„V zdravom tele zdravý duch” bude veľmi pravdepodobne hlavné motto každého amerického stafordšírskeho teriéra. Skráteným názvom Amstaf, americký staford alebo staford, ktoré mnoho z nás pozná skôr, ako celý názov tohto plemena, je veľmi živý až hyperaktívny psí kamarát. Žiadna plocha nie je preňho príliš veľká na to, aby ju celú prebehol a po minúte oddychu si iste rád zabehne aj ďalšie kolo. Toto energické klbko šťastia so širokým úsmevom sa počas svojej existencie stretlo s veľkým odsudzovaním a strachom nejedného okoloidúceho. Z veľkej časti to však absolútne nie je ich chyba! Tieto psy v sebe majú dušu bojovníka, no okrem nej sa v nich skrýva aj obrovské milujúce srdce, ktoré pri správnej výchove ukazuje svoje najlepšie vlastnosti! Netreba sa preto nechať oklamať slovami ako bojové plemeno či nebezpečný pes. Bojové nie sú psy, ale ľudia, ktorí svoje štvornohé milujúce dušičky menia na svoj obraz a podnecujú ich najhoršie vlastnosti.
Základné údaje
Starostlivosť a zdravie
Povahové vlastnosti
Tréning
Socializačné schopnosti
Problémové správanie
Americký staford - navigácia v článku
- Vzhľad a štandard plemena
- Americký stafordšírsky teriér modrý (blue)
- Nie je podstatná výška a váha, ale ich pomer
- Hlava
- Kupirácia uší u amerického staforda – zakázaný prežitok
- Trup a chvost
- Končatiny
- Americký stafordšírsky teriér (amstaf) a americký pitbull teriér (pitbull) – aký je medzi nimi rozdiel?
- Druhý príbuzný – americký stafordšírsky teriér a stafordšírsky bulteriér (stafbull)
- Povaha
- Pre koho je vhodný?
- Starostlivosť a výchova
- Vzťah k zvieratám a deťom
- Výživa a kŕmenie
- Najčastejšie ochorenia
- História plemena
- Kúpa amerického stafordšírskeho teriéra
Vzhľad a štandard plemena
Americký staford vzhľadom pripomína jeho vzdialeného bratranca, ktorý je v našich končinách o niečo málo známejšie plemeno – amerického pitbullteriéra, známeho ako pitbull. Jedná sa teda o psíka s mohutnou a harmonickou postavou, ktorá už z pohľadu dáva najavo, koľko sily v sebe skrýva. Vďaka svojim výborne vyvinutým svalom budí impozantný a vyrovnaný celkový dojem. Vyžarovanie sily majestátnosti, ktoré v sebe tento psík nesie, nenarušuje ani ich stredná veľkosť.
Ich srsť je krátka a priliehavá, vďaka čomu nevyžaduje priveľa starostlivosti. Fakt, že ich srsť nemá takmer žiadnu podsadu, prispieva priliehavému dojmu krycej vrstvy srsti. Variantov, čo sa farebnosti srsti týka, poznáme pomerne širokú škálu. Najobľúbenejším sfarbením v poslednej dobe je modrá – teda blue sfarbenie, ktoré je stále viac a viac vyhľadávané medzi chovateľmi. Štandard však nepodporuje viac ako 80% bieleho, čierneho so žíhaním či pečeňového sfarbenia. Najmä biele psy sú rizikové. Nejde o samotnú farbu, ako o zdravotné komplikácie, ktoré so sebou nesú. Tieto psy sú často slepé alebo majú zhoršené videnie, ktoré súvisí s nedostatkom pigmentu.
Americký stafordšírsky teriér modrý (blue)
Amerického staforda modrého považujeme za veľmi jedinečné a obľúbené sfarbenie. Dokonca sa postupne dostáva na prvú priečku, čo sa týka záujmu o variant farby. Vzniká vďaka takzvanému dilution lokusu (lokus je génové miesto, určitý úsek molekuly DNA, ktorá nesie jeden gén), ktorý jednoducho povedané zriedi čierne sfarbenie srsti. To naberá odtiene sivo-čiernej, ktorá má konce chlpu sfarbené metalicky. Celkový odtieň v prevažnej väčšine môžeme najlepšie vidieť pod priamym slnkom. Mnohokrát tieto psy majú aj nevšedné modro sfarbené oči.
Hoci sa jedná o obľúbené sfarbenie, pre psa nie je typickým a vzniku tohto sfarbenia prechádza množstvo pokusov v krížení a šľachtení, ako aj zložitých štúdií. Kanadská štúdia Genes affecting coat colour and pattern in domestic dogs: a review autorov S. M. Schmutz,T. G. Berryere z roku 2007 skúmala vplyv modrého a šedo-striebristého sfarbenia. Vykázali určitú opakujúcu sa tendenciu k zvýšenému vypadávaniu srsti a kožným ťažkostiam, ktoré sa však odlišovali v závislosti od plemena aj intenzity sfarbenia. Veľkým šťastím ostáva, že u amerických stafordov nepozorujeme zvláštne zdravotné problémy v súvislosti s týmto sfarbením.
Nie je podstatná výška a váha, ale ich pomer
Štandard medzinárodnej kynologickej federácie (FCI) uvádza, že konečná váha či výška nie je u amerického staforda podstatný parameter. V praxi to znamená, že ich váha a výška nie je určujúcim parametrom pri výstave, ktorý má veľký vplyv na konečné hodnotenie, či možnosť uchovnenia daného jedinca. Nepovažuje sa teda za vylučujúcu chybu. Dôležitým bodom, ktorý musia však títo psi splniť je pomer oboch parametrov – teda aby pes pôsobil symetricky. Akonáhle je privysoký v pomere na svoju hmotnosť, či naopak prinízky, stráca body v svojom hodnotení. Kumulovať tento pomer vieme pomocou vyváženej a dostatočne výživne pestrej stravy a dostatočného množstva pohybu. Uprednostňujú sa však psy s kohútikovou výškou 46 až 48 centimetrov a suky o niečo nižšie, 43 až 46 centimetrov. V takýchto prípadoch je najvhodnejšou váhou pre psa od 22-28 kilogramov a 18 až 24 kilogramov pre suku.
Hlava
Hlava je strednej dĺžky a v celej dĺžke hlboká. Na pohľad pôsobí mohutne a široko, vďaka výraznému svalstvu líc, dobre vyvinutému čelovému sklonu a širokému kostnému podkladu lebky. Nos (ňucháč) nesie vždy výhradne čiernu farbu. Papuľa má strednú dĺžku a výrazne klenutie hornej časti. Pod očami prudko klesá, čo vytvára ich štandardný výraz. Oči sú tmavé a okrúhle, dobre vsadené. Umiestnené pomerne ďaleko od seba, pričom je vždy prítomná pigmentácia očného okolia. Uši, nasedené pomerne vysoko, nesie americký staford polopostavené či vztýčené, najčastejšie však ružičkové (skladaná ušnica). Štandard však nepovoľuje ovisnuté uši, ktoré sa penalizujú.
Kupirácia uší u amerického staforda – zakázaný prežitok
Štandard plemena, ktorý bol vytvorený už v roku 1997, povoľuje možnosť kupirácie uší u týchto psov. Podmienkou kupirácie uší je samozrejme to, že ich povoľuje legislatíva daného štátu. Ak je táto úprava v štáte zakázaná, so psom sa tam výstavy rozhodne nezúčastníte. Funguje to teda podobne, ako pri skracovaní chvostov u psa. Ak máte poľovníckeho psa, napríkladweimarského stavača, so skrátením chvostom, v krajinách susedov ako je Nemecko, Vás na výstavu rozhodne nepripustia. Najväčším rozdielom týchto dvoch úprav je jednak dôvod ich vykonávania a jednak aj fakt, že kupirácia uší je na Slovensku zakázaná.
