Cavalier king charles španiel sa často označuje skrátene ako kavalier či kavalír. Patrí medzi populárne plemená. Je to elegantný, ľahký, malý, ale za to aktívny psík. Už jeho prvý pohľad Vám prezradí, že je mimoriadne priateľský. Okrem toho je aj bystrý a vysoko adaptabilný. Pokiaľ mu to dovolíte, bude Vás sprevádzať na každom kroku, a to doslova. Jeho ladnú postavu skrášľuje hodvábna srsť, ktorá je dlhšia v oblasti okolo ušníc, na spodnej časti hrudníka, na chvoste a na končatinách. Je neobvykle spoločenský. Pokiaľ cavaliera obdarujete svojou láskou, zabezpečíte mu šťastný a pohodlný život.
Základné údaje
Starostlivosť a zdravie
Povahové vlastnosti
Tréning
Socializačné schopnosti
Problémové správanie
Cavalier King Charles Španiel - navigácia v článku
Vzhľad a štandard plemena
Kavalier king charles španiel patrí medzi psy s jemnou kostrou. So svojou výškou v kohútiku, ktorá dosahuje maximálne 33cm, sa zaraďuje medzi psy menšieho vzrastu. Síce je jeho stavba tela jemná, obyčajne sa jedince cavaliera po odvážení preukážu vyššou hmotnosťou, než by ich človek odhadoval. Do popularity sa dostali aj mini cavaliere. Zdravý dospelý cavalier by mal však vážiť viac než 5,4 kg.
Farby cavaliera
Rozoznávame viacero farebných variácií kavalier king charles španiela. Sfarbenie závisí od genetického vybavenia. Najčastejšie sa u nás vyskytuje blenheim. Ich telo je sfarbené v kombinácii hnedej a bielej farby. Cavalieri s bielou škvrnou lokalizovanou na hlave sú žiadanejší. Taktiež sa preferuje obojstranne symetrické sfarbenie (rovnaké na pravej aj na ľavej strane).
Ruby alebo aj rubínové cavaliere sú sfarbené do sýto-červena na celom svojom tele. Šteniatka sa niekedy rodia s bielou škvrnou, no biela farba je u nich nežiaduca. Do ôsmich mesiacov veku by mala zmiznúť.
Black and tan kavaliere sú sfarbené tzv. havraňou čiernou farbou, ktorá je kombinovaná v menšom rozsahu s hnedou farbou. Hnedé sfarbenie srsti pozorujeme nad očami, v oblasti papule, na vnútornej strane krku, hrudi, spodnej strane chvosta a na končatinách.
Trikolórne sfarbené cavaliere majú na svojom tele čiernu, hnedú a bielu farbu. Na tele prevažuje biela a čierna farba. Hnedé znaky sú prípustné v oblasti nad očami, na lícach, na vnútornej strane ušníc, pod chvostom a na končatinách.
Hlava
Kavalier má v pomere ku veľkosti tela priemerne veľkú hlavu. Hlava nie je celkom okrúhla, pretože lebečná oblasť je v hornej časti na úrovni uší sploštená. Na tvárovej oblasti majú ňufák o dĺžke cca 3,8 cm. Na jeho konci sú čierne, dobre roztvorené nozdry, ktoré za normálnych okolností u zdravého psa nezužujú vstup do horných dýchacích ciest.
Horná pera z časti prekrýva spodnú, no nadmerne ovisnuté pery sú nežiaduce. Cavalier má silnú čelusť. Horné zuby uložené v sánke tesne prekrývajú spodné zuby v čelusti. Oči sú tmavé, veľké, guľaté. Nemali by však byť vypuklé. Uši cavalierov sú posadené vysoko a vzhľadom ku svojej pomerne veľkej dĺžke sú ušnice voľne spustené popri hlave. Hlava plynule prechádza do krčnej oblasti, ktorá je stredne dlhá a mierne klenutá.
Trup a chvost
Na krčnú oblasť nasadá trup. Hrudník kavalier king charles španiela má stredný objem a vďaka ľahkej stavbe kostry sú jeho rebrá pružné. Chrbát nesmie byť ani výrazne prehnutý a ani nahrbený. Telo je zakončené osrsteným chvostom prirodzenej dĺžky, ktorý môže byť v prípade prejavov spokojnosti dvíhaný ku úrovni tela. Jeho kupírovanie je zakázané.
Končatiny
Kavalier má rovné, dobre vyvážené, stredne silné končatiny. Plecia sú priemerne osvalené, v porovnaní s inými plemenami uložené mierne vzadu. Zadné končatiny musia byť súmerné, so zachovanou vlastnou osou, teda bez akéhokoľvek vytáčania do strán. Zabezpečujú elegantný, ľahký,„odpružený“ pohyb.
