Mops alebo aj mopslík patrí medzi staré, ale za to populárne plemená, ktorých korene siahajú do Ázie. Určite ste ho už počuli nazvať aj ako psíka so skráteným ňucháčom alebo s narazeným nosom. Má guľatú, svalnatú, veľmi kompaktnú figúru malého telesného rámca. Okrem postavy má zaujímavé aj povahové črty. Svojím pohľadom a výrazom v tvári môže u niektorých ľudí vzbudzovať rešpekt, nie je však dôvod pre obavy ohľadom jeho správania. Rýchlo a rád sa s Vami skamaráti. Nepatrí medzi teritoriálne ani ochranárske psy, takže pre odvrátenie prípadných zlodejov nemusí byť najlepšou voľbou. V prípade, že budete týmto smerom psíka odmalička vychovávať, vďaka jeho priemernej inteligencii z neho môžete vycvičiť aj strážneho psa. Pokiaľ však hľadáte štvornohého spoločníka pre vysedávanie na gauči, mops Vám bude verne slúžiť aj bež špeciálnych výcvikov.
Základné údaje
Starostlivosť a zdravie
Povahové vlastnosti
Tréning
Socializačné schopnosti
Problémové správanie
Vzhľad a štandard plemena
Psy plemena mops majú svoj typický vzhľad. Ich kvadratická zavalitá postava je zdobená krátkymi ale silnými končatinami. Spomedzi malých plemien pôsobí mohutne. Mopsy sú populárne predovšetkým pre vzhľad tvárovej oblasti. Ich hlava je spredu a zozadu sploštená, čím sa zaraďujú medzi brachycefalické plemená. Pokiaľ sa Vám jeho pohľad bude zdať nepriateľský, nenechajte sa zmiasť.
Hlava
Mopslíky majú v porovnaní ku veľkosti tela pomerne veľkú okrúhlu hlavu. Na temene, ktoré je bez priehlbín v lebečnej časti, možno pozorovať zreteľne vykreslené kožné vrásky. Papuľu majú kvadratickú a krátku. Zhryz s nepatrným predkusom je tolerovaný. Psíky tohto plemena, ktorým vyčnieva jazyk, alebo im zuby presahujú z ústnej dutiny aj v prípade uzavretia papule, nie sú žiadúce podľa oficiálneho štandardu plemena.
Na čiernom ňufáku by mal mať každý zdravý mops dobre otvorené nozdry. Psíky so zúženými nozdrami obmedzujúcimi dýchanie a mohutnou kožnou vráskou nad nosom zasahujúcou do oblasti očí nespĺňajú plemenný štandard. Mopsy majú tmavé veľké oči, okrúhleho tvaru, ktoré na prvý pohľad v niekom vzbudzujú dojem roztomilého a v niekom zase utrápeného výrazu. Ich uši sú malé a tenké s čiernou zamatovou textúrou. Rozoznávame dva rôzne typy skladania, a to gombíkové (ucho leží tesne na hlave, nevidíme jeho vnútornú časť a špičky smerujú k očiam), ružičkové (ucho je poskladané navrch a dozadu, vidíme aj jeho vnútornú časť). Všeobecne je uprednostňovaný gombíkový typ uší.
Krk je mierne klenutý, čo vytvára dojem, ako keby psík nosil prilbu. Je silný, hrubý a primerane dlhý.
Trup a chvost
Ich telo sa označuje aj ako „multum in parvo” teda „veľa v malom”. To znamená, že telo je síce krátke a malé, no za to veľmi kompaktné. Chrbát mopslíkov je rovný. Nie je ani preklenutý ani zhrbený. Hrudník majú pomerne široký a rebrá siahajú až dozadu. Na konci tela je chvost, ktorý je pomerne vysoko nasadený a stočený ku telu. Chvost, ktorý má až dvojité zatočenie, je považovaný za chybu.
Končatiny
Mopslíky majú predné končatiny rovné a silné. Ich panvové končatiny sú taktiež silné, osvalené a s dobre zauhlenými kolennými kĺbmi. Z pohľadu zozadu sú rovné a paralelné s telom. Labky sú pomerne krátke. Majú dobre oddelené prsty väčšinou s pigmentovanými pazúrmi. Pri pohybe by sa ani predné a ani zadné končatiny nemali vytáčať do žiadnej zo strán mimo osi tela.
Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.
Čierny mops
Okrem plavej a striebornej farby sa v dnešnej dobe nachádza mnoho inzerátov ponúkajúcich na predaj šteniatka mopsa čierneho sfarbenia. Aj keď jeho zastúpenie medzi psíčkarmi výraznejšie vzrástlo až v poslednej dobe, predkovia čierneho mopsa pochádzajú ešte z Číny z obdobia dynastie Sung. Jeho vzhľad je originálny. Majitelia uvádzajú, že čierne mopslíky sa málokedy ušpinia a ich srsť sa čistí jednoducho. Nezabúdajme však, že čierny mops je v nevýhode počas leta, kedy má kvôli svojmu sfarbeniu vyšší sklon k úpalu.
Medzi vzácnejšie sa vyskytujúce patrí marhuľové sfarbenie.