Prečo je kupírovanie uší zakázané?
Kupírovanie uší je považované za čisto estetickú a kozmetickú úpravu vzhľadu psa. Takáto činnosť môže byť jednoducho považovaná za spôsobovanie zbytočnej bolesti psovi, ktorá preň nemá žiadny priaznivý účinok. V slovenskom zákone však tento pojem nie je presne definovaný. Definíciu si teda požičiavame z českého zákona (č. 246/1992 Sb. na ochranu zvierat proti
týraniu, § 3 písm. t), ktorý kupírovanie charakterizuje ako kozmetický zákrok na oboch ušiach, v dôsledku ktorého dochádza k strate či skráteniu ušného boltca a zmene vzhľadu zvieraťa.
Takýto zákrok sa vykonáva v prípade, ak k tomu smeruje zdravotný stav psa, nikdy nie však obojstranne. Veterinárny lekár musí vedieť zhodnotiť, či to zdravotný stav vyžaduje, pričom však v dnešnej dobe nezaznamenávame veľa zdravotných stavov, kde by sa vyžadoval takýto vážny úkon. Pracovné účely na vykonanie tohto zákroku nestačia. Má to aj veľmi jednoduchý dôvod – iné poľovnícke a pracovné plemená, ako jazvečík či stavač, majú uši podobne stavané a vo vykonávaní poľovníckej činnosti nepôsobia nijak obmedzujúco.
História kupírovania uší – ako sme sa k samotnej praktike dostali
Kupirácia má svoje korene, kým tieto plemená boli používané na ochranu majetku či stáda, ako aj ochranu objektov pred zlodejmi. Uši, ako iste potvrdí nejeden chovateľ, patria medzi veľmi citlivé partie, ku ktorým sa útočiace zviera či človek ľahko dostane. Veľké lietajúce uši sa stali tak ľahkým cieľom vlamačov a mohli tak štvornohého strážcu premôcť. Samozrejme, k dôvodom prispel aj fakt, že kupírované uši pridávali na nebezpečnom vzhľade týchto psov a ich celkový dojem pôsobil odstrašujúco na ľudí, ktorí by pomýšľali na krádež.
Trup a chvost
Ťažký a mierne klenutý krk strednej dĺžky prechádza do pomerne krátkeho chrbta. Ten od kohútika smerom ku krížovej oblasti mierne klesá. Kríže sú po koreň chvosta rovnako krátke a šikmé. Americký staford má mierne vyklenuté bedrá. Široký a hlboký hrudník pokračuje k dobre klenutým rebrám, ktoré dosahujú pomerne ďaleko dozadu. Chvost je v pomere k veľkosti tela dosť krátky. Nasadzuje sa nízko. Vďaka klesavej tendencii chrbta na pohľad pôsobí ešte nižšie. Počas priebehu sa stenčuje a na jeho konci vytvára špic ukončení srsťou. Skracovanie chvostov u tohto plemena štandard nepovoľuje, takže s takto skrátením chvostom by ste na výstave neuspeli. Jediným dôvodom na skrátenie chvosta sú zdravotné príčiny, kedy je amputácia nevyhnutná a veterinárny lekár vystaví potvrdenie o takomto stave.
Končatiny
Hrudníkové, teda predné končatiny, má americký stafordšírsky teriér rovné, so silným kostným podkladom. Mocné a svalnaté plecia skrývajú pomerne dlhé a šikmé lopatky. Panvové, teda zadné končatiny, má zas staford veľmi svalnatné. Päty má nízko umiestnené, rovné – nesmú sa stáčať dovnútra či von. Stredne veľké labky sú dobre klenuté a majú kompaktné prsty.
Pohyb americké staforda je pružný, nesmie pôsobiť rolujúco. Nesie sa pomerne ľahko na svoj vzhľad a považujeme ho za obratný.
Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.
Americký stafordšírsky teriér (amstaf) a americký pitbull teriér (pitbull) – aký je medzi nimi rozdiel?
Podobnosť týchto plemien padne do oka asi každému z nás. Vďaka tomu, že jedno z týchto plemien uznáva UKC (Americký pitbull teriér) a druhé AKC a FCI (Americký stafordšírsky teriér), sa v pohľade mnohých ľudí jedná o totožné plemeno. A hoci sa obe tieto plemená šľachtili naraz a prakticky z rovnakých predkov, počas šľachtenia napriek tomu došlo k určitým zmenám. Z toho dôvodu tieto plemená rozlišujeme.
Povahové aj vzhľadové charakteristiky sú si v mnohom podobné, či dokonca totožné. V základných povahových črtách budeme len ťažko hľadať akýkoľvek rozdiel. Možno skôr v intenzite prejavu týchto čŕt, ktoré sa však zvyknú líšiť aj u jedincov jedného plemena. Stavba tela pitbulla rovnako pripomína staforda. Dosahujú zväčša vyššieho vzrastu, aj keď výškové rozdiely u pitbulla sú ešte o niečo výraznejšie ako u staforda. Zväčša majú atletickejšiu postavu a ich hlava nepôsobí tak hranato. Jednoznačne rozoznať tieto plemená sa však dá iba vďaka preukazu o pôvode. V prípade nepapierových miešancov sú tieto rozdiely mnohokrát ešte menej výraznejšie a ostáva nám len hádať, o ktoré plemeno sa jedná.
Druhý príbuzný – americký stafordšírsky teriér a stafordšírsky bulteriér (stafbull)
Ďalší príbuzný amerického staforda – stafordšírsky teriér, je akoby menší brat amerického stafordšírskeho teriéra. Napriek nižšiemu vzrastu má ešte o niečo mohutnejšiu postavu a dokonca sa líši aj v niektorých povahových vlastnostiach. Hoci aj stafbull prejavuje určitú dominanciu, oveľa lepšie vychádza s inými psami. Rozdiel je aj v krajine ich pôvodu. Oba tieto psy sa začali šľachtiť, rovnako ako pitbull, už v Anglicku. Plemeno americký stafordšírsky teriér, ako iste viete podľa jeho názvu, vzniklo až po jeho prevoze do Spojených štátov amerických. Stafordšírsky bulteriér, oproti tomu, je plemeno, ktoré sa vyšľachtilo v svojej pôvodnej domovine, v Anglicku.
Povaha
V prvom rade nikdy nesmieme zabúdať na históriu tohto plemena a to, na čo boli šľachtení. Tieto húževnaté a nádherne psíky sa v minulosti využívali nie len na stráženie majetku, ale aj na kruté psie zápasy, vďaka ktorým získali pochybnú a kontroverznú povesť. Ak nemá toto plemeno dostatok pozornosti a výchovy, optimálne množstvo pohybu a milujúcu rodinu, škody, ktoré dokáže napáchať, dosahujú obrovských rozmerov. Preto určite nemajú čo robiť v rukách neskúseného a nevyrovnaného chovateľa. Tieto príbehy väčšinou končia v televíznych správach, ako neovládateľné bojové plemeno, ktoré znovu ublížilo svojmu majiteľovi či okoluidúcemu. Veľkou škodou ostáva, že sa už neuvádza, aký život predtým pes žil a akej výchovy sa mu dostalo.