Cavapoo
Cavapoo je kríženec kavalier king charles španiela a pudla. Niekedy sa nazývajú aj cavadoodle. Narozdiel od srsti kavaliera je srsť cavapoo zvlnená až kučeravá. Tieto psíky sa vyskytujú v mnohých farbách od svetlej až po tmavú, ako sú biela, zlatá, plavá, krémová, gaštanová a čokoládová. Podľa genetickej informácie, ktorú šteniatka zdedia po rodičoch môžu mať srsť jednej farby, alebo sa narodia bikolórneho poprípade trikolórneho sfarbenia.
Beaglier
Kríženec cavaliera a bígla dostal názov beaglier alebo bíglier. Narozdiel od kavaliera je o niečo temperamentnejší a tvrdohlavejší. Preto nie je veľmi vhodný do rodín s malými deťmi. Ich srsť môže mať kombináciu bielej, krémovej, hnedej a čiernej farby. Zvyčajne je krátka. Pokiaľ si hodláte zadovážiť beagiera, sústreďte sa na správne dávkovanie krmiva. Majú sklon ku obezite. Jeho pôvod siaha spolu s pôvodom cavapoo do Austrálie, kde sa toto kríženie stalo populárnym koncom 90-tych rokov 20. storočia.
Cavachon
Cavachon je kríženec cavaliera a bišona. Niekedy sa nazýva aj bichon-king charles. Ich najčastejšie farebné varianty sú biela, krémová a strakatá. Sú to prispôsobivé psíky plné energie, vhodné do bytu aj do dvora. Ich srsť býva obyčajne kratšia než srsť kavaliérov. Cavachon pochádza zo Severnej Ameriky, kde začalo plánované kríženie v roku 1996. Zámerom bolo znížiť percentuálne zastúpenie ochorení u oboch plemien. Vzhľadom ku tomu, že krížencom cavaliera a bišona je roztomilý spoločenský psík, dopyt po ňom stúpal a kríženie pokračovalo.
Cockalier
Kríženec kokršpaniela a kavaliera dostal názov cockalier. Ich srsť máva rôzne kombinácie bielej, červenej, hnedej a poprípade aj čiernej farby. Krížením týchto dvoch plemien chovatelia dosiahli jedince mierumilovnej povahy. Sú inteligentné a mimoriadne lojálne svojej rodine. Prvýkrát sa o jeho šľachtenie pokúšali už kráľovské rodiny vo Veľkej Británii, kde boli využívané aj ako lovecké psy.
Povaha
Cavalier je pes optimista a verný priateľ so zásobou radosti pre všetkých členov rodiny. Každý deň svojho majiteľa obdaruje láskavými a oddanými pohľadmi. Nemá žiadnu tendenciu upadať do nervozity či agresivity. Je to maznáčik. Kavalier má jednoducho svoj šarm, o ktorom napovedajú aj jeho jemné a elegantné pohyby.
V prípade, že mu niečo zakážete, nebude vzdorovať a ani urážať sa. Ak mu to naznačíte tak, že situáciu pochopí, jednoducho poslúchne. Nové veci sa naučí hladko a rýchlo. Kavalier king charles španiel je maximálne prispôsobivý. Pokiaľ bude mať so sebou milujúcu rodinu, bude sa všade cítiť ako doma.
Má cavalier aj záporné charakterové črty?
Kavalier má zopár vlastností, ktoré by Vám ako budúcemu majiteľovi nemuseli vyhovovať. Nakoľko je to ľudomil, vo dverách by privítal zrejme aj zlodeja. Pokiaľ si hodláte zaobstarať strážneho psa, toto nie je vhodné plemeno. Niektorí majitelia uvádzajú, že ich kavalieri hlásia návštevy hlasným štekotom, no všeobecne platí, že je to tiché plemeno, ktoré nemá tendenciu štekať. Z tohto pohľadu je to nevýhoda, no pri rodinách s malými deťmi je to práve žiaduce.
Napriek tomu, že cavalier patrí medzi múdre psy, je potrebné dávať na neho pozor. Je nebojácny, čo môže byť v mnohých situáciách na príťaž. Nebojí sa pristúpiť ani ku veľkému psovi. Má v sebe poľovnícky inštinkt. Pokiaľ zbadá potenciálnu korisť, ako je napríklad hlodavec alebo vták, mohol by bezhlavo vybehnúť aj na cestu. Preto ho radšej držte na vôdzke. Ďalšia vlastnosť ktorú má mnoho kavalierov je tá, že pokiaľ nemáte svoj deň, Vaša zlá nálada ho môže negatívne ovplyvňovať.
Náročnosť
Pred kúpou či adopciou psíka mu zadovážte základnú výbavu. Obojok alebo postroj, vodítko, miska na vodu a miska na krmivo sú samozrejmosťou u každého psa. Okrem toho Vám u cavaliera treba aj kefu s hrebeň na srsť a psí šampón. Ocení, pokiaľ mu doprajete svoj vlastný pelech. Má rád komfort. Ak mu doma nevytvoríte vlastné miestečko, vytvorí si ho sám niekde na gauči.
Po správnosti by ste mali so svojím štvornohým miláčikom chodiť aspoň dvakrát do roka na preventívne zdravotné prehliadky spojené s vakcináciami u veterinárneho lekára. Kavalier trpí na niektoré ochorenia častejšie než iné plemená psov, preto je potrebné počítať aj s výdavkami spojenými s liečbou.