Mini mops
Niektorí ľudia tvrdia, že čím je mops menší, tým je roztomilejší. Na internete sa nachádzajú príspevky ponúkajúce mini mopslíky. Je však potrebné zamyslieť sa nad tým a overiť si pôvodného majiteľa, ktorý psíka alebo šteniatko ponúka. Mops má ako každé iné plemeno svoj štandard, ktorý okrem iného zahŕňa aj výšku a váhu psa. Pes zakúpený z chovnej stanice má v dospelosti tento štandard spĺňať. Kríženie za účelom množenia mini mopslíkov môže so sebou niesť aj zdravotné problémy. O takýto typ chovu sa pre zvýšenie atraktívnosti môžu pokúšať práve množitelia.
Povaha
Na jednej strane sú s láskou vychovávané mopslíky mimoriadne hravé, radostné a oddané plemeno, ktoré miluje pozornosť a svojmu pánovi spríjemní čas svojím žartovaním a šantením sa. Vraví sa, že mopsy majú zmysel pre humor. Na druhej strane to sú veľkí spachtoši, preto sa nemusíte obávať, že by ste v prítomnosti mopslíka nenašli kľud. Najradšej oddychujú pri nohách svojho pána alebo na gauči. Nepatria medzi agresívne psy. Všeobecne platí, že psy nemajú radi zmeny. Sú najradšej, pokiaľ je dodržiavaný ich denný harmonogram. U mopsov však platí, že na zmenu si pohodlne zvyknú. Radi sa nechajú rozmaznávať. V správaní mopsa teda nájdeme rozpory. Je to energické plemeno, ktoré chce všetko vidieť a vyskúšať, no na druhej strane je väčšinu dňa pokojný a oddychuje.
Nemajú však len pozitívne povahové črty. Veľká tvrdohlavosť nemôže ostať bez spomenutia. Pokiaľ sa mops cíti byť ignorovaný svojím majiteľom, vie sa nahnevať a tvrdohlavo ignorovať volanie či akékoľvek iné požiadavky. Bude sa tváriť urazene. Nemusíte sa však obávať, že by to trvalo dlho. Prípadná nervozita alebo agresivita môže byť vyvolaná nesprávnou výchovou alebo zanedbávaním pozornosti. Medzi samcami chovanými spolu je možné pozorovať náznaky šikany.
So strážením majetku Vám pravdepodobne ani trošku nepomôže, museli by ste ho k tomu odmalička trénovať. V historických záznamoch sa však uvádza, že mops princa z Orange verne chránil svojho pána. V prípade hrozby náhle zmenil svoje správanie a na nebezpečenstvo reagoval výrazným štekotom. Mops nepatrí medzi zbabelcov. V prípade, že by sme chceli jeho povahové črty porovnať s tými ľudskými, je to optimista.
Pre koho je vhodný?
Máte doma veľký mäkký gauč? Ak áno, prvý kľúčový bod potrebný ku šťastiu mopslíka spĺňate. Mopsy sú taktiež označované ako psy – hračky. Sú to psíky vhodné aj pre neskúsených majiteľov. Toto plemeno je obľúbené nielen medzi rodinami s malými deťmi, ale aj medzi staršími psíčkarmi. Nepotrebujú rozsiahly výbeh, dvor alebo veľkú búdu. Sú to ideálni spoločníci hodiaci sa kľudne aj do menších bytov. Niektoré mopslíky sú proste leňosi, no pokiaľ to majú zaužívané odmalička, stanú sa z nich aktívni spoločníci na prechádzkach.
Pokiaľ si plánujete kúpiť alebo adoptovať mopslíka, doprajte mu ku šťastiu okrem Vašej pozornosti a lásky aj jeho vlastný pelech. Dožaduje sa množstva fyzického kontaktu. Vzhľadom ku svojim krátkym nôžkam je mops výnimočne pohyblivý psík. Je obratný, pokiaľ chce tak aj rýchly a dynamický, no na dlhodobú fyzickú záťaž nie je stavaný. Jeho pohyblivosť viete skôr zaangažovať do rôznych hier.
Pred zadovážením si psíka je pre Vás potrebné oboznámiť sa s tým, že patria medzi plemená, ktoré môžu mať častejšie respiračné, alergické, očné a dermatologické ochorenia. Potenciálny majiteľ by mal počítať aj s tým, že návštevy veterinára u viacerých mopslíkov nie sú raritou. Pravidelné odčervovanie, klinické prehliadky a vakcinácie sú samozrejmosťou. Ak ste nenáročným ale za to milujúcim psíčkarom, budete vhodným majiteľom pre mopsa.
Starostlivosť a výchova
Výcvik a výchova mopslíka sa odvíja ako od dôslednosti majiteľa, tak aj od povahy psíka. Okrem pozitívnych povahových čŕt, ktoré ich vystihujú, však dokážu byť veľmi vzdorovití a neústupní. Potrebujú precízny prístup od majiteľa a predovšetkým odhodlanie nenechať sa obmäkčiť tou jeho nevinnou a milou náturou. Radi na Vás vyskúšajú triky pre odvedenie pozornosti od výcviku. Mopsy nie sú agresívne psy, preto ani v obrane majetku príliš nevynikajú. Výcvik sa zameriava skôr na získanie poslušnosti a udržiavanie základných hygienických návykov.
