porucha močenia a neschopnosť vyprázdňovania. Pri takýchto problémoch sa samozrejme objavuje aj znížená chuť do jedla a svalové zášklby. Zvýšenú pozornosť klaďte aj vtedy, ak pes nevie otočiť hlavou či má problém so zohýnaním sa k miske. Diagnostika sa vykonáva rádiograficky a medzi najbežnejšie možnosti liečby patrí operácia či Dornova metóda. Zabúdať nemôžeme ani na potrebnú rehabilitáciu a prevenciu. 

Pre prevenciu sa odporúča vymeniť obojok za správny postroj, ktorý netlačí na kĺby a chrbticu a zamedzenia chôdze po schodoch. Psíky by sa taktiež nemali nosiť v polohe bábätka a ich misky klaďte na také miesto, aby sa pes nemusel príliš zohýbať. Okrem samotného prolapsu sa u buldočkov často objavujú aj iné ochorenia ako spondylóza (výrastky na chrbtici), ktoré však často vyústia až do porúch samotných platničiek.

2. Brachycefalický syndróm (respiratórny)

Toto ochorenie úzko súvisí so stavbou tela buldočkov. Okrem nich sa často vyskytuje aj u mopsov či shitzu. Ako vyplýva z názvu ochorenia (brachy znamená krátky a cefalic hlava), koreň problému tkvie v ich krátkych nosoch. Majú zhrubnuté mäkké podnebie, ako aj úzke nosné dierky, čo v spojení s abnormálnymi nosnými konchami (tenučké kostičky uložené v nosovej dutine, ktoré ju rozdeľujú). Toto ochorenie buldočkom zhoršuje ich už tak ťažké dýchanie. Na diagnostiku je nutné komplexné vyšetrenie a častokrát vyžaduje aj špecifické vyšetrenia laryngoskopom či röntgen priedušiek a priedušnice.

Výbornou prevenciou je predchádzanie obezity, ktorá len celkový stav pomerne dosť zhoršuje. Pri stavoch, kedy toto ochorenie vyslovene bráni dýchaniu, je nutné zakročiť chirurgickou metódou. Počas tohto zákroku veterinárny lekár upraví šírku nozdier tak, aby prepúšťali dostatok vzduchu alebo odstráni prebytočné tkanivo z mäkkého podnebia.

 3. Rázštep podnebia (oronazálna fistula)

Podnebie oddeľuje ústnu a nosnú dutinu. Jeho rázštep teda spôsobí abnormálnu komunikáciu medzi týmito dutinami. Tkanivo úst a nosa nerastie tak, ako by malo byť fyziologicky správne. Často sa teda stretneme s prienikom potravy či vody a tekutín z ústnej dutiny do nosovej, čo samozrejme spôsobí nejednu komplikáciu. Rozsah rázštepu môže byť rôzny, ale základne ich rozdeľujeme na primárne a sekundárne. 

• Primárny rázštep: Vzniká tak, že pera nie je úplne uzatvorená z jednej alebo oboch strán. Takýto rázštep nespôsobuje komplikácie v kvalite života a teda jeho úprava z tohto hľadiska nie je nutná. Vykonávajú sa však čisto z estetického hľadiska.
• Sekundárny rázštep: Tento typ je omnoho väčší problém. Spôsobuje vyššie spomínanú abnormálnu komunikáciu medzi ústami a nosom tak, že sa v tvrdom aj mäkkom podnebí vytvorí štrbina.

Dôsledky sú rôzne od dýchacích ťažkostí až po prieniku potravy. Pri šteniatkach sa objavuje aspiračná pneumónia či rinitída, ktorá prechádza do vážnejších komplikácií a v nejednom prípade končí úhynom drobca pár dní po narodení. Ako prevencia sa jedince, u ktorých sa ochorenie vyskytlo vylučujú z ďalšieho chovu. Existuje aj mnoho externých teratogénnych faktorov, kedy sa ochorenie u šteniat môže prejaviť už pri ich vystavení gravidnej matky. Patria medzi ne:

• nutričné deficity,
• časté vystavenie röntgenovým lúčom,
• niektoré parazity a infekcie,
• toxické látky.

4. Von Willebrandova choroba (choroba zrážanlivosti krvi)

Ide o poruchu zrážania krvi, kedy nastáva kvalitatívny defekt alebo sa netvorí dostatok  plazmatického glykoproteínu nazývaného von Willbrandov faktor. Tento glykoproteín sa podieľa na procese hemokoagulácie, teda zjednodušene procese zrážania krvi. Ak sa psovi (rovnako ako človeku) dostatočne nezráža krv, nastáva abnormálne krvácanie. Môže byť menej závažné, kedy sú straty krvi minimálne, na druhej strane však môže byť strata krvi taká veľká, že ohrozí život psíka.