Napriek celej svojej minulosti, ich najpríznačnejšiu vlastnosť tvorí oddanosť a láska k svojmu majiteľovi. Jedná sa o ten typ psa, ktorý sa postaví medzi akékoľvek nebezpečenstvo a svojho pána, aby ho ochránil. Aj za cenu svojho vlastného zdravia či života si ho uchráni a s ním aj celú jeho rodinu. Miluje predovšetkým deti a má s nimi skutočne výborný vzťah. Existujú štatistiky, ktoré dokazujú, že pokoj a rozvaha, ktorú v sebe tento psík skrýva, sa dá porovnať s pokojom aj rodinného maznáčika zlatého retrívera. Na Slovensku sa v roku 2003 uskutočnila štúdia pre potreby diplomovej práce, v ktorej Ing. Mazúrová testovala reakcie 10 amerických stafordšírskych teriérov na rôzne podnety. Agresivita sa ukázala iba u dvoch z desiatich pozorovaných jedincov, pričom u jedného z nich to preukázateľne spôsobila zlá výchova majiteľa.
Energia na rozdávanie – a ešte omnoho viac
Zabúdať nesmieme ani na ďalšie výborné vlastnosti ako je neskutočná dynamickosť, energickosť a hravosť. Rád sa skamaráti s každým Vašim známym či návštevou, hlavne ak ho trochu poškrabkajú a hodia mu jeho obľúbenú aportovaciu loptičku. Dostatočne pozoruhodná je aj ich bystrá myseľ, ktorá sa pokúsi Vás akýmikoľvek prostriedkami presvedčiť, že si zaslúžia ešte aspoň pamlsok navyše. Rovnako ako dokážu pobehovať a lietať, dokážu s Vami aj večer leňošiť pri televízií, najmä ak ich pustíte k Vám na gauč či do postele.
Ak by sme mali prirovnať toto plemeno k predmetu, určite by to bol raketový tank. Má veľké množstvo energie a sily, ktorú zo seba potrebuje dostať. Ak sa teda staford veľmi teší, teší sa so všetkou vervou! A občas (skoro nikdy, kým ho to nenaučíte) nedáva v týchto chvíľach dostatočnú pozornosť na svoje okolie. Vázy z poličky lietajú a pohár sa nebezpečne hýbe na hrane stola – a staford ešte stále neprejavil všetku radosť z Vášho príchodu domov. Tak sa správa aj von – a občas zvalcuje čokoľvek, čo mu stojí v ceste. Ak sa mu do cesty postaví strom, pokúsi sa zvalcovať aj ten, ale žiadny strach. Mnohokrát tieto strety na pohľad pôsobia oveľa horšie, ako v skutočnosti sú.
Dôležité je vedieť aj to, že sa teší skutočne často. Ak mu venujete pohľad alebo sa vrátite z práce…či z toalety, lebo tých päť minút, počas ktorých Vás a Vášho staforda delila obrovská vzdialenosť na šírku dverí, je skutočne veľa!
Kontroverzná povaha vs rodinný miláčik
Plemeno amerického stafordšírskeho teriéra sprevádza nepekná reputácia. Vďaka jeho histórií a neznalým majiteľom sa staford dostal do nepriazne nielen obyčajných ľudí, ale dokonca celých štátov, kde je jeho chov zakázaným či podstatne obmedzeným. Napriek všetkému, čo sa nejeden skutočný chovateľ snaží dokázať, a teda ako jednoducho sa u tohto psa dosiahne dokonalej vyrovnanej a pokojnej povahe, sa s ním táto jeho povesť nesie ďalej. Média, ukazujúce najhoršie prípady útokov amerického staforda, či jemu podobným plemenách, na tejto reputácií len pridávajú a dostáva sa tak do veľkej nemilosti.
V skutočnosti, napriek tomu, že je tento pes naozaj veľmi dominantným vo vzťahu k iným zvieratám, sa dokáže mojkať a maznať so svojou rodinou celé hodiny a každú minútu si bude užívať. Vie dať človeku presne toľko lásky, ako každé iné plemeno, možno aj niečo navyše. Stačí sa naň pozrieť v tom správnom svetle a namiesto vycerených zubov uvidíte široký úsmev a namiesto agresie kývajúci chvost volajúci Vás k hre.
Pre koho je vhodný?
Tieto energické torpéda potrebujú v prvom rade aktívneho a sebaistého chovateľa. Nie sú vhodné do rúk neskúsených chovateľov a dokonca ani takým, ktorým už cez ruky prešli plemená jednoduché na výchovu. Všetko čo tieto psy robia, robia na 120% a pritom ešte dokážu venovať dostatočné množstvo pozornosti okoliu a sledovať či za rohom nečíha nebezpečenstvo. Na vybitie takého množstva energie určite nebude stačiť pár minútová prechádzka jedenkrát denne! Z toho dôvodu sa hodia skôr k aktívnejším ľudom, schopným im dopriať dostatok pohybu.
Ak máte dom so záhradou, ktorú treba strážiť, americký staford bude po správnom výcviku vynikajúcim strážcom. Hodí sa aj na pozíciu strážcu rodiny a Vaše deti nespustí z očí. Vďaka rýchlej učenlivosti sa z neho stane aj dobrý záchranár a mnoho predností poukazuje aj na špičkového pracovného psa. Neraz sa s ním, najmä v zahraničí, stretneme práve v ozbrojených zložkách, dokonca aj v štátoch, kde je jeho chov prísne kontrolovaný.
Jeho krátka lesklá srsť s nedostatkom podsady sa však za žiadnych okolností nehodí do zimných mrazivých večerov na pobyt v exteriéri. Podsada, ako ochranná termoregulačná vrstva, chráni zviera pred vplyvom vonkajšieho prostredia, takže staford ostáva v tomto prípade viac-menej nechránený a chladné počasie mu môže jednoducho ublížiť. Ak nechcete psa, ktorý by žil s vami v byte, musíte mu minimálne zabezpečiť vyhrievanú či zateplenú búdu, prípadne iné teplé miesto, kde sa môže skryť. Najspokojnejší však jednoznačne bude vedľa Vás na gauči či posteli v pohodlí.
Komplikovaným je preňho život so staršími ľuďmi, ktorí s ním pravdepodobne nebudú veľmi stíhať. Množstvo energie, ktoré musí chovateľ venovať do tréningu a množstvo pohybu môže byť pre staršieho človeka skutočným problémom, a preto by mali voliť nenáročnejšie plemená.
Reputácia bojového plemena
Ďalší aspekt chovu týchto nádherných psov je pohľad okolia. Pripravte sa na to, že sa stretneme so strachom a mnohokrát aj odporom. Rátajte s možno pre Vás nevšednými reakciami okolia na Vášho psíka a pripravte sa na to. Ľudia zo strachu môžu v blízkosti psa spraviť prudký pohyb či inak nevhodne zareagovať, čo pes nemusí pochopiť správne. Socializujte ho preto tak, aby tieto reakcie preňho neboli úplnou novinkou a nereagoval presne tak, ako daný človek čaká.
Len do skúsených rúk
Ako sme už uviedli, napriek všetkým pozitívnym vlastnostiam, ktoré sa skrývajú v tomto kontroverznom a pre verejnosť často nepochopenom psovi, nie je vôbec vhodný do rúk začiatočníkov. Iba skúsený chovateľ, ktorý vie ako pristupovať k tak dominantnému psovi, ako je americký staford, ho dokáže dostatočne vycvičiť. V opačnom prípade, sa jednoducho môže stať, že z Vášho milovaného psa sa stane ďalší smutný článok v médiách, ktorý len prispeje k zlej reputácií.