Je nenáročný, preto so správnym postupom pri výchove zabezpečíte Vám aj Vášmu psíkovi šťastný život. Pri výcviku buďte dôkladní. Priemerná inteligencia mopslíka Vám napomôže ku rozvoju jeho správania tým smerom, ktorý je vhodný k Vášmu životnému štýlu. Aj napriek tomu, že to nemá v génoch, s trpezlivosťou z neho vycvičíte aj ochranárskeho psa. Pokiaľ sa mu ale nebudete dostatočne venovať, pozor aby Vám doma nevyrástol egoista, ktorým Vám za každú cenu bude chcieť ukázať, že je na Vás nezávislý.
Starostlivosť a výchova šteniatka
Najlepšie bude, pokiaľ začnete s výchovou už od šteniatka. Ako prvé je potrebné psíka naučiť správne reagovať na jeho meno a privolanie. Spočiatku Vám nie je na škodu mať štipku strpenia navyše. Časté dvíhanie hlasu môže u psíka zanechať negatívne pocity z Vás aj z výcviku. Privolávacie povely môžete vyslovovať s pozitívnym tónom hlasu. Napokon, pre povely typu „sadni”, „ľahni” a pod. by ste mali zvoliť asertívny tón. Váš psík potrebuje vedieť rozlíšiť, kedy ide o hru a kedy ide o výcvik.
Každý psík sa učí iným tempom. Niektoré mopslíky si osvoja povely veľmi rýchlo a cvičenie ich baví, niektorým to trvá dlhšie a nemajú z výcviku nadšenie. Existuje však niečo, čo ich spája. Je to ich pahltnosť. Za správne vykonaným povelom by mala nasledovať odmena. Aby sa tí šikovnejší rýchlo neprejedli, niekedy vystačí aj pohladenie.
Starostlivosť a výchova dospelého psa
Mopslíky nepatria medzi pracovne využívané psy. Ich plné sústredenie na výcvik je krátke. U väčšiny majiteľov sa osvedčilo, že 10-15 minútové cvičenie 2-3 krát denne úplne stačí. Ak Vášho mopslíka cvičenia bavia a chceli by ste využiť spoločný čas naplno, môžete zvážiť agility tréning, aj napriek tomu, že mops nepatrí medzi plemená najčastejšie zapájané do podobných tréningov. Týmto spôsobom zlepšíte kondíciu Vášho psíka a zároveň si posilníte vzájomné puto. V neposlednom rade treba mopslíka naučiť na každodenný harmonogram. Ľahko si osvojí čas o ktorom dostáva stravu, kedy sa chodí venčiť, kedy je čas na výcvik a kedy sa má tešiť na príchod majiteľa.
Dbajte na to, aby jeho peliešok nebol na prievane. Mops je citlivý na prechladnutie. Ďalej potrebuje pravidelnú starostlivosť o svoje zuby, pazúriky, kožu a srsť. Pre zdravý chrup je potrebné čistenie zúbkov. Psík si ich prečisťuje predovšetkým prijímaním suchej potravy, granulami. Toto čistenie môžete vylepšiť kúpou dentálnych tyčiniek, ktoré podáte psíkovi ako pamlsok. Svoj výsledok prinesie aj pravidelné čistenie zúbkov pomocou mäkkej zubnej kefky. V prípade, že sa v ústnej dutine nachádza veľké množstvo usadeného zubného kameňa, ak psíkovi zapácha z úst alebo pozorujete, že je pre neho prijímanie tvrdšej potravy bolestivé, zvážte revíziu chrupu u veterinárneho lekára.
Pokiaľ si Váš psík nedostatočne obrusuje pazúriky, začnú mu prerastať. V takom prípade ich treba pravidelne skracovať, no nikdy to nerobte obyčajnými nožnicami. Pre ošetrenie pazúrikov sa používajú špeciálne rezačky a klieštiky. Vzhľadom ku anatomickému utváraniu kože mopsov je potrebné kontrolovať jeho kožné záhyby a tým predchádzať možnému zápalu. Týka sa to predovšetkým záhybov v tvárovej oblasti. Srsť mopslíkov je krátka, jemná a pokiaľ má psík dobrý zdravotný stav tak aj lesklá. Pĺznu, a to poriadne. Mnohým majiteľom vadí práve obdobie pĺznutia. Ak si hodláte zadovážiť mopsa, pripravte sa na jeho vyčesávanie.
Vzťah ku zvieratám a deťom
Pri výbere plemena psíka do rodiny je vrodené správanie sa ku deťom dôležitým faktorom. Práve v tomto aspekte mopslíky vynikajú vďaka ich povahe „mierumilovných flegmatikov”. Mopslíky sú ale zároveň aj veľmi zábavné psíky a deti ich spravidla zbožňujú. Medzi majiteľmi sa označovanú ako “živé prívesky” milujúce tráviť čas s deťmi.