Rozoznávame tri typy tohto ochorenia:

• 1. typ: kedy je porucha spôsobená zníženou hladinou faktoru a príznaky sú pomerne mierne, mnohokrát ani nepozorované,
• 2.typ: pri ktorom sa znižuje kvalita faktoru,
• 3.typ: teda ťažká forma ochorenia, pri ktorom von Willebrandov faktor úplne chýba a spôsobuje ohrozenie na živote.

Samotné ochorenie častokrát u psíka ani nespozorujeme, kým nie je nutný chirurgický úkon. Menej často pozorujeme prejavy spontánneho krvácania z ďasien či nosa. Pri ťažších formách sa znaky krvácania prejavia aj krvácaním zo žalúdka a čriev – tmavá až čierna stolica či ako krv v moči. Ak máte suku s týmto ochorením, nie je nezvyklým ani neprimerane veľké množstvo krvácania pri háraní.  Pri diagnostike musí veterinárny lekár zvážiť celkovú anamnézu v spojitosti s komplexným vyšetrením krvi a zrážanlivosti. Liečba však vykonávať nevieme, spočíva len v náhrade strát krvi a zastavení krvácania. Pri výskyte v chove sa vykonáva selekcia vylúčením postihnutého jedinca.

5. Iné ochorenia

U francúzskych buldočkov sa často prejavujú aj iné ochorenia spojené s pohybovým aparátom a chrbticou ako dysplázia bedrového či lakťového kĺbu, ktorý sme opísali pri plemene nemecký ovčiak. Bežným ochorením v chove je aj luxácia pately, ktorej charakteristiku zas nájdete pri jorkšírskom teriérovi. Z iných ochorení sa u buldočka môžu objaviť aj alergie. 

História plemena

Názov buldog sa prvýkrát objavil v Anglicku počas 17. storočia. Tieto psy boli v Anglicku používané najmä na takzvaný bullbaiting, kedy sa psy zúčastňovali zápasov s býkom. Tieto psy sa šľachtením postupne zmenšovali a dá sa povedať, že ako sa ich veľkosť zmenšovala, zvyšovali sa ich kvality čoby spoločenského plemena. Jedného dňa sa tieto drobnejšie buldogy dostali na loď smerujúcej do Francúzska, na ktorú ich vzali anglicky robotníci cestujúci za prácou.

Ako sa tieto zlatíčka dostali do Francúzska, veľmi sa zapáčili francúzskej spoločnosti. Tieto psíky získali postupom času popularitu aj vo vyššej spoločnosti, a tak sa začala črtať myšlienka maličkých a priateľských buldočkov tak, ako ich poznáme dnes. Konkrétna cesta k dnešnému zjavu francúzskeho buldočka nebola presne zdokumentovaná. Prvým oficiálnym chovateľským klubom sa stal jeden chov v Paríži v roku 1880.  Nazýval sa „Spolok chovateľov buldogov”.

V niektorých kruhoch koluje aj myšlienka, že sa v šľachtení dnešného francúzskeho buldočka pričinili okrem anglických aj španielske buldogy, túto myšlienku však nevieme žiadnym spôsobom potvrdiť. Tento fakt sa vo viacerých zdrojoch líši a žiadny predchodca sa neuchovnil natoľko, aby prežil do dnešného dňa. Francúzsky buldoček sa rozšíril do sveta už okolo roku 1970, vďaka vojne Nemecka s Francúzskom, kedy si Max Hartenstein všimol toto nevšedne milé a priateľské stvorenie počas svojho pobytu vo Francúzsku. Zapáčilo sa mu natoľko, že si pár jedincov so sebou priviezol do Nemecka a podarilo sa mu s nimi vyhrať dokonca pár výstav. Jedna z jeho súk Patrice Plavia bola vyhlásená za najkrajšieho buldočka na kontinente.

Zdroje informácií: 

• Fogle, B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• Posthoff, A. (2015). Francouzský buldoček, Vašut, Praha., 978-80-7236-929-4
• Prof. MVDr. Ledecký, V. CSc., a kol., (2007) Základy röntgenologickej diagnostiky zvierat, M&M vydavateľstvo, Košice., 978-80-88950-21-9
• dogtime.com
• akc.org
• Klub chovateľov bulldogov a mopsov
• Veterinárna klinika Althea Nitra 

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.