Pre koho je vhodný?
Kavalier je vhodný aj pre začiatočného, za to milujúceho psíčkara. Či už bude jeho majiteľom jedna osoba alebo celá rodina, všetkým bude preukazovať svoju lojalitu. Zvykne si aj na pokojný životný štýl, pri ktorom väčšinu dňa presedí na gauči pri svojom pánovi, ale aj na aktívny športom obohatený život. Je všestranný.
Miluje spoločnosť a svoju lásku potrebuje opätovať. Obdobie, pri ktorom by ho majiteľ z akéhokoľvek dôvodu zanedbával, by znášal veľmi zle. Má sklon k separačnej úzkosti, neznesie samotu. Ak plánujete dovolenku v zahraničí, psíka vezmite so sebou. Napriek tomu, že obľubuje pobyt vonku a má pomerne dlhú srsť, nie je to pes vhodný do koterca ku domu.
Cavalier a šport
Cavalier síce patrí medzi malé plemená, no aj napriek svojim krátkym končatinám rýchly a pri optimálnej telesnej kondícii aj vytrvalý. Vďaka svojej pracovitej povahe je vhodný aj pre psie športy, ako napríklad pre agility. Historické záznamy poukazujú na to, že v minulosti bol využívaný pri love aj rybolove. Jeho využiteľnosť je možná v celej rade disciplín. Cavalier sa hodí taktiež na dogdancing, kde svoje číslo spolu s majiteľom predvádza popri hudbe.
Obdobou chrtích dostihov je tzv. coursing. Jedná sa o šport, pri ktorom sa pes snaží uloviť zajaca v podobe igelitového strapca. Nie je to však také jednoduché. Strapec je pomocou kladiek ťahaný tak, že neustále mení smer. Pokiaľ premýšľate, že sa s Vaším psíkom do coursingu zapojíte, potrebujete si „vybehať“ licenciu.
Neváhajte zapojiť cavaliera do svojich pohybových aktivít, predovšetkým pokiaľ radi chodíte na turistiku do prírody. Okrem toho, že si dobrodružnými prechádzkami upevníte puto, predídete aj jeho nadváhe.
Cavalier ako terapeut?
Podľa najnovších štúdií sledujúcich funkciu ľudského mozgu funguje canisterapia podobne ako droga. Dochádza ku uvoľneniu hormónov, dopamínu, serotonínu a oxytocínu. Najdôležitejším faktorom je zbavenie sa stresu. Kavalier king charles španiel sa pre canisterapiu rozhodne hodí. Dokáže namotivovať ku pohybu aj osoby, ktoré sa predtým pohybovať odmietali. Jeho pozitívny vplyv je pozorovaný u detí ale aj u seniorov. Je to však malý psík. Preto ho nie je vhodné využívať na terapeutické účely u mentálne postihnutých osôb, u ktorých môže dôjsť k fyzickej ujme.
Starostlivosť a výchova
Čo sa týka samotnej starostlivosti, svoju pozornosť potrebujú srsť, zuby, pazúriky a uši kavaliera. Pre zdravý chrup je potrebné každodenné prijímanie suchého krmiva. Granule musia mať dostatočnú veľkosť, aby ich psík nehltal. Zuby je vhodné čistiť aj mäkkou zubnou kefkou, aby ste zabránili usadzovaniu zubného plaku a baktérií. Pazúriky sa strihajú špeciálnymi klieštikmi. Pokiaľ ich nechcete skracovať psíkovi vy doma, je možné využiť služby psích salónov alebo veterinárnych pracovísk. Uši kavaliera je vzhľadom na ich dĺžku potrebné kontrolovať, a tak predísť rozvinutiu zápalu vonkajšieho zvukovodu.
Starostlivosť a výchova šteniatka
Šteniatka kavalier king charles španiela sú také ako každé iné, hravé a zvedavé. Pokiaľ ich chcete niečo naučiť, potrebujete si získať ich pozornosť. Aj keď si ju získate, nebude trvať dlho. Buď svoj záujem uprú na inú činnosť, alebo sa jednoducho poberú spať, aby získali novú energiu pre ďalšie bláznenie sa. Pri každom šteniatku je dôležitá ranná socializácia. Ich charakter sa začína formovať už pri vytváraní si svojho miesta vo vrhu medzi súrodencami. Čím viac situáciám bude šteňa vystavené, tým vyrovnanejšie budú jeho reakcie v dospelosti. Neváhajte ho zoznamovať s ďalšími ľuďmi či zvieratami.
Starostlivosť a výchova dospelého psa
Starostlivosť o dospelého kavaliera je jednoduchá. Pokiaľ mu venujete svoju pozornosť, najdôležitejší krok spĺňate. Pokiaľ si zadovážite už dospelého cavaliera, nemusíte mať obavy, že ho už nič potrebné nenaučíte. Výchovu uľahčí svojou bystrosťou. Tréning cavaliera je jednoduchý, preto jeho návyky môžete ľahko prispôsobiť svojmu životnému štýlu.