Síce je to plemeno s menšou telesnou konštitúciou, no všeobecne sú vysoko tolerantné a vďaka tomu znesú aj intenzívnejšiu hru s deťmi. Ak máte malé detičky, zrejme sa obávate štekania. Mopslíky nemajú vo zvyku vyštekávať, tým pádom nevystrašia náhodným štekotom a taktiež nezobudia dieťa počas spánku. Pár majiteľov však uvádza, že ich mopslíky štekajú často a nevedia ich to odnaučiť. Väčšinou ide o psíky, ktoré boli prisvojené až po dosiahnutí dospelosti. S nepríjemným návykom boli teda už adoptované. Alebo ide o psíky, u ktorých bol výcvik v šteňacom veku zanedbaný.
Výživa a kŕmenie
Predtým než svojho psíka začnete kŕmiť vlastným krmivom, je potrebné aby ste nadviazali na krmivo od predošlého chovateľa. Pokiaľ prechádzate z jedného typu granuliek na druhý, začnite ich postupne zamiešavať. Náhly prechod môže spôsobiť zažívacie problémy. Mops navyše patrí medzi plemená, ktoré sú náchylné na ochorenia gastrointestinálneho (tráviaceho) systému. Je potrebné kŕmiť ho správne, aby ste predišli plynatosti, hnačke a bolesti bruška. V prípade, že má mops dlhšiu dobu redší trus, ľahko dochádza ku preplneniu jeho análnych žliaz. Psík Vám to dá najavo predovšetkým šúchaním po zadočku, tzv. sánkovaním. Preplnené žliazky je potrebné vyprázdniť, aby ste predišli ich následnému zápalu. Niektorí zaškolení majitelia vedia tento úkon urobiť aj doma, iní navštevujú veterinárneho lekára.
Pri kŕmení každého psíka platí, že misku s jedlom by ste mu mali predkladať každý deň o rovnakom čase. Dennú porciu je možné rozdeliť na dve dávky. Nebojte sa mu do misky pridať aj zeleninu. Mops si na stanovený denný harmonogram rýchlo zvykne. Po jedle mu doprajde odpočinok.
Pozor na nadváhu
Mops nie je ohľadom stravy výberavý. Spapá, čo mu ponúknete. No práve to môže vytvoriť problém. Kŕmením nesprávnou stravou alebo nadmernými dávkami veľmi ľahko priberie na váhe. Koľko potravy mu cez deň nadelíte, toľko zje. Má teda tendenciu prejedať sa. Nadváha až prípadná obezita môžu výrazne skrátiť jeho dĺžku života. Vyhýbajte sa ponúkaniu „stravy od stola“, tučným mäsám, kostiam a pečivu. S výživou súvisí celkový zdravotný stav Vášho psíka. Kŕmte ho správne, aby ste predišli mnohým ochoreniam.
Najčastejšie ochorenia
Existuje viacero ochorení, ktoré sa u mopsa vyskytujú častejšie. Pokiaľ zvažujete kúpu alebo adopciu psíka tohto plemena, je užitočné, aby ste sa s nimi oboznámili.
1. Brachycefalický (respiračný) syndróm
Mnohých milovníkov psov oslovila práve milá tvárička mopsa, no jeho vzhľad si berie aj svoju daň. Brachycefalické plemená sú náchylnejšie na ochorenia respiračného (dýchacieho) systému. Dlhoročným krížením došlo ku skráteniu nosnej časti na minimum. V najvyššej miere sa ochorenie brachycefalický syndróm prejavuje v letných mesiacoch, keď je horúco a vlhko. Tvorí ho viacero chorobných jednotiek, ktoré predstavujú anatomické anomálie:
- stenóza (zúženie) nozdier
- abnormality nosových konch (záhyby v nosnej dutine, ktoré narúšajú prúdenie vzduchu v tejto oblasti a smerujú ho ku čuchovému epitelu)
- predĺžené a zhrubnuté mäkké podnebie v ústnej dutine
- vtiahnutie laryngeálnych (hrtanových) vačkov do dýchacích ciest
- stenóza so súčasnou hypopláziou (neúplné vyvinutie) prstencov priedušnice.
Pre majiteľov je najdôležitejšie vedieť, ako sa tento syndróm prejaví. Niektoré psy najskôr len nadmerne dychčia a chrápu. Všetkých 5 chorobných jednotiek spôsobuje obštrukciu (zúženie) respiračných ciest obmedzujúce dýchanie, a to z toho dôvodu lebo predstavujú mechanickú prekážku normálnemu prúdu vzduchu. Psy musia pri nádychu prekonávať väčší protitlak. Zo začiatku sa problém nemusí prejaviť, no namáhaná sliznica dýchacích ciest postupne opuchne a chrupky v oblasti hrtana môžu časom nenávratne degenerovať. Pri taktomto chronickom dyspnoe (namáhavom dýchaní) dochádza postupom času ku oslabeniu svalstva obopínajúceho a podporujúceho funkciu priedušnice, čo môže mať za následok až jej kolaps.
Všetky spomenuté chorobné jednotky teda spolu súvisia. Na to aby sa brachycefalický syndróm prejavil, nemusia byť u psíka prítomné všetky. Kolaps priedušnice máte možnosť vidieť na rontgenovom snímku vľavo. Priedušnica sa za fyziologických okolností zobrazuje tmavou farbou, no u tohto pacienta máme možnosť vidieť výrazne zúženie lúmenu (trubice) približne v polovici jej priebehu.