Majiteľ, tohto dominantného plemena, by mal byť naozaj sebavedomý a vedieť to prejaviť. Dominantného psa vychová len dominantný majiteľ. Dopriať psovi dostatok tréningu, vyžitia – ako fyzického, tak aj psychického a socializácie. Pri chybnej výchove sa tieto psy stávajú neovládateľné, agresívne či bojazlivé. A ako iste vieme, bojazlivý pes zaútočí ešte skôr ako ten, čo celý čas šteká.
Bull športy – veľká zábava a správne vybitie energie
V minulosti boli tieto psy používané na kruté zápasy s býkmi či medzi sebou navzájom. Na takúto aktivitu tieto psy samozrejme potrebovali obrovskú silu, šikovnú obratnosť a aj poriadnu rýchlosť. Tieto vlastnosti v nich boli podporované šľachtením. Vďaka tomu majú dnes stále veľké množstvo energie a týchto vlastností na rozdávanie. Potreba vybitia tejto energie sa pretavila do vzniku špecifických psích športových disciplín určená práve pre psie plemená typu bull. Okrem amerického stafordšírskeho teriéra sa v týchto športoch vynikajúco uplatníme aj s jeho vzdialenými bratmi ako je americký pitbull teriér či stafordšírsky bullteriér.
Ako každý psí šport, tak aj bull športy vyžadujú obrovskú dôveru medzi handlerom (psovodom, teda človekom, ktorý riadi psa pri disciplíne) a samotným psom. Okrem dôvery vyžadujú množstvo disciplíny, tréningu a výchovy. Podceniť nesmieme ani socializáciu, ktorou predídeme k zbytočným potýčkam s inými súťažiacimi psami. Americkým stafordom, ako aj ich vzdialeným bratom, sa tento štýl športu naozaj ráta! Občas natoľko, že je náročné im zobrať motivačnú pomôcku z úst. To vyžaduje samostatný tréning.
1. Monkey Track
Túto disciplínu vieme jednoducho prirovnať k agility, o ktorom sme bližšie písali v článku o border kólií. Prvým rozdielom medzi týmito prekážkovými dráhami je to, že pri monkey track je často pes na vôdzke, kdežto agility sa behá na voľno. Druhým je náročnosť a akási mohutnosť prekážok. Prekážky pre bull typy psov môžu mať vyššiu náročnosť práve vďaka ich jedinečnej sily. Ak chcete so psom trénovať bull športy, práve monkey track môže byť skvelým začiatkom! Pri tréningu nacvičíte dokonalé zvládnutie poslušnosti a pripravíte psa na možno nečakané situácie a prekonanie strachu (z hojdačky či uzavretého tunela). Dráha býva dlhá 100 alebo 200 metrov a úlohou psa s handlerom je zabehnúť túto trať v čo najkratšom čase.
2. Trust Load up
Pri tejto disciplíne má pes za úlohu vytiahnuť určitú váhu (najčastejšie sa používa guma so závažím) do výšky. Váha je pomocou kladky zavesená na lane, ktoré končí takzvaným peškom (motivačná pomôcka, do ktorej sa pes jednoducho a pohodlne zahryzne). Cúvaním následne pes vytiahne závažie do výšky. Súťaží sa buď na rýchlosť – teda vytiahnutie závažia v čo najkratšom čase alebo na váhu – teda na vytiahnutie čo najvyššieho množstva závažia.
3. Weight drag pull
V tejto disciplíne má pes na špeciálom postroji pripevnené sane s určitou váhou. Jeho úloha je zabehnutie určitej vzdialenosti, 40 metrov, za čo najkratší čas. Maximálne množstvo času, ktoré môže psovi zabehnutie trvať, sa stanovilo na 60 sekúnd. V opačnom prípade sa pokus počíta ako neplatný. Psy majú presne určenú hmotnosť, ktorú ťahá. Pohybuje sa od 0,5-násobku svojej váhy (pre suky stafordšírskeho bullteriéra, psy majú určený 0,75-násobok) až po hmotnosť svojej vlastnej váhy (americké stafordy a americké pitbull teriéry). Špecifická disciplína je aj Weight Pull Sprint, kedy záťaž, ktorú pes ťahá, tvorí iné predmet či človek na trojkolke. Tento predmet či človeka pes ťahá na dĺžku obvykle 50 metrov v čo najkratšom čase.
4. Hang time
Úlohou psa je zavesenie psa na peška, ktorý je pripevnený na konštrukcii a vytrvanie v tejto pozícií čo najdlhšie. Čas sa počíta od momentu, kedy je pes zadnými nohami vo vzduchu, visiaci pomocou zahryznutia do peška vo vzduchu a bez dotyku majiteľa. Niektoré psy takto vydržia visieť aj viac ako hodinu.
5. A-Frame
Táto disciplína je pomerne mladá a prvotne určená pre americké bullteriéry. V dnešnej dobe v nej však závodia bežne aj stafordy či pitbully. Základom je špeciálna prekážka v tvare písmena A presne určených rozmerov. Pes má za úlohu počas jednej minúty prekonať túto prekážku v čo najvyššom počte. Pri niektorých súťažiach sa robí aj na tri série (3 krát po jednej minúte) s minútovou pauzou medzi každou sériou. Jedná sa o disciplínu náročnú na kondíciu a vytrvalosť zvieraťa a dostatočnú motiváciu majiteľa, aby psa naučil správne prechádzať z jednej strany kolmými strechami na druhú stranu.
6. Tug of war
Jediná bull disciplína určená pre dvoch psov, ktorý súťažia naraz medzi sebou – tag of war, je jednoducho povedané preťahovanie lanom. Oba psy dostanú do papule pešky, ktoré sú spojené reťazou. Musia vydržať ťahať peška dlhšie ako súper. Vo chvíli, keď jeden zo psov peška pustí, súťaž končí a vyhráva pes, ktorý ho udržal dlhšie. Zaujímavosťou je čas trvania disciplíny. Kým v niektorých prípadoch vydržia psy ťahať peška len niekoľko sekúnd, iné sa tak ponoria do ťahania, že sa táto súťaž môže pretiahnuť až na niekoľko hodín. Dôležitou súčasťou disciplíny je výber protivníka. Psy, ktoré sa proti sebe postavia by mali byť vyrovnané váhou, výškou a pohlavím.
7. Wall climbing (známy aj ako High climb)
Pes v tejto disciplíne musí vybehnúť po kolmej stene a zahryznúť sa do visiaceho peška. V zavesení musí vydržať minimálny čas, pričom najčastejšie sa jedná o tri sekundy. Na úspešné zvládnutie má pes štyri pokusy, pričom každý pokus, kedy pes spadne a nevyšplhá do dostatočnej výšky sa ráta za neplatný, rovnako ako v prípade, ak sa v zavesení udrží menej ako tri sekundy.
Rekord u amerického staforda a pitbulla u psa je 375 centimetrov a suky 350 centimetrov. V kategórií stafordšírskeho bullteriéra a anglického bullteriéra u psa 260 centimetrov a u súk 225 centimetrov.