Pokiaľ Vašim požiadavkám nevyhovie hneď, nezvyšujte hlas. V takom prípade buďte trpezliví. Kavalier potrebuje byť vedený jemnou rukou. Má citlivú povahu. Fyzické tresty neprichádzajú v úvahu. Tréning Vám istotne uľahčí pár pamlskov. S odmenami bude ochotný podstúpiť aj náročnejší výcvik.Počas horúcich dní mu zabezpečte miesto, kde sa môže ukryť pred obedňajším slnkom, misku s čerstvou vodou a kľud. Aj keď to myslíte dobre, nie je vhodné počas leta strihať psíka nakrátko. Práve jeho srsť ho chráni voči prehriatiu.
Starostlivosť o srsť
Srsť cavaliera je dlhá a hodvábna. Napriek tomu sa ale pravidelnou starostlivosťou ľahko udržuje. Podľa plemenného štandardu je mierne vlnenie povolené. Kučery však nie sú žiaduce. Prečesávaním a kefovaním zabránite zauzleniu a vzniku dredov. Najdlhšiu srsť majú v oblasti uší, na spodnej časti hrudníka, na končatinách a na chvoste. Psy majú oproti fenám o niečo viac srsti na svojom tele. V zime je potrebné vystrihávať srsť aj na spodnej strane labiek. Sneh sa im totižto na ňu nalepí a nemôžu poriadne došľapovať. Na kúpanie používajte len psie šampóny. Obyčajná humánna drogéria poškodzuje kožu psov.
Vzťah k zvieratám a deťom
Ak je nejaké plemeno vhodné ku deťom, rozhodne je to cavalier. Jeho pohyby sú veľmi jemné, preto sa hodí aj do rodín, v ktorých sú deti ešte malé. Chová sa ako gavalier. Nebude sa predbiehať o pozornosť s nimi. Bude ich mať rád a rešpektovať. Niektoré kavaliere sú dokonca aj na súťažiach predvádzané deťmi. Dokáže si s nimi vytvoriť hlboké priateľstvo. Nakoľko však nepatria medzi psy s posunutým prahom bolesti, je potrebné vysvetliť deťom, aby ho neťahali za srsť, ktorá sa im môže zdať lákavá.
Čo sa týka vzťahu kavaliera a druhých psov, je pozitívny. Je nebojácny a pokiaľ mu to dovolíte, ľahko si nájde kamarátov vo svojom okolí. Pokiaľ už máte doma jedného alebo viacerých psíkov a hodláte si zadovážiť cavaliera, najskôr ich zoznámte. Pokiaľ bude prvotný stret bezproblémový, nemusíte sa obávať toho, že by si na seba nezvykli. Toto plemeno nemá vodcovskú tendenciu. Vo svorke si nájde svoje miesto. Cavalier vychádza dobre aj s inými druhmi zvierat, no kvôli jeho loveckému pudu je potrebné byť opatrný, najmä pokiaľ chováte hydinu alebo hlodavce.
Výživa a kŕmenie
Svojmu psíkovi by ste mali zabezpečiť kvalitnú stravu už od šteniatka, kedy je od nej závislí celý vývoj organizmu. Každej vekovej kategórii prislúcha iný typ granúl. Každý pes by mal žrať krmivo, na ktorom si očistí svoje zuby. Je to prevencia pred vznikom zubného kameňa a následným zápalom ďasien. Preto mu do stravy nepridávajte veľa kapsičiek ani konzerv obsahujúcich mäkkú stravu. Na internete je možné nájsť dokonca aj krmivo určené pre plemeno cavalier.
King charles španiel nepatrí medzi psy s predispozíciou (častejším výskytom) nafúknutia a pretočenia žalúdka, no jeho dennú porciu mu môžete rozdeliť do dvoch dávok podľa odporúčaného denného množstva uvedeného na obale granúl. Šteňatá je odporúčané kŕmiť až 3-4-krát za deň. Odporúčaná dávka sa však môže trochu prispôsobiť aj aktivite a metabolizmu psa.
Po kŕmení psovi doprajte oddych. Kavalier sa vyznačuje ešte jednou zvláštnosťou, a to je jeho dĺžka uší. Pokiaľ budete kŕmiť mäkkou alebo mastnou stravou, pozor aby ste ju nemali aj na gauči. Majitelia v takých prípadoch odporúčajú v čase kŕmenia vypnúť alebo zviazať uši nad hlavu. Ďalšou z možností je zaobstaranie misky s úzkym priemerom.
Najčastejšie ochorenia
U každého plemena sa niektoré ochorenia vyskytujú častejšie. Kavalier king charles španiel má predispozíciu predovšetkým pre ochorenia srdca, očí a uší. V prípade, že kupujete šteniatko z chovnej stanice od spoľahlivého chovateľa, je menšia pravdepodobnosť, že bude nižšie spomínanými chorobami trpieť. V chovoch s tzv. papierovými zvieratami sa ich výskyt monitoruje a šľachtenie sa uberá takým smerom, aby sa ich incidencia znižovala. No ani pri kúpe šteniatka z chovnej stanice Vám nie je možné zaručiť, že bude v dospelosti zdravé. Preto je potrebné poznať najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u plemena Vášho psíka.