Zo spomínaných súčastí syndrómu je navonok ľahko viditeľné zúženie otvoru nozdier, ktoré vidíme aj na obrázku. Pre diagnostiku ďalších ochorení je potrebný laryngoskop, endoskop, röntgen alebo CT. Medzi klinické príznaky rozvinutého respiračného syndrómu patrí okrem sťaženého dýchania spojeného so silnými dýchacími šelestmi aj intolerancia záťaže a kašeľ. Psíky preferujú spánok na chrbte. V závažnejších prípadoch dochádza ku synkopam, ktoré poznáme aj pod názvami kolaps a mdloby. V lete, kedy pľúcna ventilácia slúži aj na ochladzovanie organizmu je potrebné vyvarovať psíka teplu. Rýchlo sa u neho môže vyvinúť už vyššie spomínané prehriatie.
Ochorenie je možné liečiť predovšetkým chirurgickým zákrokom. Pokiaľ máte psíka, ktorý trpí popisovanými klinickými symptómami, je potrebné uvažovať nad liečbou skôr, než dôjde ku ireverzibilným (nezvratným) degeneratívnym zmenám na jeho dýchacom aparáte. Psíky bývajú po zregenerovaní aktívnejšie a veselšie. Nie každé brachycefalické plemeno však trpí respiračným syndrómom.
2. Ochorenia kože
Mopslíky sú náchylné pre viacero typov ochorení kože, od kvasinkových, cez bakteriálne, až po parazitárne infekcie. Medzi najčastejšie diagnózy, s ktorými sa majitelia mopsov stretávajú sú intertrigo a alergie, ktoré môžu mať za následok kvasinkové, v ťažších prípadoch aj bakteriálne zápaly. Z vonkajších parazitov prichádzajú do úvahy najčastejšie demodex a cheyletiella.
Intertrigo predstavuje zápal v oblasti kožných záhybov. Koža sa v záhyboch trie a nedochádza ku cirkulácii vzduchu. Následne sa na týchto miestach udržiava vlhkosť. V prípade, že sa do kožných záhybov zanesú nečistoty, moč, sliny, trus alebo sa tu pomnoží maz, vzniká ideálne prostredie pre pomnoženie patogénov. Intertrigo sa môže vytvoriť na rôznych častiach tela. Medzi kritické oblasti tela patria kožné záhyby u brachycefalických plemien na tvári, chvoste a v oblasti vulvy u obéznych alebo v príliš mladom veku sterilizovaných súk. Infekcia kože sa prejaví jej začervenaním a opuchom s nasledovným zápachom a niekedy aj mokvaním. U mladých mopsov sa v tvárovej oblasti, predovšetkým na brade zvykne vyskytovať aj juvenilné akné.
Na koži sa môžu prejaviť nielen kontaktné, ale aj potravinové alergie. Pokiaľ pozorujete, že sa Váš psík často škrabe, oblizuje si labky alebo je jeho koža začervenaná, priveďte ho na vyšetrenie ku veterinárovi. Ku ďalším náznakom možných alergií patria aj rekurentné otitídy (vracajúce sa zápaly kože ušnice a zvukovodov). Tie sa prejavia formou svrbenia, bolestivosti a zápachu v tejto oblasti.
Demodikóza je ochorenie spôsobené parazitom demodex. Zaujímavé na tomto roztočovi je, že patrí medzi normálnu fyziologickú faunu chlpových folikulov a mazových žliaz. Nachádza sa teda aj v koži zdravých psov. Ku ochoreniu dochádza až po jeho premnožení, ku ktorému sa môže pridružiť aj sekundárna kvasinková a bakteriálna infekcia. Vyskytuje sa buď v lokalizovanej forme, najčastejšie v oblasti hlavy, na krku a labkách alebo v generalizovanej forme. Na postihnutých oblastiach vypadáva srsť, koža je spočiatku červená a šupinatá. Preto dostalo toto ochorenia aj názov červená prašivina.
Pokiaľ psík nie je liečený a ochorenie prejde do chronicity, koža časom tmavne, hrubne a postupne stráca svoju funkciu. Demodikóza postihuje šteniatka a mladé psy alebo imunosupresívne dospelé psy (psy so zníženou imunitnou odpoveďou organizmu). Šteniatka si často ruka v ruke s vývinom a posilnením imunity vedia s ochorením poradiť aj sami, no pokiaľ pozorujete opisované príznaky u svojho psíka, neváhajte navštíviť veterinárneho lekára. Primárne sa psíky pri tomto ochorení neškrabú, no pri sekundárnom (pridruženom) pomnožení kvasiniek sa svrbenie môže objaviť. Ochorenie nie je prenosné na ľudí.