8. High jump
Táto disciplína sa v mnohom podobá Wall climbingu s tým rozdielom, že sa pri zavesení na peška pes nešplhá po kolmej stene, ale skáče do výšky bez opory. Rovnako sa súťaží na výšku výskoku a pes sa musí na peškovi udržať stanovenú dobu.
Rekord u amerického staforda a pitbulla u psa je 235 centimetrov a suky 225 centimetrov. V kategórií stafordšírskeho bullteriéra a bullteriéra u psa 170 centimetrov a u súk 165 centimetrov.
9. Long jump
Disciplína, ako vyplýva z názvu, založená na skoku psa do diaľky. Súťaž prebieha na špeciálnej konštrukcii, ktorá sa postupne dvíha. Prvá tyčka konštrukcie je umiestnená vo výške 10 centimetrov a posledná zhruba v 40 centimetroch, podľa dĺžky celej konštrukcie. Vzdialenosť medzi samotnými tyčkami je 10 centimetrov. Úloha psa je preskočiť čo najviac tyčiek na konštrukcii a dopadnúť čo najďalej.
Psy začínajú na ľubovoľnej vzdialenosti, ktorú určuje handler. Najmenej však pre kategóriu amerického staforda a pitbulla 200 centimetrov a stafordšírskeho bullteriéra a bullteriéra 150 centimetrov. Ak pes nepreskočí stanovenú vzdialenosť, pokus sa stáva neplatným. Pri troch neplatných pokusoch v priebehu súťaže sa pes zo súťaže vylučuje.
Rekord u amerického staforda a pitbulla u psa je 625 centimetrov a suky 585 centimetrov. V kategórií stafordšírskeho bullteriéra a bullteriéra u oboch pohlaví niečo nad 470 centimetrov.
10. Treadmil Race
Disciplína zameraná na rýchlosť a vytrvalosť pri behu. Pes behá na špeciálnom bežiacom páse s meračom po dobu 2 minút. Bežiaci pás však nemá žiadny umelý pohon, takže popri behu pes tlačí so sebou aj váhu samotného pásu, ktorá dosahuje vyše 8 kilogramov. Jeho úloha je zabehnúť v tomto časovom limite čo najdlhšiu vzdialenosť. V niektorých prípadoch sa hodnotí aj max speed, teda najvyššia dosiahnutá rýchlosť behu.
11. Weight pulling
Ťahanie bremien poznáme ako kráľovskú disciplínu bull športov. Cieľom je utiahnuť čo najväčšie bremeno na dráhe určitej dĺžky (4/5 metrov najčastejšie). Pomocou špeciálneho postroja sa na psa pripevní vozík s nákladom. Vozík, buď v koľajniciach či na rovnom asfaltovom povrchu, na sebe nesie aj viac ako 100-násobok psovej váhy. Maximálne stúpanie dráhy môže byť 1%. V extrémnych prípadoch vidíme videá, na ktorých tieto psy utiahnu za sebou aj menší kamión a podobne. Hodnotíme jednak najvyššiu utiahnutú váhu a rovnako aj jej prepočet na váhu psa.
Ak sa so svojim psom rozhodnete pre ktorýkoľvek z týchto bull športov a nemáte veľa skúseností, radíme Vám vždy vyhľadať profesionálneho trénera, ktorý Vám s tréningom pomôže a naučí Vás základné pravidlá. Tréning takého typu psieho športu jednoznačne nie je ľahký a je potrebné byť aj opatrný, čím predídete zbytočným zraneniam Vás či Vášho psieho miláčika.
Starostlivosť a výchova
Základná starostlivosť o amerického staforda nevyžaduje žiadne špeciálne úkony. Vzhľadom na nedostatok podsady, ktorú toto plemeno má, sa vyčesávanie zjednodušuje. Častejšie vyčesávanie vyžaduje americký staford v období výmeny srsti.
Náročnejšia časť bude výchova a socializácia. Pri pohľade na citlivosť sú tieto psy zlatou strednou cestou. Nie sú príliš tvrdé, ale ani príliš citlivé, ako napríklad weimar. Potrebujú tvrdšiu ruku, ale v žiadnom prípade tým nemyslíme bitku! Prísnejšie pravidlá a režim, dostatok pozitívnej motivácie, pozornosti, trpezlivosti a sebadôvery tvorí však neoddeliteľnú časť výchovy amstafa.
Starostlivosť a výchova šteniatka
Starostlivosť o šteniatko zahŕňa štandardné úkony. Pravidelná kontrola chrupu, uší a očí, rovnako ako kontrola celého tela na prítomnosť parazitov, tvorí základnú stavebnú jednotku starostlivosti, rovnako ako u iných plemien. Pri chrupe sa zamerajte najmä na obdobie jeho výmeny, aby ste predišli štiepeniu rastúcich zúbkov. V tomto období sa zároveň pripravte na to, že šteniatko bude v zvýšenej miere všetko ohryzovať a malé ihličkové zuby môžu spôsobiť väčšie škody, ako sa na prvý pohľad zdá.
Pri starostlivosti o tieto psy je dôležitým aj návyk na jednotlivé úkony. So šteniatkom musíte pracovať, aby si zvyklo na pravidelné úkony v dospelosti, ako je skracovanie pazúrov či umývanie zubov. Na svoje labky sú tieto psy často citlivé, preto nácvik opakujte pravidelne a predchádzajte nekomfortu, aby to pes nerobil s nevôľou. S nástrojmi, ako kliešte na pazúre či kefka na zuby, psa zoznámte dostatočne v predstihu a hoci šteniatku ešte pazúre strihať pravdepodobne nemusíte, prikladajte ich pravidelne k labkám, aby to nebol neskôr preňho zbytočný stres.
Žiadny nábytok nie je v bezpečí
Americké stafordy majú pomerne silný sklon k ohryzovaniu všetkého, čo im príde do cesty. Svojou ničivou silou tak dokážu zdevastovať bez problému aj polovicu Vášho príbytku a to bude čas ešte len na poobedný spánok. Táto tendencia sa prejavuje jednak pri raste a výmene zubov, ako aj potrebe ich brúsenia. Môže sa však prejaviť aj ako príznak separačnej úzkosti. Na túto komplikáciu si v prípade amerického staforda dajte naozaj veľký pozor! Skutočne silno sa vedia naviazať na svojho majiteľa a časté odlúčenia od skorého veku sa potom ruka v ruke nesú práve so separačnou úzkosťou. Omnoho jednoduchšie je jej predísť ako ju riešiť, hoci to nie je vždy možné.
Ak psíka nechávate osamote, vždy mu nechajte obľúbenú hračku, dostatok pitnej vody a napríklad Vaše staré tričko, z ktorého bude cítiť Vašu vôňu. Ideálne ak mu poskytnete predmet určený na ohryz, ako je paroh alebo na to určená hračka. Pes sa tak menej pravdepodobne začne nudiť a vyvádzať. V určitých prípadoch pomôže zapnuté rádio alebo televízia, ktorá dáva psovi pocit prítomnosti ďalších ľudí. Aj pri nechávaní psa osamote je však alfou a omegou tréning a návyk. Ideálne je, ak po príchode domov necháte psíkovi čas na rozpozeranie sa a samotného ho budete nechávať najskôr len v krátkych intervaloch, ktoré budete postupne predlžovať. Vždy ho pred odchodom vyvenčite a dajte mu jasne najavo, že sa vrátite. Po príchode domov ho zas pochváľte v prípade, ak nič nevyvedie. Tým mu dáte jasne najavo, čo od neho očakávate.
Domáca psia klietka či búda ako miesto pokoja a odpočinku
Mnoho milovníkov psov ju odsudzuje a považuje za hraničnú s týraním zvierat. Smutné očká žmurkajúce spoza mreží v útulkoch na nás vyskakujú na nejednej sociálnej sietí a neraz nás chytia za srdce. Domáca psia klietka však môže byť presným opakom, ako to, čo nás napadne ako prvé! V prvom rade, znovu treba začať s návykom. Pri správnom návyku dokážete psovi ukázať, že klietka môže byť útočiskom a miestom odpočinku. Samozrejme, vždy psovi do nej vložte hračku, mäkký pelech a dostatok pitnej vody. Časom bude preňho bezpečné miesto, kde sa môže vyspať a bude do nej liezť sám a dobrovoľne. Dokonca aj samotné zatvorenie časom nebude vôbec nutné!
Najpodstatnejšia je správna výchova s prísnou ale milujúcou rukou
Ako už sme uviedli niekoľkokrát v článku, americký staford so zlou výchovou sa stáva nebezpečným. Dbajte na to, aby ste výchove a socializácií Vášho psa venovali dostatok pozornosti. Pes potrebuje mať jasne určené hranice, ktoré nesmie prekročiť a bezpodmienečne reagovať na povel okamžite. Samozrejme, to nemôžete čakať hneď od útleho veku šteniatka, ale so psom to treba poriadne natrénovať. Bude to chcieť množstvo trpezlivosti a určite aj odmien, aby ste sa dostali do dokonalej formy. Veľkým pomocníkom môže byť aj tréner, ktorý Vám pomôže s výcvikom bull športov a poradí v mnohých zákutiach výchovy, ale jej zvládnutie je najmä vo Vašich rukách.
Socializácia, ktorú netreba podceňovať
Americké stafordy sú vo svojej podstate, napriek všetkým skvelým vlastnostiam, veľmi dominantné. A túto ich dominanciu si veľmi často dokazujú formou agresie k iným psom, ktoré stretnú. Mnohokrát stačí, že sa im druhý pes prosto podriadi, no nemusí to byť pravidlo, či sa pes podriadiť nemusí. Vznikne tak zbytočná potýčka, ktorá vďaka ich sile a obratnosti nemusí skončiť len pri pár šteknutiach a jemnej stope pazúrov na nohe druhého psa.
Práve z tohto dôvodu, nutnosť socializácie v skorom veku má nezastupiteľnú úlohu vo výchove. Socializácia je prvý bod, ktorým sa začína pri každom výcviku, ale v prípade amerického staforda nejde len o prosté zoznamovanie. Strážte jeho postoj k iným psom a učte ho správnemu prístupu. Ak patrí Vaše šteňa k tým najdominantnejším, úplne sa vyhýbajte iným dominantným psom aspoň do doby, kedy ho poriadne nenaučíte svoju dominantnosť neprejavovať. Možno sa skutočne nikdy neskamaráti, ale naučiť svojho minimálne iné psy ignorovať je základ.
Starostlivosť a výchova dospelého psa
Pomerne jednoduchá starostlivosť o šteňa sa v dospelosti príliš nemení, možno ešte zjednodušuje. Ak správne privyknete psa na pomôcky ako je kefa na česanie, kliešte na pazúre a kefka na zuby, starostlivosť nezaberie viac ako pár minút denne. Čistenie zubov netreba podceňovať! V opačnom prípade, sa nepríjemnému zápachu z úst asi nevyhnete. Niekedy stačia pravidelné psie pochúťky, určené na čistenie zubného kameňa, ale priame vyčistenie je istota. Srsť, prakticky bez podsady, stačí vyčesať a zbaviť odumretých častí len raz za čas, pričom rátajte s tým, že v období výmeny srsti jej možno nájdete po byte o niečo viac. Pazúre si často brúsia, vďaka svojej váhe, sami chôdzou, ale občasným zastrihávaním predídete úrazom a lámaniu. Nezabudnite psovi dopriať dostatočne teplé miesto. Inak bude počas chladných večerov mrznúť a neraz prídu rôzne zdravotné komplikácie.
Psovi nezabudnite dopriať dostatok aktivity. Ak nemáte záujem o tréning bull športov, staford dokonale zvládne akýkoľvek psí šport. Rovnako milujú aportovanie, beh popri bicykli či hry na naháňačku. Podstatné je, aby pri akejkoľvek aktivite mali dostatočné množstvo pohybu a rovnako aj psychickú stimuláciu, či už pri tréningu poslušnosti alebo mimo neho.
Vzťah k zvieratám a deťom
Americké stafordy milujú deti odjakživa. Budú ich strážiť, hrať sa s nimi a ak im to dovolíte nepohnú sa od nich ani v čase spánku. Opatrnosť treba však klásť na ich energiu a hravosť, pretože – najmä keď sa tešia – sa nie vždy dokážu kontrolovať natoľko, aby nechtiac dieťa nezvalili na zem. Ak však hľadáte spoločníka na prechádzky s kočíkom, dobre vychovaný americký staford Vám bude verne behať vedľa kočiara. K nemu nepustí žiadne nebezpečenstvo a postráži ho aj na úkor vlastného života.
Vzťah s inými zvieratami, pri správnej socializácií, si vie americký staford vybudovať pomerne ľahko. Najmä s menšími zvieratkami ako sú mačky, nezvyknú mať problém, dokážu s nimi vychádzať a deliť sa s nimi o spoločný priestor. Komplikovanejší je vzťah k iným psom. Americký staford rozhodne nie je zviera do svorky. Svoju dominanciu, aj pri tej najlepšej výchove občas popustia z uzdy a majú potrebu ju ukázať iným psom. Preto, ak máte doma viac psíkov, osamote by ste ich mali nechávať len striktne oddelené, aj keď sa ešte nikdy nič nestalo.
Výživa a kŕmenie
Každé plemeno potrebuje, najmä v útlom veku, dostatočne kvalitné krmivo, ktoré pokryje potrebu energie a zároveň psovi zabezpečí dostatočné množstvo živín na rast a vývoj, aby ste z neho mali dokonale zdravého a silného jedinca.
Pri večnom behaní a hraní amerického staforda sa zvyšuje aj jeho potreba živín, ktoré potrebuje dostať vo svojej kŕmnej dávke, a preto je podstatné vyberať také krmivá či pripravovať stravu, ktorá má dostatočné zastúpenie najmä živočíšnej zložky a bielkovín. V prípade suchého granulového krmiva je správnou voľbou také krmivo, ktoré obsahuje viac ako 10-15% mäsa (nie vedľajších mäsových produktov). Pri granulách nemusíme doplňovať krmivo minerálnymi a výživovými doplnkami, pretože väčšina kvalitných granúl má tieto látky obsiahnuté.
Ak sa rozhodnete pre varenú stravu, rátajte s časovou náročnosťou takejto prípravy, ako aj nie vždy najpríjemnejšej vône, ktorá pravidelne zaplaví Váš príbytok. Kombinujte zhruba jednu tretinu mäsa s dvoma tretinami vhodnej prílohy, doloženej o minerálne a výživové doplnky. Kŕmenie BARFOM (surovou stravou) je rovnako o niečo prácnejšie ako komerčné krmivá a vyžaduje dostatočné znalosti, ale je vhodnejšie pre citlivejšie žalúdky psíkov.
Pri kŕmení však nikdy nezabúdajte na odmeny pri tréningu, ktoré pes v priebehu dňa dostal a zohľadnite ich množstvo v dennej dávke. V opačnom prípade môže byť pes obézny a to so sebou nesie vážne zdravotné komplikácie. Ak sa chcete vyhnúť plynatosti a tráviacim ťažkostiam, rozdeľte dávku do viacerých porcií v priebehu dňa.
Najčastejšie ochorenia
Americké stafordy, so svojou komplikovanou minulosťou, boli šľachtené tak, aby boli odolné nie len voči útočiacemu psovi či býkovi, ale aj zdravotným komplikáciám. Vďaka tomu môžeme zhodnotiť, že sa jedná o pomerne veľmi zdravé plemeno s nízkym počtom predispozičných plemenných ochorení.
1. Ochorenia pohybové aparátu
S ich veľkosťou, samozrejme, rastie aj sklon k vrodeným ochoreniam pohybového aparátu ako je dysplázia lakťového alebo bedrového kĺbu. Mnoho ochorení, spojených s pohybovým aparátom tkvie v nesprávnej výžive v dobe rastu, kedy sa samotná štruktúra pohybového aparátu (najmä kĺby) vyvíja . Aj z toho dôvodu si vždy vyberáme overeného chovateľa, ktorý zabezpečí kvalitné kŕmenie pre šteniatka do doby odovzdania majiteľovi a dbáme na správnom pomere živín v podávanom krmive.
Okrem dysplázie, ktorú sme opísali v článku o nemeckom ovčiakovi, vrátane rozhovoru s odborníkom na dyspláziu, Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc., sa vyskytujú u stafordov aj ďalšie komplikácie, ako luxácia patelly a spondylóza. Vyskytujú sa u amerického staforda však o niečo menej ako samotná dysplázia.
2. Alergie
Nepríjemné zdravotné ťažkosti, ktoré poznáme ako alergie, trápia nejedného z nás. V poslednej dobe sa však stále viac a viac rozširujú už aj medzi našimi štvornohými miláčikmi. Hoci faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik a prejav alergie poznáme hneď niekoľko, plemennú predispozíciu u amerického staforda nemožno považovať za zanedbateľnú. Za alergiu všeobecne považujeme prehnanú reakciu imunitného systému, ktorá je nezvyklá a častokrát spojená s nadprodukciou histamínu. Cudzia látka, ktorá sa dostane do tela, či jeho blízkosti, vyvolá nežiadúcu obrannú reakciu, pretože ju imunitný systém považuje za toxickú a nebezpečnú. Takúto reakciu organizmus môže prejaviť na akékoľvek bežné látky, či už sa jedná o látky z potravy, vzduchu alebo pôdy.
Prejav alergie
Prejavy alergie sú rôzne, pričom sa môžu objaviť v rôznom veku. Za rizikové považujeme obdobie zníženej a oslabenej imunity. Jedná sa teda o šteniatka, obdobie po prekonaní iného ochorenia či u súk v čase hárania. Alergia sa môže zjaviť z jedného dňa na druhý, bez predošlého náznaku, ale dobrou správou ostáva, že bežné reakcie psa väčšinou nie sú život ohrozujúce. Najbežnejším prejavom, s ktorým sa stretneme je kožná reakcia spojená so začervenaním a svrbením. To úzko súvisí s fyziológiou organizmu psa. Bunky, sprostredkúvajúce imunitnú odpoveď organizmu na faktory z vonkajšieho prostredia sa nachádzajú práve v koži. Často sa objavuje aj strata srsti a jej celkové podráždenie. Nezvyčajnou reakciou nie je ani takzvaná žihľavka, škrabanie uší a časté kýchanie. U psa vnímame časté škrabanie, šúchanie a oblizovanie pokožky. Pozorujeme aj opuchy, najčastejšie častí tváre, pričom rastúci opuch celej tváre počítame ako veľmi nebezpečný stav, ktorý vyžaduje okamžitý zásah veterinárneho lekára.
Alergie poznáme v niekoľkých typoch, pričom sa môžu navzájom prekrývať, čo robí z alergií ešte komplikovanejší stav. Najčastejším a najbežnejším typom alergie je kožná alergia, ktorá je reakciou na rôzne druhy alergénov.
Kožné alergie
Kožné alergie, ako najbežnejší typ imunitnej odpovede sú teda dermatitídy. Ochorenie nazývané atopická dermatitída je geneticky podmienená reakcia na alergény zo vzduchu. Tieto látky pes buď vdychuje alebo prenikajú pokožkou. Jedná sa o zákerné a ťažko odhaliteľné alergény, vzhľadom na to, že sa bežne vyskytujú v prostredí. Presný test na určenie alergénu v tomto prípade neexistuje a psa to odkazuje na doživotnú terapiu pomocou liekov, určených na tlmenie imunity – takzvané imunosupresíva.
Atopia, keďže sa jedná o kožné ochorenie, má najvyššiu mieru manifestácie práve na pokožke. U psa podráždenie pokožky vyvoláva, samozrejme škrabanie, ktorým si narušuje celistvosť vrchnej vrstvy kože. Na povrchu kože sa fyziologicky vyskytuje niekoľko druhov mikroorganizmov, ktoré sa v tomto prípade pomnožia, čo má za následok bakteriálnu infekciu.
Alergie na blšie uhryznutie
Blcha ako parazit, sama o sebe nie je alergénom. Problém nastáva v prípade jej uhryznutia, kedy sa do tela psa dostáva určité množstvo blších slín. A práve blšie sliny tvoria silný a nebezpečný alergén. Pri citlivých psoch stačí uhryznutie jednou blchou na vyvolanie imunitnej odpovede a nastáva silný pocit svrbenia. Pes sa automaticky začne škrabať, čím si znovu poruší celistvosť kože a nasleduje bakteriálna infekcia sprevádzaná hnisom. Rozškrabané miesto, nazývané hot spot je bolestivé. Tento typ alergie vieme, vďaka týmto miestam, dobre rozoznať a pomáha aj fakt, že sa najčastejšie nachádza na chrbtovej línií psa a v jej tesnej blízkosti.
Potravinové alergie
Tieto, rovnako dosť rozšírené alergie, sa u psov objavujú v priebehu celého roka. Sú reakciou na jednu alebo viaceré zložky v potrave. V rámci diagnostiky existujú testy, ktoré dokážu rozlíšiť či má pes precitlivenosť na určitú zložku alebo nie, dokonca aj silu precitlivenosti. Problémom však ostáva, že stále ich nemožno považovať za úplne spoľahlivé a nenájdeme ich pre všetky zložky v potrave. Najlepšou metódou overenia je takzvaná eliminačná diéta, kedy psovi odstránime určité zložky potravy, aby sme vedeli určiť zdroj alergií. Najčastejšie sa alergia viaže na bielkovinovú zložku potravy.
Odstránenie alergénu z potravy býva problémom najmä pri kŕmení granulovými krmivami, vzhľadom na ich širokospektrálne zloženie. Množstvo veterinárov v takom prípade odporúča prechod na iný spôsob kŕmenia – teda najčastejšie BARF, prípadne existujú takzvané hypoalergénne granule, ktoré však nie sú určené pre všetky typy potravinových alergií (záleží na konkrétnom alergéne a zložení daných granúl). Potravinové alergie ovplyvňuje množstvo externých faktorov, ako je nesprávna výživa či veľké množstvo obilnín v krmive. Dôležité je však odlišovať, či sa jedná o potravinovú alergiu alebo potravinovú intoleranciu. Intolerancia je príznakom nedostatku enzýmov, určených na trávenie a rozkladanie látok a nesúvisí s imunitnou reakciou.
Príznaky potravinovej alergie, okrem kožnej reakcie, často zahŕňajú aj tráviace ťažkosti ako vracanie a hnačka. Nie je to však pravidlom! Dokonca aj opakujúce sa zápaly ucha môžu nasvedčovať alergiám či jednoducho časté škrabanie tiež neraz tkvie práve v potravinovej alergii.
Enviromentálne alergie
Patrí sem široká škála alergií, od sezónnych alergií (pele, seno), po alergie na plesne, prach či roztoče až po alergie na chemikálie. Špecifickou skupinou alergií sú alergie na lieky, ktoré sa prejavujú napríklad pri Border kóliách ako dôsledok prítomnosti génu MDR1. Tieto alergie sú väčšinou potlačované farmakologickou terapiou (liekmi), vzhľadom na častý deficit možností ako eliminovať alergén z prostredia.
3. Ďalšie ochorenia
Z iných ochorení sa u amerického staforda prejavuje často zápal vonkajšieho či vnútorného ucha, ktorý je však väčšinou jednoducho liečiteľný, ak sa dostatočne skoro odhalí. Prejavuje sa podobne ako alergia – teda častým škrabaním uší a pridáva sa neraz k tomu aj nezvyklé krútenie hlavou, akoby sa pes snažil zápal z ucha vytriasť. Mnohokrát sa však jedná o celkom bolestivé stavy, takže ich netreba podceňovať.
Mimo to, patrí americký staford medzi veľmi odolné a zdravé plemená, za čo vďačíme predovšetkým šľachteniu, ktoré dbalo na ich odolnosť.
História plemena
Ako z názvu vyplýva, tieto krásne a odolné psíky pochádzajú z USA, kde vzniklo v priebehu devätnásteho storočia. Pôvod však siaha do Veľkej Británie k jeho predkom staforšírskym psom, kde môžeme nájsť aj jeho vzdialeného brata stafordšírskeho bullteriéra. Tieto psy spoločne s pitbullom vznikli ako zmes buldogov a teriérov. Vtedajšia britská nižšia vrstva mala záľubu v krvavých hazardných hrách, kedy podávali stávky na psie zápasy. Psy stavali oproti sebe, proti medveďom či býkom, a preto potrebovali silu a húževnatosť buldoga spojiť s niečím rýchlym a obratným, ako bol pre nich teriér.
Vznikli psy, ktoré sa okrem hnusných krvavých zápasov používali ako pomoc na chytanie býkov pre mäsiara či na zrážanie diviakov. Potom, čo som sa tieto psy dostali do Ameriky, sa ďalším krížením oddelili dve línie americký pitbull teriér a americký stafordšírsky teriér. Obe tieto plemená so sebou, všade kam prišli niesli dve protichodné vlny reakcie – buď ich ľudia, vďaka ich povahe, milovali alebo vďaka ich minulosti, neznášali a báli sa ich. Tento trend, napriek tomu, že psie zápasy sú dávno zakázané a z amerického staforda sa stal skôr rodinný kamarát a ochranca, drží dodnes.
Množstvo dobrého a množstvo zlého, čo si americké stafordy spoločne s ich bratmi pitbullmi odniesli zo svojej histórie, sa s nimi bude ťahať stále. Je len na pohľade a výchove ľudí, či z každého z nich bude agresívne a útočné alebo milujúce a priateľské stvorenie.
Kúpa amerického stafordšírskeho teriéra
Predtým, ako sa rozhodnete kúpiť si amerického staforda, mali by ste zvážiť nejeden element života s týmto psom. Pri každom plemene platí, že si kúpu či adopciu treba riadne premyslieť, keďže je to zodpovednosť na mnoho rokov. U takých plemien, ako je staford, však musíte rátať aj s ďalšími aspektami, ktoré v žiadnom prípade netreba podceniť. Spísali sme Vám základné pre a proti tohto plemena, aby sme Vám uľahčili rozhodovanie.
Prečo áno?
- Americký staford je veľmi priateľský, ak sa k nemu pristupuje správne.
- Miluje deti, dokonca v niektorých štátoch dostal prezývku psia pestúnka.
- Je učenlivý a má množstvo energie, ktorú venuje do akéhokoľvek športu, ktorý s ním budete chcieť robiť.
- Jedná sa o zdravé a odolné plemeno.
- Starostlivosť Vám nezaberie veľa času.
- Milujú mojkanie a maznanie a svoju lásku dávajú skutočne riadne najavo.
Prečo nie?
- V žiadnom prípade nie je vhodný pre neskúseného chovateľa.
- Vyžaduje množstvo aktivity, a ak nie ste aktívny človek, jeho energia Vás prevalcuje.
- Je veľmi dominantný k iným psom, takže s nimi ťažko vychádza a nie každý stret dopadne dobre.
- Hračky pre amerického staforda iste nepotešia Vašu peňaženku, keďže ich dokáže zničiť v priebehu pár dní – alebo skôr minút.
- Vďaka svojej krátkej srsti a nedostatku podsady ho nemôžete chovať celoročne vonku.
- Musíte sa pripraviť aj na zlé reakcie z okolia.
Ak sa však rozhodnete pre amerického stafordšírskeho teriéra nezabudnite mu venovať dostatok lásky a pozornosti. Potrebuje množstvo tréningu a mojkania, aby z neho bol vyrovnaný a dokonalý spoločník, akého si iste predstavujete. Nezanedbajte ani výber kvalitného krmiva a spoľahlivého chovateľa.
Zdroje informácií:
- Fogle, B. (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
- Schmutz, S.M., Berryere, T.G. (2007). Genes affecting coat colour and pattern in domestic dogs: a review, Department of Animal and Poultry Science, University of Saskatchewan., DOI: 10.1111/j.1365-2052.2007.01664.x
- Bugarský, A., Dousek, J., Takáčová, D. (2009) Kupirácia uší ako nedovolený zákrok In: Slovenský veterinárny časopis, 3/2009
- Mazúrová,A. (2011). Testovanie metodiky testu agresivity amerického stafordšírskeho teriéra na vybranej vzorke jedincov : diplomová práca, Nitra.
- akc.org
- dogtime.com
Článok je zaradený do kategórie: Hladkosrsté psy, Krátkosrsté psy, Psy, Skupina 3: Teriéry, Stredné psy
Mohlo by vás zaujímať
- Labradorský retríver (Labrador), priateľský rodinný chlpáč - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť
- Weimarský stavač, striebristý poľovník - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Mops, malý roztomilý spachtoš - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Border kólia, inteligentné živé striebro - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Jazvečík, pes mnohých tvárí- vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Biely švajčiarsky ovčiak, snehobiely pokojný vlk - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
Americký staford.mal som.uzasny, veľké ❤️. tichý, rozumný,ochranca detí a rodiny.vycvik horská služba.vysoke Tatry vytrvalý svalnatý havo.velmi verný a vďačný.tatry prejdene komplet.zomrel na starobu vo veku 11 rokov.bol úžasný milí a nádherný.
Mám stafordkuKiru,teraz má rok a tri mesiace,je veľmi milá,ale niektorí,sa stránka.Ale veľa ľudí mi hovoria ,aká je krásna a milá a to ma teší.Hovori sa ,aký je pán,taký je pes.Velmi ju ľúbim a ona mňa,😀