1. Ochorenie mitrálnej chlopne
Mitrálna chlopňa sa nachádza v ľavej časti srdca, kde oddeľuje ľavú predsieň a ľavú komoru. Jej ochorenie patrí vo veterinárnej medicíne medzi časté diagnózy. Označuje sa aj skratkou MVD. Výskyt MVD je zaznamenaný u všetkých plemien psov ako aj u krížencov. Vo väčšine prípadov je toto ochorenie diagnostikované u psov vo vyššom veku. U niektorých nijako výrazne neovplyvní kvalitu života. U cavalierov je žiaľbohu ochorenie mitrálnej chlopne v mnohých prípadoch zistené už v pomerne mladom veku.
MVD spôsobuje degeneráciu, teda postupnú stratu funkcie mitrálnej chlopne. Listy chlopní podliehajú fibróze (zjazvovateniu), preto môžu postupne zhrubnúť a stratiť svoj hladký povrch. Cípy chlopne otvárajú a uzatvárajú prietok krvi pri každom jednom srdcovom údere. Ich úlohou je zabezpečiť jednostranný tok. Pri poškodení chlopne sa správny prietok krvi naruší. Čím je horší prietok krvi chlopňou, tým viac je zaťažovaný srdcový sval. Krv sa v jednotlivých oddieloch srdca hromadí a jeho výkonnosť sa znižuje.
Chronické ochorenie srdcových chlopní
MVD je súčasťou chronického ochorenia srdcových chlopní a označuje sa skratkou CVD. CVD má viacero názvov, ako sú chronická alebo degeneratívna chlopňová fibróza či endokardióza. Toto ochorenie môže byť vrodené aj získané. Vyskytuje sa predovšetkým u malých a stredne veľkých plemien. U cavaliera bola dokázaná dedičná predispozícia pre dyspláziu mitrálnej chlopne. Vyskytuje sa ako súčasť endokardiózy. Je to progresívne, teda postupne sa zhoršujúce ochorenie. Koniec koncov, pokiaľ sa jeho liečba zanedbá, endokardióza vedie až ku zlyhaniu srdca. Rozoznávame štyri štádiá endokardiózy:
- Prvé štádium: Patria sem pacienti, ktorí ochorením netrpia, no sú pre ochorenie predisponovaní. Každý king charles španiel je predisponovaný.
- Druhé štádium: Do tejto skupiny patria psy, u ktorých je fonendoskopom možné zaznamenať srdcový šelest, no ochorenie sa ešte neprejavuje žiadnymi klinickými príznakmi. Toto štádium je častokrát zaznamenané vďaka pravidelným kontrolám na veterinárnom pracovisku, kedy sa pred vakcináciou vyšetrujú srdcové ozvy.
- Tretie štádium: Patria sem pacienti, u ktorých pozorujeme príznaky srdcového zlyhania.
- Štvrté štádium: Psy v terminálnej fáze ochorenia patria do tejto skupiny. Žiaľ v tomto štádiu už pacienti nereagujú na liečbu.
Patofyziológia ľavostranného zlyhania srdca
Pre majiteľa je potrebné poznať klinické príznaky súvisiace s rozvinutou dyspláziou mitrálnej chlopne. Srdce sa snaží nedostatok jej funkcie kompenzovať, preto dôjde ku jeho dilatácii (zväčšeniu objemu). V prípade ochorenia mitrálnej chlopne sa prvotne zväčšuje ľavá predsieň srdca. Zväčšuje sa z toho dôvodu, lebo chlopňa je abnormálne formovaná, nedokáže sa úplne uzavrieť a dochádza ku regurgitácii.
Regurgitácia predstavuje spätný tok krvi z ľavej komory do ľavej predsiene, ktorá je o to viac namáhaná. Pokiaľ je ľavá predsieň schopná prijať aj regurgitovanú krv, klinické príznaky srdcového zlyhania nie sú výrazné. Vzhľadom k tomu, že činnosť ľavej strany srdca je narušená, dochádza ku stagnácii (viaznutiu) krvi v malom krvnom obehu, v ktorom sa nachádzajú aj pľúca. Týmto spôsobom sa rozvinie pľúcna hypertenzia (vysoký krvný tlak v pľúcach). To má za následok respiračné (dýchacie) problémy.
Medzi najdôležitejšie klinické príznaky patrí:
- dlhotrvajúci kašeľ – hlboký, rezonujúci, častokrát je vyvolaný po záťaži
- nočné dyspnoe – sťažené dýchanie (dychová tieseň) objavujúce sa predovšetkým v nočných hodinách
- ortopnoe – sťažené dýchanie pri polohe v ľahu
- intolerancia záťaže
- poruchy spánku
- strata hmotnosti
Závažnejšie klinické príznaky srdcového zlyhania
Stagnácia krvi má často za následok rozvinutie pľúcneho edému, poprípade aj nahromadenie pleuránej efúzie (patologické nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine). Dlhodobá pľúcna hypertenzia následne zaťažuje aj pravú stranu srdca. Pri narušenej funkcii pravej časti srdca dochádza ku viaznutiu krvi vo veľkom krvnom obehu, čo má za následok vznik ascitu.
Ascites predstavuje odborný názov pre patologické nahromadenie voľnej tekutiny v dutine brušnej. Preto medzi vážnejšie klinické príznaky patrí zväčšenie objemu brušnej dutiny. Následkom výrazne zníženého srdcového výdaja dochádza ku synkopam, mdlobám. Synkopa často nastane práve pár sekúnd po záchvatovitom kašli. Najnebezpečnejším dôsledkom MVD je ruptúra (prasknutie) steny ľavej predsiene. Podrobnejšie informácie o ochorení a zoznam špecialistov na vyšetrenie srdca nájdete TU.
2. Syndróm suchého oka
Oči cavaliera sú veľké. Z estetického hľadiska sú vzhľadom k tomu roztomilí, no prináša to aj svoje nevýhody. Oči by nikdy nemali byť vypuklé. Čím sú vypuklejšie, tým viac sú vystavené vonkajšiemu prostrediu, a teda sú zraniteľnejšie. Tzv. suché oko je ochorenie, pri ktorom dochádza k poruche tvorby slzného filmu. Slzný film je tvorený troma vrstvami, pričom každá z nich má svoj význam. Pokiaľ dôjde k narušeniu tvorby čo i len jednej z nich, oko nie je dostatočne chránené. Smerom od rohovky na seba nasadajú postupne mukoidná, vodnatá a lipoidná zložka slzného filmu. Spolu tvoria kompaktnú ochranu oka.
Pri syndróme suchého oka postupne dochádza k poškodeniu rohovky. Preto sa ochorenie nazýva aj keratokonjuctivitis sicca, čo označuje suchý zápal rohovky aj spojovky oka. Zápal býva vzhľadom k anatomickému postaveniu očí zvyčajne obojstranný. Medzi klinické prejavy ochorenia patrí výtok z očí a ich pretieranie. Postupne dochádza k nenávratnému poškodeniu rohovky. V prípade dlhodobého zanedbania syndrómu suchého oka môže dôjsť ku zhoršovaniu až k samotnej strate zraku. Diagnostika sa robí najčastejšie za pomoci Schirmerovho testu. Viac informácii ohľadom tohto ochorenia sa dozviete TU v článku o mopsovi.
Konjuktivitídu, teda zápal očnej spojovky máme možnosť vidieť na obrázku vľavo. Medzi ďalšie možné ochorenia očí, ktoré sa vo veterinárnej medicíne vyskytujú menej často patria dedičný zákal a dysplázia (porucha) sietnice. Obidva ochorenia súvisia s poruchami zraku vedúcimi k slepote.
3. Zápal vonkajšieho zvukovodu
Ako uvádza aj samotný plemenný štandard, kavalier king charles španiel má dlhé ušnice zvesené popri hlave. Plemená, ktoré majú takýto typ uší mávajú častejšie problémy so zápalmi vonkajšieho zvukovodu, ktorý sa odborne nazýva otitis externa. Dôvodom je nadmerné zadržiavanie vlhkosti a následné pomnoženie kvasiniek alebo baktérií. Zápal zvukovodu môže prebiehať na jednej strane alebo aj obojstranne. Pes sa v oblasti uší nadmerne škrabe a často potriasa hlavou.
Zapálený zvukovod je začervenaný a edematický (opuchnutý). Po nadvihnutí ušnice zväčša cítiť nepríjemný zápach. Zmnoženie ušného mazu je pri rozvinutej otitíde pozorovateľné aj voľným okom, v prípade začínajúceho zápalu ho veterinárny lekár zaznamená pomocou otoskopu. Svetlejší žltohnedý výtok (exsudát) je charakteristickejší pre bakteriálne zápaly. Pri pomnožení kvasiniek sa vytvára tmavohnedý voskovitý exsudát. Infekciu vonkajšieho zvukovodu máte možnosť vidieť na obrázku.
Pokiaľ sa ochorenie dostane do chronického stavu, klinické príznaky sa môžu zmierniť. Netreba to však brať na ľahkú váhu. Chronické otitídy majú za následok zhrubnutie kože v tejto oblasti, čím sa priemer zvukovodu natrvalo zmenší. Čím užší je lúmen (kanál), tým viac vlhkosti sa v ňom bude udržiavať. Následne môže nastať ku opakovaným, ťažko liečiteľným zápalom. V niektorých prípadoch prichádza do úvahy ako účinná terapia už len chirurgický zákrok.
K ušným zápalom môžu viesť aj iné faktory, než len dlhé spustené ušnice cavaliera. Ďalšie príčiny sú alergie, osina, polypy a novotvary. Polyp predstavuje výrastok, ktorý zužuje kanál zvukovodu. Prospešné nie je ani jeho nadmerné čistenie. V prípade, že u svojho psíka pozorujete spomínané klinické príznaky, čím skôr navštívte veterinárneho lekára. Pri zápaloch zvukovodov terapia pozostáva z pravidelného výplachu uší a aplikácie liečivých prípravkov.
4. Ušný hematóm (othematóm)
Ako samotné dlhé ušnice, tak aj zápal zvukovodu (otitída) môžu viesť k vzniku othematómu. V jednoduchom preklade znamená hematóm (krvná podliatina) vytvorený na uchu. Vzniká prasknutím cievy, kedy sa krv dostane medzi kožu a chrupavku ušnice. Othematóm vzniká teda často ako komplikácia pri otitíde, kedy si pes škrabaním ucha alebo potriasaním hlavy túto cievu poškodí. Nie je však pravidlom, že sa vždy pri hematóme musí vyskytovať aj zápal zvukovodu. Cieva v ušnici môže prasknúť napríklad aj pri hre s iným psom alebo pri náraze.
V prípade, že sa krvou naplní celá dutina, krvácanie prestane a hematóm sa už nebude zväčšovať. Pri dotyku je ucho teplé a častokrát aj bolestivé. Othematóm sa po preliečení prípadného ušného zápalu rieši chirurgicky. Táto terapia sa najčastejšie vykonáva cca 10 dní od vzniku othematómu. Odklad chirurgického zákroku sa odporúča z toho dôvodu, aby došlo k zastaveniu krvácania.
Neriešený ušný hematóm sa časom síce zmenší, no obsah fibrotizuje, čo znamená, že sa jeho obsah prestúpi väzivovým tkanivom. Takéto uško bude hrubšie a môže deformovať chrupku ušnice. Terapia, pri ktorej sa obsah hematómu ihlou vypustí sa neodporúča, a to z dôvodu častých recidív (navrátenie ochorenia). Medzi ďalšie možné, ale menej časté ochorenia uší u cavalierov patrí vrodená hluchota a progresívna strata sluchu.
5. Syringomyélia
Rozšírenie centrálneho kanála miechy s následnou tvorbou dutiniek naplnených mokom vo vnútri miechy sa nazýva syringomyélia. Je to závažné neurologické ochorenie. Vzniká ako dôsledok vývojovej anomálie lebky, mozgu a miechy. Vďaka rozvoju špecializácie v rámci veterinárnej medicíny je toto ochorenie možné diagnostikovať a skúmať pre získanie podrobnejších informácií. Predpokladá sa jeho genetický základ. Pohlavie jeho výskyt neovplyvňuje.
Klinické príznaky sa začínajú prejavovať už v mladom veku, väčšinou do troch rokov. Vekom sa môžu stupňovať. Patrí medzi ne bolestivosť v krčnej oblasti a škrabanie. Kavaliere postihnuté týmto ochorením sa škrabú v oblasti krku, lopatiek a hrudnej kosti. Niekedy sa však labkou ani nedotýka srsti a majitelia pozorujú len pohyb končatiny. Jedná sa o záchvatovitý typ bolesti, ktorý sa prejavuje väčšinou len na jednej strane. Jeho pravdepodobnejší výskyt prichádza do úvahy pri rozrušení, pri hre alebo aj pri šklbnutí za vôdzku. Medzi závažnejšie klinické príznaky patria poruchy motoriky (ataxia – inkoordinácia) a paralýza (ochrnutie), poprípade iné neurologické deficity (nedostatky).
Psíky so syringomyéliou reagujú na manipuláciu v krčnej oblasti bolestivo. Postupne dochádza k úbytku svalovej hmoty v oblasti hrudníkových končatín. Ochorenia má teda rôznorodé, nešpecifické príznaky, no definitívnu diagnózu je možné stanoviť na základe MRI vyšetrenia. V súčasnosti a tomuto ochoreniu venuje viacero štúdií. Pokiaľ Vás ochorenie zaujíma a chceli by ste sa dozvedieť viac informácií, nájdete ich TU.
6. Ďalšie ochorenia
Medzi ďalšie ochorenia, ktoré postihujú kavalier king charles španiela vo vyššej frekvencii patrí luxácia patelly (vykĺbenie jabĺčka). Napriek tomu, že kavalier patrí medzi malé plemená, bola u neho popísaná aj dysplázia bedrového kĺbu. Koleno je zložitý kĺb, ktorého súčasťou je aj jabĺčko. Za fyziologických okolností sa pohybuje v chrupavčitom žliabku. Nie je teda so stehennou kosťou pevne zrastené. Pokiaľ dôjde ku zmene jeho polohy, mimo tohto žliabku, hovoríme o luxácii patelly.
U malých plemien dochádza ku dislokácii smerom ku osi tela, teda do vnútornej strany. Prejavuje sa prerušovaným krívaním a vo vyššom stupni aj zlým uhlením osi končatiny. Jedná sa teda o ortopedické ochorenie, ktorého terapia je chirurgická. Bez terapie môže dôjsť ku dráždeniu chrupavky a rozvoju osteoartrózy.
História plemena
Kavalier king charles španiel patrí medzi pomerne mladé plemená. Jeho predkom je tzv. toy španiel, ktorý už oddávna dopĺňal kráľovskú rodinu a vyššie postavené vrstvy ľudí. Okrem toho, že tieto psíky mali dlhšie ňufáky, boli aj väčšieho vzrastu. Portréty zahŕňajúce anglické toy španiele pochádzajú už z 15. a 16. storočia. Boli obľúbené predovšetkým za vlády Stuartovcov a Tudorovcov.
Podľa historických záznamov sa kráľ Karol II., ktorý patril medzi vášnivých chovateľov týchto psov, vždy na verejnosti pohyboval so svojimi chlpáčmi. Preto mali toy španiele povolený vstup aj na verejné priestranstvá. Mohli byť dokonca prítomné aj v budove parlamentu. Podľa britských kráľov Karola I. a Karola II. dostal kavalier prímenie Kráľ Karol. Po jeho smrti ich popularita upadla. Do obľuby sa dostal pre zmenu mops. Krížením týchto dvoch plemien vznikol dnešný cavalier. Od mopsa prevzal aj skrátenú ňufákovú časť a aj menší vzrast. Kráľ Charles mal toto plemeno vo veľkej obľube.
V Blenheimskom paláci sa nachádzali iba cavaliere jedného sfarbenia. Názov po tomto paláci im ostal dodnes. O výstavy sa začali chovatelia v Anglicku zaujímať až v 19. storočí. Vtedy sa ale ešte plemeno trochu líšilo, pretože do úvahy prichádzali aj cavaliere s klenutou lebkou a predkusom. Prvýkrát bolo plemeno King charles spaniel zapísané do britského Kennel Clubu v roku 1892. Tieto psy však boli krížené s mopsom vo vysokej miere, ich nosová časť bola teda kratšia než u dnešného cavaliera.
Za rok znovuzrodenia psov s dlhým nosom sa považuje rok 1926, kedy sa Roswell Eldridge začal zaujímať o španiele starého typu. Bol nemilo prekvapený, keď navštívil Britániu a nenašiel tu španielov s dlhým nosom. Ponúkal za ne vysoké sumy peňazí. Oficiálny plemenný štandard plemena kavalier king charles španiel bol vydaný v roku 1945.
Kúpa cavaliera
Máme viacero chovných staníc na Slovensku, ktoré ponúkajú na predaj šteniatka kavalier king charles španiela. Či už si hodláte priniesť domov šteňa alebo dospelého psíka, vždy je užitočné naštudovať si vopred minimálne informácie ohľadom jeho starostlivosti, povahy a najčastejších ochorení. V nasledujúcom prehľade sa dozviete základné plusy a mínusy pri rozhodovaní, či si zaobstarať cavaliera.
Prečo áno
- je ľudomil
- je vhodný aj pre začiatočníka a aj do rodín s malými deťmi
- vhodným majiteľom môže byť aj senior
- je prispôsobivý – na jednu stranu vie byť aktívny a rád sa s vami prejde aj po horách, na druhú stranu s Vami ochotne presedí celý deň na gauči
- vďaka jeho váhe ho nebudete mať problém zobrať na ruky alebo do prepravky a preniesť
Prečo nie
- neznesie byť dlho sám
- má lovecký inštinkt
- častejšie sa u neho vyskytujú ochorenia srdca, očí a uší
- má sklon k rozvoju obezity
- nie je vhodný do koterca
Pokiaľ by ste sa radi dozvedeli viac ohľadom plemena cavalier, rôzne informácie vrátane databázy a kalendáru akcií nájdete TU.
- https://www.fci.be/Nomenclature/Standards/136g09-en.pdf
- https://www.cavalierclub.cz/o-plemeni-kavalir-king-charles-spanel_118.html
- http://www.cavalier.sk/index.php?page=srdce
- https://dogtime.com/dog-breeds/cavalier-king-charles-spaniel#/slide/1
- Dorling Kindersley Limited. Plemená psov : Kompletný sprievodca. Bratislava : Ikar, 2013. 351 s. ISBN 978-80-551-3361-4.
Článok je zaradený do kategórie: Dlhosrsté psy, Malé psy, Psy, Psy s hodvábnou srsťou, Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy, Spoločenské a dekoratívne psy
Mohlo by vás zaujímať
- Sibírsky husky, nezávislý huňatý záprahový majster - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Weimarský stavač, striebristý poľovník - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Border kólia, inteligentné živé striebro - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Jazvečík, pes mnohých tvárí- vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Bernský salašnícky pes, ideálny rodinný chlpáč - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Biely švajčiarsky ovčiak, snehobiely pokojný vlk - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Nemecký ovčiak, všestranný psí pomocník - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť
- Yorkshírsky teriér, malý veľký pes - charakteristika, vzhľad, výživa a starostlivosť