Cheyletielóza sa nazýva aj dravčíkovitosť alebo tzv. pochodujúce lupiny. Jedná sa o ďalšie parazitárne ochorenie prejavujúce sa na kvalite kože a srsti. Žijú na povrchu tela psov, kde sa živia tkanivovým mokom nie krvou. Psy sa škrabú. Časom sa objavujú okrem lupín aj krusty (chrasty) a dermatitída (zápal kože). Cheiletiella je viditeľná voľným okom. Pokiaľ máte doma viac psíkov a jeden z nich má toho ochorenie, je potrebné, aby ste preliečili všetkých. Toto ochorenie sa však na rozdiel od demodikózy môže premiestniť aj na kožu človeka, a to aj cez viacvrstvové oblečenie. Ľudia však nepredstavujú hlavného hostiteľa pre cheiletiellu, preto po pár dňoch alebo týždňoch ochorenie odoznie aj bez liečby. Na koži človeka sa prejavuje formou začervenania a vyrážok.
Každé kožné ochorenie u mopsa je potrebné liečiť. Jeho koža je citlivá. Pokiaľ sa ochorenie zanedbá a terapia sa posunie na neskôr, môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu jej štruktúry a následne aj jej funkcie. Pri rozsiahlom poškodení chlpových folikulov už srsť v budúcnosti nemusí znovu narásť. Okrem iného má dôležitú úlohu pri ochrane kože voči slnečnému žiareniu a slúži taktiež ako tepelný izolant. Nechránená koža zhrubne a stmavne, čo máme možnosť vidieť aj na obrázku.
3. Ochorenia očí
Vo veterinárskej praxi je zaznamenávaných viacero očných ochorení, ktoré sa u mopsov vyskytujú častejšie. Medzi ne patria aj tzv. syndróm suchého oka a očné vredy.
Syndróm suchého oka alebo aj suché oko sa odborne nazýva keratoconjuctivitis sicca. Vyskytnúť sa môže u ktoréhokoľvek plemena, no u mopsa sa vyskytuje častejšie. Ku ochoreniu dochádza pri poruche tvorby slzného filmu. Táto porucha sa môže týkať ako jeho kvantity, tak aj samotnej kvality. Mnoho psíčkarov si myslí, že slzný film je tvorený len vodnatou zložkou, ktorá sa vylučuje formou sĺz. Okrem nej ho však tvorí aj mukoidná a lipoidná zložka, ktoré sú pre ochranu oka rovnako dôležité. Vďaka špecifickému zloženiu má každá z nich svoj význam.
Mukoidná vrstva nasadá priamo na rohovku. Hydratuje ju a má taktiež antibakteriálny efekt. Vodná zložka, ktorá je najhrubšia, tvorí strednú vrstvu slzného filmu. Aby sa však nevyparila, nachádza sa na nej ešte lipoidná zložka, ktorá predstavuje aj imunitnú ochranu oka. Jeho rovnomernú distribúciu zabezpečuje žmurkanie. Vďaka všetkým trom súčastiam je slzný film kompaktný. Najčastejšia je deficiencia (nedostatok) vodnatej zložky. Pri syndróme suchého oka pozorujeme paradox, a to ten, že oko nadmerne slzí. Je to nepríjemný proces po rozvinutí vyvolávajúci pocit svrbenia a niekedy aj bolestivosti. Mops so syndrómom suchého oka žmurká častejšie, snaží sa pretierať si oči prednými labkami, alebo si ich otiera o koberce či o majiteľa.
Syndróm suchého oka môže mať za následok vznik ďalších očných ochorení. Pokiaľ je povrch rohovky suchý, ľahšie dochádza ku jej zakaleniu, pigmentácii a ulceráciám (vredom). Ochorenie môže pri progresii (postupnom zhoršovaní) dospieť aj do mukopurulentného (hlienovo-hnisavého) zápalu spojoviek (sliznica nachádzajúca sa v okolí očnej gule) a zápalu samotnej rohovky s jej edémom. Pri chronických stavoch sa do rohovky ukladá pigment, čo sa prejaví tmavým sfarbením. Popisované procesy majú často za následok zhoršovanie zraku. Bez terapie sa oko môže poškodiť natoľko, že vyústi do slepoty.
Diagnostika tohto ochorenia sa robí za pomoci Schirmerovho testu, ktorým si vieme zhodnotiť kvantitu slzného filmu. Princípom tohto vyšetrenia je rozsah absorpcie sĺz testovacím pásikom vloženým do spojovkového vaku za spodné viečko. Stabilitu slzného filmu vieme zhodnotiť pomocou tzv. TFBUT testu. V rámci terapie je potrebné udržiavať oči vo vlhkom prostredí. Existuje viacero typov očných mastí, gélov a kvapiek. Dôležité je však poznamenať, že liečba je doživotná. Vzniknuté nálepy z okolia očí je potrebné pravidelne odstraňovať.
Ulcerácie, teda vredy na rohovke sa u mopsa vyskytujú frekventovanejšie aj z toho dôvodu, lebo samotné očí sú veľké a vypuklé. Vred rohovky predstavuje narušenie celistvosti jej jednotlivých vrstiev so stratou tkaniva. Príčinou vzniku vredu môže byť poranenie, dlhodobé dráždenie oka, infekčné ochorenia, nedostatok vitamínu A a intoxikácie (otravy). Je nežiaduce, aby bolo oko dráždené kožným záhybom v tvárovej oblasti. Ochorenie je bolestivé. Psíky poškodené oko prižmurujú. Medzi pozorované klinické príznaky patrí aj začervenanie a nadmerné slzenie. Psíka je potrebné podriadiť klinickému vyšetreniu na veterinárnom pracovisku, kde je za pomoci fluoresceínového testu možné vred diagnostikovať. Na základe jeho hĺbky sa určí nasledovná terapia.
Medzi ďalšie možné očné ochorenia mopsov patrí proptóza (uvoľnenie očnej gule z očnicovej jamky), entrópium (vchlípenie spodného viečka ku očnej guli) a ektopické cílie (očné riasy, ktoré prerastajú cez vnútornú stranu viečok) dráždiace oko. Aj keď práve tmavé vypuklé oči mopsov sú pre ľudí atraktívne, predstavujú jeho zraniteľné miesto.
4. Ortopedické ochorenia
Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu môže postihnúť ako veľké plemená psov, tak aj mopslíka. Pokiaľ by ste sa radi o tomto ochorení dozvedeli viac, pripravili sme pre Vás rozhovor s Prof. MVDr. Valentom Ledeckým, CSc. v článku o nemeckom ovčiakovi.
Mops patrí medzi chondrodystrofické plemená, čo označuje jeho náchylnosť ku dedičným ochoreniam vyznačujúcich sa porušeným vývojom chrupaviek. Častokrát sa prejaví v oblasti chrbtice ako ochorenie postihujúce medzistavcové platničky. Pokiaľ dôjde ku poškodeniu a dislokácii medzistavcovej platničky, dôsledkom je mechanické utláčanie miechy. Z toho dôvodu u postihnutých psíkov pozorujeme neurologické príznaky a bolestivosť. Klinické príznaky odpovedajú lokalizácii problému. Teda pokiaľ pozorujeme napríklad neurologické deficity na hrudníkových končatinách, pri diagnostike je potrebné sústrediť sa aj na predné segmenty miechy.
Platnička môže ľudovo povedané „vyskočiť” náhle alebo ku jej deformáciám môže dochádzať aj postupne, čo má za následok pomalú kompresiu hmoty miechy. Vtedy pozorujeme postupné zhoršovanie klinických príznakov, ktoré si majiteľ môže všimnúť už na chôdzi svojho psíka. V spojitosti s chronickou degeneráciou intervertebrálnych diskov (medzistavcových platničiek) sa stretávame s ochorením spondylosis deformans (spondylóza).
Spondylóza predstavuje tvorbu kostných výrastkov vychádzajúcich z koncových častí dolnej plochy stavcov, ktoré postupom času premostia priestor medzi dvoma stavcami. Predpokladá sa, že premostením stavcového kanála sa telo snaží zafixovať nestabilitu spôsobenú degeneráciou disku. Síce sa spomínané zmeny zobrazujú aj na rontgenovom snímku, pre bližšiu diagnostiku je najpresnejšie MRI, poprípade CT vyšetrenie.
Ďalšie dve ochorenia nepostihujú chrbticu, ale panvové končatiny. Legg-Calvé-Perthesova choroba je lokalizovaná na stehnovej kosti v oblasti blízkosti bedrového kĺbu. Spôsobuje deformáciu jej hlavice a krčka. Príčinou je pravdepodobne nedostatočné prekrvenie tejto oblasti. Prejavuje sa v mladom veku, väčšinou medzi štvrtým mesiacom až prvým rokom veku. Majitelia môžu pozorovať krívanie rôznej intenzity, od mierneho a prerušovaného až po silné, bez zaťažovania postihnutej končatiny. Pes si na postihnutú končatinu odmieta ľahnúť. Diagnostika je možná za pomoci RTG a CT vyšetrenia.
Luxácia patelly (vykĺbenie jabĺčka) postihuje kolenný kĺb. U mnohých malých plemien dochádza ku luxácii mediálnym smerom, t.j. smerom ku osi tela. Ochorenie sa rozdeľuje na štyri stupne podľa závažnosti. Za fyziologických okolností sa jabĺčko pohybuje v chrupavčitom žliabku vytvorenom v oblasti stehnovej kosti. Pokiaľ tento žliabok nie je dostatočne hlboký, jabĺčko ľahko „vyskočí“. Najčastejšie sa to prejavuje prerušovaným krívaním. Pri vyšších stupňoch luxácie sa mení os končatiny. Pes teda nemá prirodzený postoj panvových končatín. Pre diagnostiku je potrebné ortopedické vyšetrenie, poprípade RTG. Väčšinu ortopedických ochorení je možné liečiť chirurgickým spôsobom.
5. Neurologické ochorenia
Mopslíky ako mnoho ďalších plemien môže trápiť epilepsia. Pokiaľ by ste sa o nej radi dozvedeli viac, podrobnejšie informácie nájdete TU v článku o jazvečíkovi. Medzi ďalšie možné ochorenia nervového systému patrí nervová degenerácia a encefalitída mopsov. Nervová degenerácia postihuje psy vo vyššom veku. Prejavuje sa formou postupne sa zhoršujúcej poruchy chôdze a pohybu panvových končatín, nemožnosťou vyskočiť na gauč a poprípade aj močovou inkontinenciou (únik moču). Encefalitída postihujúca výlučne psy plemena mops nepatrí medzi často sa vyskytujúce ochorenia. U psíkov trpiacich týmto ochorením pozorujeme otáčanie sa do kruhu, stratu zraku, záchvaty až následnú kómu. Vedie sa viacero výskumov venujúcich sa priblíženiu informácii ohľadom tohto ochorenia.
História plemena
Pôvod plemena mops siaha do oblasti Orientu. Za jeho domovskú krajinu sa považuje Čína. Mnoho ľudí žijúcich v oblasti prednej Ázie už od dávnej minulosti preferuje chov psov s tzv. tupým nosom, teda chov brachycefalických plemien. Čínski cisári si ich veľmi vážili. Podľa historických údajov mali niektoré zo psov dokonca svoju stráž. Prvé nájdené záznamy siahajú až do roku 600 pred Kristom.
V Európe sa stal plavý variant obľúbeným plemenom najskôr v Holandsku, kde sa dostal približne okolo roku 1500 vďaka obchodníkom. V 16. a 17. storočí začala Čína obchodovať s viacerými európskymi krajinami. Spočiatku si svoje miesto našiel po boku vznešených sociálnych vrstiev ba dokonca aj v kráľovských rodinách. V rôznych štátoch dostal rôzne názvy, napr. v Španielsku dogullo, v Taliansku caganlino, vo Francúzsku carlin a v Nemecku mops.
Keď na anglický trón nastúpil William III., jeho popularita stúpla aj na území Veľkej Británie. V 19. storočí za do Európy dostal aj čierny variant plemena mops. Ich existencia však siaha minimálne do roku 1700, kedy čierny variant mopsa na svojom obraze znázornil známy maliar William Hogarth, milovník mopsov. Ku koncu 19. storočia sa konali prvé výstavy psov tohto plemena. Prvá je datovaná do roku 1861. O 10 rokov neskôr bola založená plemenná kniha, v ktorej bolo spočiatku uvádzaných okolo 60 psov.
Do Spojených štátov bol mops dovezený po ukončení občianskej vojny. Americký Kennel Club uznal toto plemeno už v roku 1885. Mnoho ľudí považuje mopsa za plemeno príbuzné francúzskemu buldočkovi alebo šarpejovi, no jednotlivé plemená nemajú spoločnú históriu. Najužšie je s ním minulosťou spojený pekingský palácový psík, ktorý sa nazýva aj mops pikenéz a kavalier king charles španiel.
Kúpa mopsa
Pokiaľ máte záujem o kúpu alebo adopciu mopslíka, v nasledujúcich bodoch sú zhrnuté jeho pozitíva a negatíva, ktoré Vám môžu napomôcť pri rozhodovaní.
Prečo áno?
- je nekonfliktný, priateľský
- nie je náročný na výcvik
- je nenáročný na pohyb – netreba mu veľký výbeh, je vhodný aj do bytu
- hodí sa aj do rodín s malými deťmi
- je vhodný aj pre starších ľudí
Prečo nie?
- nie je výnimkou, pokiaľ majitelia mopsov navštevujú veterinára častejšie
- trpí separačnou úzkosťou, nie je vhodné nechávať ho dlhú dobu samého doma
- pokiaľ ste športovo založení a radi by ste do svojich aktivít pričlenili aj Vášho psíka, mops pre Vás nie je vhodným parťákom
- pĺzne
- je potrebné myslieť na jeho možné respiračné problémy a vyhnúť sa prehriatiu (nebrať ho v teplých letných mesiacoch na dlhé prechádzky po slnku)
- v noci môže chrápať
Pokiaľ uprednostňujete adopciu mopsa pred jeho kúpou, svojho budúceho domáceho miláčika môžete nájsť aj na profile MOPS v núdzi, o.z.
- https://www.fci.be/Nomenclature/Standards/253g09-en.pdf
- https://www.sibra.sk/clanok/brachycefalicky-syndrom
- Kozák M., Letková V.,Mojžišová J. Choroby psov a mačiek I.diel. Košice : Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2015. 753 s. ISBN 978-80-8077-454-7.
- Dorling Kindersley Limited. Plemená psov : Kompletný sprievodca. Bratislava : Ikar, 2013. 351 s. ISBN 978-80-551-3361-4.
- https://www.akc.org/dog-breeds
- https://veterinanitra.sk/syndrom-sucheho-oka-kcs/
Článok je zaradený do kategórie: Hladkosrsté psy, Krátkosrsté psy, Malé psy, Psy, Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy, Spoločenské a dekoratívne psy
Mohlo by vás zaujímať
- Labradorský retríver (Labrador), priateľský rodinný chlpáč - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť
- Americký stafordšírský teriér, odsudzované a priateľské psie torpédo - vzhľad, povaha, výživa a starostlivosť
- Weimarský stavač, striebristý poľovník - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Border kólia, inteligentné živé striebro - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Jazvečík, pes mnohých tvárí- vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Biely švajčiarsky ovčiak, snehobiely pokojný vlk - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť
- Nemecký špic trpasličí / Pomeranian, živý plyšový kamarát - vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť