Československý vlčiak, pes v tele vlka – vzhľad, charakter, výživa a starostlivosť

Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi – karpatskom vlkovi. Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka. Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.

Československý vlčiak - navigácia v článku

• Vzhľad a štandard plemena
  • Hlava
  • Trup a chvost
  • Končatiny
  • Jediný pes s vlčou krvou?
• Povaha
• Pre koho je vhodný?
• Rozhovor s chovateľom československého vlčiaka Jakubom Máčalkom, predsedom klubu kynológov UVLF
• Starostlivosť a výchova
  • Starostlivosť a výchova šteniatka
  • Starostlivosť a výchova dospelého psa
• Vzťah k zvieratám a deťom
• Výživa a kŕmenie
• Najčastejšie ochorenia
  • 1. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK/DLK)
  • 2. Degeneratívna myelopatia
  • 3. Dwarfizmus (diastrofická dysplázia, trpaslíctvo, zakrpatenie)
• História plemena

Vzhľad a štandard plemena

Pri prvom pohľade na vlčiaka určite zistíte, že v sebe nezaprie vlčiu krv. Mnohokrát sa stane, že človek, ktorý toto plemeno nepozná, Vás bude presviedčať, že stretol skutočného pravého vlka na vôdzke. Hoci nič nie je nemožné, ak budete počuť o vlkovi, ktorý nosí svojmu pánovi paličku, pravdepodobne pôjde práve o Československého vlčiaka. Sfarbením a stavbou tela jeho podobnosť s vlkom nekončí, pretože vlčiak si po svojom predkovi zobral omnoho viac. Zdedil po ňom aj štýl chôdze, lovu a lovecký pud predátora. Z tejto podobnosti sa potešil nejeden režisér a využil toto plemeno ako herca. Nejedného z nich tak objavíte vo filmoch, kde hviezde stvárňujú vlkov.

Ak porovnáme samicu a samca, určite si všimneme vzrastové rozdiely. Kým pes vyrastie do výšky najmenej 65 centimetrov v kohútiku, suka je o 5 centimetrov nižšia, no nesmie byť však menšia ako 60 centimetrov. Minimálna váha je teda u suky tiež o niečo nižšia ako u psa. Konkrétne suka váži od 20 kilogramov, pričom pes by mal vážiť najmenej 26 kilogramov. Maximálnu výšku a váhu však u tohto plemena v štandarde nenájdete. Veľkosť teda varíruje podľa jednotlivých vrhov a veľkosti rodičov.

Tak, ako ste si už prečítali, sfarbením vlčiak veľmi pripomína jeho vlčieho predka. Nájdete farby ako žltosivá či striebristosivá, ktorá so sebou nesie charakteristickú svetlú masku. Svetlá až biela srsť by sa mala nachádzať aj na spodnej časti krku a prednej hrudi, to znamená, že sa z hlavy ťahá takmer až po predné končatiny. U československého ovčiaka štandard pripúšťa aj tmavosivé sfarbenie -svetlá maska však nikdy chýbať nesmie.  Srsť je rovná a uzavretá. Líši sa však podľa ročného obdobia. Srsť je v lete o niečo redšia, aby psovi bolo v horúčave príjemnejšie. Zimná, hustá  srsť s mohutnou podsadou, chráni psa pred vplyvom nepriazne počasia.

Zvýšená popularita tohto plemena však má za následok vznik mnohých neoverených chovov, kde často absentuje kontrola chorôb a psy žijú vo veľmi zlých podmienok. Takýto chov jednoducho odlíšite. Stačí, ak si všimnete, že osoba ponúka „čistokrvné šteniatka bez pp“. Tieto psy okrem toho, že pravdepodobne majú jednu alebo viac odchýlok od štandardu, sú omnoho náchylnejšie na určité ochorenia.

Hlava

Symetrická a dobre osvalená hlava má tvar písmena V. Ľahko klenuté čelo má nevýraznú čelnú brázdu. Na tvárovej časti nájdeme čierny ňufák, pomerne úzku papuľu a rovnú líniu nosa. Čeľuste v sebe ukrývajú mohutné, dobre vyvinuté silné zuby s výraznými špičiakmi. Nožnicový hryz je veľmi podobný zhryzu Nemeckého ovčiaka. Tenké, stojace uši majú tvar trojuholníka. Oči najčastejšie čírej jantárovej farby sú úzke, uložené šikmo.

Trup a chvost

Výborne osvalený krk plynule prechádza do mierne znižujúceho sa trupu. Výrazný, dobre osvalený kohútik nesmie narušovať plynulosť hornej línie. Krátke bedrá a zadok mierne opadávajú. Hrudník hruškového tvaru sa zužuje smerom k hrudnej kosti. Brucho nosí vlčiak vtiahnuté.

Končatiny

Rovné a pevné hrudníkové (predné) končatiny majú mierne vybočené lakte. Rameno a lopatka sú dobre osvalené. Nevybočujú z línie trupu. Panvové (zadné) končatiny sa ukladajú rovnobežne a majú dobré pohyblivé kolená. Na panvových končatinách nájdeme vlčie pazúry, ktoré sú však nežiadúce a preto sa často odstraňujú. Silné, pružné a výrazné pazúry majú čiernu farbu a tmavé vankúšiky. Pohyb pôsobí veľmi harmonicky a ľahko, končatiny sa pri ňom pohybujú čo najnižšie nad zemou a hlava spolu s krkom sa pri chode skláňajú.

Celý štandard plemena podľa FCI klasifikácie nájdete TU.

Jediný pes s vlčou krvou?

Československý vlčiak má aj svojich vzdialených príbuzných. Už eskimácke psy sa krížili s vlkmi, aby im tak vylepšili ich lovecké schopnosti. Každý vlčiak je však krížený s iným poddruhom vlka dravého. Jedinými plemenami psov, pri šľachtení ktorých bol použitý vlk a sú uznané FCI, je Československý vlčiak a Saarloosov vlčiak. Mimo FCI však poznáme aj amerického vlčiaka (z vlka amerického), indického psa (z kojota) či oveľa menej známy Lycanis vlčiak. V niektorých častiach sveta sa do dnešného dňa psy aj mimo chovateľských staníc krížia s vlkmi tak povediac „na divoko.”

 Vedeli ste, že...: V ríši psov však nájdete aj ďalšie plemená veľmi podobné vlkovi. Tieto plemená však nemajú vlka ako priameho predka. Samozrejme, že z vlka pochádzajú všetky psy, no niektoré však prešli viacerými „medzistupňami” šľachtenia ako iné. Medzi plemená najpodobnejšie vlkovi, ktoré však neboli šľachtené priamo z neho, radíme Tamaskana, Západosibírsku lajku, Sibirského huskyho a mnoho ďalších. 

Povaha

Československý vlčiak si odniesol z oboch svojich predkov – nemeckého ovčiaka aj vlka karpatského – dlhý rad vlastností. Množstvo z nich je veľmi pozitívnych. Neskutočná energia tohto psa mu dodáva silu sa posúvať stále ďalej a vytrvalosť ho núti sa nevzdávať. Keďže sa inteligenciou nešetrilo ani pri jednom z jeho predkov, zdedil jej naozaj dostatok a učenlivosť preň tak nie je žiadny problém. Množstvo vecí dokáže odpozorovať a opakovať po svojich rodičoch už od veku najmenšieho šteniatka. Vďaka kombinácii vytrvalosti, energie a inteligencie dokážu neskutočne rýchlo reagovať na podnety, čo z nich robí skvelými strážcami pozemkov či rodinných domov.

Od vlka dostali aj ich oddanosť. Svorka je pre vlka všetkým a dokáže pre ňu obetovať aj vlastný život. Napríklad veľmi starý vlk, ktorý by mohol byť pre svoju svorku rizikom, sa radšej sám vzdiali a v pokoji a osamote umrie, akoby mala svorka jeho kríž niesť s ním. Túto oddanosť svorke pretavil vlčiak do svojho vlastného spôsobu života a namiesto skutočnej vlčej svorky má svoju ľudskú, s ktorou sa neraz viaže aj množstvo ďalších psích kamarátov. Stratu majiteľa či odlúčenie tak nesú naozaj ťažko, omnoho ťažšie ako ostatné psy. Pre svojho majiteľa verne splní čokoľvek, čo od neho žiada. Ten však musí svojmu vlčiakovi venovať dostatok času a viesť ho jemnou, láskavou, no skutočne pevnou rukou.

Vlčiaky vedia byť aj neskutočné hravé, radi sa šantia a bláznia. Ich vzťah k deťom je teda pomerne dobrý. Dokážu vychádzať aj so svojou psou svorkou, ale ako pri iných plemenách, týmto vzťahom predchádza množstvo práce pri socializácií. Vďaka divokému vlkovi, ktorý drieme v ich vnútri je u nich socializácia ešte dôležitejšia. A s ním sa spája aj najväčšie negatívum tohto plemena. Vlk je divoké zviera so silným loveckým pudom, ktorý odovzdal svojmu potomkovi so všetkou parádou. Vlčiaka tak neraz tento lovecký pud premôže a pri nesprávnej výchove sa rýchlo stane nebezpečným lovcom. Jeho bežne pozitívne vlastnosti sa v okamihu pretavia a využijú svoju vytrvalosť, energiu a inteligenciu v prospech lovu.

Pre koho je vhodný?

Československý vlčiak je veľmi komplikované a komplexné plemeno psa. Výchova tohto psa prináša nejedno úskalie, ktoré môže pokaziť množstvo práce v krátkom okamihu. Tieto psy tak nie sú vhodné pre „prvomajiteľov” a neskúsených chovateľov. Takýto chovateľ pravdepodobne nezvládne jeho náročnú a tvrdohlavú povahu a nedopraje mu dostatočné množstvo správnej výchovy. K jeho náročnosti prispieva aj jeho obrovská energia a vytrvalosť. Činí to z neho však skvelého spoločníka na dlhé túry, beh či nekonečné prechádzky lesom. Vďaka svojej hravosti zväčša vychádza s deťmi, takže rodinný život by mal byť pre tohto psa tým pravým. Opatrne však pri dlhom odlúčení, namiesto energického a cieľavedomého vlčiaka môžete mať nešťastné a utrápené stvorenie. Vlčiak sa nehodí ani k starším ľudom vďaka svojej aktívnej podstate. Pravdepodobne mu nebudú stačiť.

Tento pes teda nie je vhodný pre každého chovateľa. Jeho výchova je dosť náročná a vyžaduje viac pozornosti, ako iné plemená. Na druhej strane, ak mu dokážete dopriať dostatok pohybu, správnu výchovu a dostatok pozornosti, budete mať dokonalého a poslušného psieho kamaráta, ktorý za Vami potiahne aj na kraj sveta. Bude Vám stáť po boku ako Vaša správna „beta” vo svojej svorke. Ochráni Vás pred nebezpečenstvom a neraz Vám podá pomocnú labku v ťažkých chvíľach.

 Neprehliadnite! Rozhovor s chovateľom...

Jakub s Faith

Rozhovor s chovateľom československého vlčiaka Jakubom Máčalkom, predsedom klubu kynológov UVLF

O tom, aký je život s československým vlčiakom sme sa porozprávali s Jakubom Máčalkom, ktorý je študentom Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a zároveň je predsedom ich kynologického klubu. Povedal nám niečo o sebe a svojej suke československého vlčiaka Faith.

domacezvierata.sk: Prečo si si vybral práve plemeno ako ČSV? 

Jakub: Československý vlčiak bol pre mňa vždy atraktívne plemeno. Na začiatku môjho štúdia na UVLF som uvažoval o rozptýlení od sedenia pri knihách a rozhodol som sa pre spoločníka, s ktorým by sme mohli prežívať aktivity ako turistika, bicyklovanie, alebo samotné prechádzky. Taktiež som nechcel psa, ktorý by bol maximálne naviazaný počas týchto aktivít a československý vlčiak bol pre mňa jasná voľba.

domacezvierata.sk: Čo vnímaš ako jeho najsilnejšiu a čo ako najslabšiu stránku? 

Jakub: Ako najsilnejšia a zároveň aj najslabšia stránka tohto plemena, ale hlavne čo vidím na mojom psovi, je rozsah inteligencie a jej uvažovanie nad každou situáciou. Faith sa tým pádom rozhoduje pri každom vneme ako má reagovať a čo jej vyhovuje najviac, na čom utrpel aj jej postup v rámci športovej kynológie, keďže nemala motiváciu a nevidela zmysel v práci a v opakovanom robení cvikov. 

domacezvierata.sk: Okrem chovu sa venuješ aj kynológií ako predseda kynologického klubu UVLF , prečo si sa rozhodol ísť týmto smerom? 

Jakub: Keď som išiel brať psa, tak som uvažoval nad spôsobmi, kde ju ubytovať a jedna z možností bola vstupom do kynologického klub. Aj keď Faith sa v tomto smere nerozvíjala, ja som sa začal venovať športovej kynológií, pričom samotnej práci so psami sa venujem od základnej školy, takže som sa do toho relatívne rýchlo dostal a našiel som si novú záľubu. Postupom času som sa vypracoval na to miesto, ktoré teraz zasadám.

domacezvierata.sk: Trénuje sa ti lepšie so svojim psom ako s iným? 

Jakub: Myslím že aj v predošlých otázkach som nepriamo odpovedal. S československým vlčiakom je práca nesmierne komplikovaná – hlavný problém je nájsť spôsob odmeňovania, ktorý bude vytvárať pre toho psa dostatočnú motiváciu. Pričom pri práci s belgickým ovčiakom – malinois, alebo nemeckým ovčiakom je dostačujúce v mladom veku naučiť psa na aporty (loptičky) a postupom času sa dravosť iba stupňuje, čo napomáha motivácii v tréningu. Takže jednoznačne sa mi trénuje lepšie s inými psami.

domacezvierata.sk: Ako kynológ, aký postup v tréningu mladého ČSV odporúčaš bežnému chovateľovi a majiteľovi? 

Jakub: Pri práci s československými vlčiakmi musí majiteľ mať aj prísnejšiu ruku, inak mu tá vlčia strana preskočí cez hlavu. Taktiež ak sa chce človek venovať určitým smerom, musí pochopiť, že ČSV nebude robiť prácu, ktorá ho nebude baviť. Takže prvé roky by som venoval základom, ako privolanie. Potom by som skúšal aktivity, ktoré budú pre psa atraktívne a budú sa mu chcieť robiť, tým smerom by som potom pokračoval.

domacezvierata.sk: Ako kynológ, aký postup v tréningu mladého ČSV odporúčaš bežnému chovateľovi a majiteľovi? 

Jakub: Pri práci s československými vlčiakmi musí majiteľ mať aj prísnejšiu ruku, inak mu tá vlčia strana preskočí cez hlavu. Taktiež ak sa chce človek venovať určitým smerom, musí pochopiť, že ČSV nebude robiť prácu, ktorá ho nebude baviť. Takže prvé roky by som venoval základom, ako privolanie. Potom by som skúšal aktivity, ktoré budú pre psa atraktívne a budú sa mu chcieť robiť, tým smerom by som potom pokračoval.

domacezvierata.sk: Každý pes je pre svojho majiteľa najlepší a výnimočný. V čom je pre teba Faith výnimočná? 

Jakub: Určite by som povedal, že jej jedinečnou naviazanosťou a nenútenosťou. Pri spoločných aktivitách sa netlačí na mňa a nevyžaduje pozornosť, čo je mne aj vyhovojúce, ale stále si sleduje okolie a či som sa nevzdialil. Napríklad, keď ju dám na chvíľu postrážiť niekomu inému, tak v momente spozornie a čaká na môj návrat a pri mojom príchode sa 5 sekúnd pošťastí a ide riešiť zas svoje záležitosti.

domacezvierata.sk: Čo by mal podľa Teba človek vedieť predtým, ako sa rozhodne pre chov ČSV? A čo by mal dokonalý chovateľ spĺňať?

Jakub: Povedal by som, že potrebuje čas. Tieto psy sú neskutočne náročné na pozornosť, ktorú im behom dňa človek venuje, takže nieje vhodný pre ľudí, ktorí majú denne len hodinu aby ráno a večer vyvenčili psa, ale skôr pre človeka, ktorý vie denne stráviť skoro celý čas. Taktiež by som podotkol že tieto psy sú špecifické, takže niekedy skúsený kynológ je s nimi na rovnakej úrovni ako úplne neskúsený, dôležité je len toho psa pochopiť a vedieť ho viesť.

domacezvierata.sk: Priblížiš nám finančnú náročnosť chovu takého plemena?

Jakub: Finančná náročnosť tohto psa je takmer rovnaká ako pri ostatných psoch. V posledných rokoch psy s preukazom pôvodu (PP) cenovo stúpli a psy bez PP sú momentálne na úrovni ako kedysi bývali s PP. Aj tak by som odporúčal budúcim chovateľom, alebo majiteľom, aby si pri výbere psa, keď chcú špecifické plemeno,  zaobstarali psa s PP. Už len z jediného dôvodu, že psy v kontrolovanom chove sa testujú na geneticky prenosné ochorenia, ako u ČSV to sú degeneratívne myelopatia, dwarfizmus, dysplazie bedrových kĺbov. Pričom u psov bez PP sa tieto vyšetrenia nerobia a môžu sa vyskytnúť keď už miláčika budete mať doma, takže v konečnom dôsledku sa Vám môže stať že za psa zaplatíte viac ako keby ste si kúpili psa s PP.

domacezvierata.sk: Pri svojim tréningoch učíš Faith aj útok na figuranta? Nestáva sa, že pri takom tréningu pes začne častejšie prejavovať agresiu? 

Jakub: Práve toto je jeden z dôvodov, prečo som zastavil s progresiou tréningu s Faith. Je neskutočne priateľská s ľuďmi a keby som chcel vytiahnúť dostatočnú agresiu na figuranta, tak by som ju musel pravdepodobne zlomiť na takú úroveň, že by mohla byť agresívna na ľudí.

Starostlivosť a výchova

Napriek svojej neochote k samote a potreby majiteľa dokáže byť v rámci starostlivosti pomerne samostatným. Jeho srsť mu zabezpečuje skvelú ochranu pred rôznymi nečistotami a rovnako je odolný proti všemožným vplyvom počasia. Československý vlčiak zväčša nenesie výrazný psí zápach a nemá zvýšené tendencie na prekrytie svojho vlastného pachu iným, takže sa nezvykne váľať v bahne či výkaloch iných zvierat. Vďaka tomu ho nie je potrebné, ani odporúčané, často kúpať. Občasná kúpeľ, samozrejme, určite padne vhod. Zvýšenú pozornosť srsti je dobré venovať v období jej výmeny, kedy bude potrebovať pravidelné vyčesávanie. Vďaka rozdielnosti hustoty srsti medzi zimným a letným kožuchom to nebude jednoduchá práca.

Výchova, ako ste si už iste prečítali, so sebou nesie veľa nástrah. Najdôležitejšou a úplne prvou premennou na Vašom zozname pri výchove týchto majestátnych psov zastáva socializácia. Akákoľvek dôležitá sa zdá socializácia pri iných plemenách (a to je skutočne dôležitá), pri vlčiakoch má svoje popredné miesto! Pri úrovni jeho energie samozrejme netreba zabudnúť ani na komplexný výcvik a ovládanie poslušnosti.

Československé vlčiaky majú silne vytvorenú hierarchiu, načo by ste počas výchovy psa mali myslieť. Nezanedbávajte jeho hierarchiu a jasne mu určite jeho miesto v rodine. Ak sa dostane v hierarchii nad Vaše deti, pravdepodobne im neprejaví žiadny rešpekt. Príkazy by mali byť jasné a priame, psa musíte naučiť správne reagovať a nepodceňovať žiadny aspekt tohto procesu. Potrebujú mnoho tréningu a v žiadnom prípade nesmiete používať bitku ako formu trestu. Vlčiak sa tak začne báť, čo sa ľahko pretaví do agresie a nevraživosti voči Vám a rovnako aj ostatným členom rodiny.

Starostlivosť a výchova šteniatka

Pri kúpe šteniatka tohto plemena by ste mali dostať aj základnú dávku socializácie, ktorú si prinesie od pôvodného chovateľa, svojej matky a súrodencov. Šteniatko by malo byť pripravené na život s ľuďmi a zvládať základnú výchovu. Po pár dňoch, ktoré mu doprajete na porozhliadnutie sa po novej domácnosti či prekonanie stresu, by ste sa mali do toho naplno pustiť. Socializácií musíte venovať dostatok času a vyvarovať sa akýmkoľvek chybám či stresovým situáciám, najmä na začiatku Vášho spoločného života.

Akékoľvek negatívne položené základy môžu ovplyvniť celý život Vášho šteniatka a mať za následok veľa krízových situácií. Ak sa šteňa stretne s agresívnym psom, je pravdepodobné, že si vytvorí asociáciu a bude sa tak neskôr správať ono samo. Na takéto situácie si treba dávať pozor hneď, ako prídete domov. Vlčiak si tvorí silné putá, takže po príchode bude smútiť za svojou pôvodnou rodinou, hoci s ňou nestrávil priveľa času. Nenechajte teda členov rodiny ho príliš nadšene vítať, práve naopak, zo začiatku sa pohybujte okolo neho iba Vy a nechajte mu potrebný čas.

Nezabudnite, že šteňa by ste nemali učiť priveľa príkazov naraz. Postupné dávkovanie povelov a odmeňovanie má oveľa lepší dopad na výchovu šteniatka, ako pritvrdá ruka a drilovanie. Stupeň tréningu by mal naopak zodpovedať veku psa a jeho možnostiam. Niektoré psy sa učia rýchlejšie a iné pomalšie. Rešpektujte to a prispôsobte sa tomu počas výcviku. Ak bude Vaše šteňa šťastné a bude sa učiť s chuťou, obom to pôjde lepšie.

Starostlivosť o šteňa nevyžaduje žiadne komplikované úkony. Dbajte na správnu výživu a nenechajte psa hltavo žrať. Predídete obezite a množstvu ďalších komplikácií. Pravidelné kontroly chrupu a nechtov sú potrebné, rovnako ako u iných psov. Opatrnosť dodržujte najmä vo veku výmeny chrupu. Šteňa bude potrebovať dostatok hračiek na ohryzovanie, inak si pravdepodobne vyberie za hračku niektorú z častí Vášho nábytku či oblečenia. Dostatok času na hru by ste mu mali dopriať aj pri tréningu a vystriedať tieto aktivity tak, aby sa mal pes stále načo tešiť.

Starostlivosť a výchova dospelého psa

Mnohokrát môžete počuť názor, že vlčiaky sú nevycvičiteľné psy. To však povie iba človek, ktorý sa do tohto plemena vôbec nevyzná. Najčastejšie chyba nastáva vtedy, ak sa k československému vlčiakovi dostane neskúsený a začínajúci psíčkar. Taký človek si s týmto plemenom zväčša nevie poradiť. V takej chvíli často vyhľadáva ruku profesionálneho cvičiteľa a očakáva, že potom bude pes poslúchať aj jeho. Pravdepodobne však zažije obrovské sklamanie, práve kvôli svojej schopnosti tvoriť hierarchiu. Za svojho vodcu – alfu, tak pes začne pokladať profesionálneho cvičiteľa a vo Vás pravdepodobne stratí rešpekt. Prekopať zle postavenú hierarchiu býva ešte väčší problém ako samotný výcvik.

Československý vlčiak potrebuje zabaviť nie len svoje telo fyzickými aktivitami, ale aj svoju bystrú myseľ. Rád objavuje a pátra. Môžete mu zabezpečiť hlavolamy, s ktorými sa zabaví. Tak, ako aj s výcvikom, by ste však hlavolamy mali predkladať psovi postupne. Existujú viaceré stupne náročnosti a vždy voľte na začiatok tie jednoduchšie, až postupne prejdite k náročnejším alternatívam. S Vašim vlčiakom môžete hrať aj hry na skrývačku a učiť ho chytať stopu. Buďte však opatrný, aby potom nemal sklon chytať stopu aj vtedy, ak to nechcete.

Starostlivosť je v dospelosti nenáročná. Okrem spomínaného vyčesávania srsti v čase jej výmeny, nezabudnite čas od času skontrolovať psovi chrup a ústnu dutinu. Občas mu doprajte niečo na okus ako sú parohy alebo kosti na to určené či čistiace pochúťky pre psa. Nezanedbávajte ani kontrolu uší a v prípade veľkých nečistôt ich opatrne vyčistite. Nezachádzajte však príliš hlboko, inak psovi môžete ublížiť. Uši sa nečistia ani vodou. Ak sa dostane priveľa vody do uší, psovi sa môže vyvinúť zápal. Ak Váš pes často nebehá po tvrdom či drsnom povrchu, nedostatočne si obrúsi pazúry a tie mu môžu prerastať. V takom prípade je potrebné ich skrátiť na primeranú dĺžku pomocou klieštikov na pazúre. Ak nemáte so strihaním dostatočné skúsenosti, obráťte sa na salón pre psy alebo veterinárneho lekára.

Vzťah k zvieratám a deťom

Ako sa v článku už spomína, najdôležitejším faktorom budovania vzťahu medzi vlčiakom a deťmi, prípadne ďalšími zvieratami, je socializácia. Vlčiak je pomerne hravý a aktívny pes, preto by mal vychádzať s Vašimi ratolesťami a inými psami pomerne dobre. Vďaka povahe sa to môže u jednotlivých psov líšiť, no všeobecne platí, že tento vzťah by mal fungovať veľmi dobre. Nenechávajte však vlčiaky v prítomností malých detí bez dozoru. Napriek svojej oddanosti a rodinnému založeniu môžu byť pre malé deti občas nebezpečné.

Problematické to môže byť aj v prípade iných zvierat. Vďaka hlboko zakorenenému loveckému pudu majú tendencie malé zvieratá loviť. Dokážu s nimi pri dostatočnej pozornosti a zvyku fungovať, môže sa však kedykoľvek stať, že ich tento pud premôže a začnú také zviera loviť. To sa najčastejšie stáva v prípade, ak pred ním zviera začne utekať. Ak teda chováte malé zvieratá ako hlodavce či mačky, dostatočne ich zabezpečte a v prípade ich spoločného stretu na nich poriadne dohliadnite.

Výživa a kŕmenie

Pr kŕmení vlčiaka nesmieme zabúdať na jeho rýchly rast a veľkosť. Krmivo musí tak obsahovať dostatočné množstvo bielkovín a vitamínov. Ako iné veľké plemená má predispozíciu na ochorenia ako dysplázia bedrového či lakťového kĺbu, ktorej jednoduchšie predídete dobrým kŕmením počas rastu.

 Vedeli ste, že...: Ak budete Vášho psa kŕmiť spôsobom, že bude mať stále dostupnú potravu má oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že bude obézny. Obezita a nadváha u psov môže spôsobiť, rovnako ako u ľudí, veľké problémy. Okrem komplikácií s trávením sa zvyšuje aj riziko vzniku dysplázie, ktoré u československých vlčiakov je pomerne vysoké aj bez toho.  

Kŕmiť Vášho československého vlčiaka môžete rovnako dobre komerčne pripravovaným krmivom (granule či konzervy) aj BARFOM či domácou stravou. Pri BARFe a domácej strave však dbajte na dostatočné zastúpenie všetkých živín a minerálov. Pred tým, ako so samotným BARFOM začnete, musíte si naštudovať všetky potreby psa ako aj správny spôsob podávania jedla. Dôležité je aj to, ktoré suroviny pes smie a ktoré nie. Ak nebudete kŕmiť správne, veľmi rýchlo sa psovi začnú prejavovať problémy a stretnete sa aj s inými komplikáciami.

Pri správnom pomere živín má mať pes lesklú a pevnú srsť, pevné pazúry a zdravé zuby. Dávať pozor by ste mali aj na kvalitu stolice, jej pravidelnosť a farbu. Aj niektoré komerčne pripravované krmivá nemusia sadnúť konkrétnemu psovi alebo mu jednoducho nemusia chutiť. Neváhajte skúsiť viacero značiek, kým si vyberiete tie správne. Nikdy však neprechádzajte z jednej značky na druhú nárazovo. Krmivo najprv miešajte, postupne pridávajte vyššie množstvo nových granúl až ich kompletne zameníte. Počas tohto procesu sledujte reakcie psa, tráviace ťažkosti a hnačky nie sú pri zmene výnimočné, nemali by však trvať pridlho.

Najčastejšie ochorenia

Vďaka prímesi odolnej vlčej krvi, ktorá putuje v žilách československého vlčiaka, sa vyhýbajú množstvu chorôb. Nedá sa však povedať, že by žiadnymi problémami netrpeli. Ako každé väčšie psy majú sklon k problémom s pohybovým aparátom. Niekedy sa môžu prejaviť aj iné ochorenia, ktoré sú však ojedinelejšie. Vďaka ich loveckým pudom sa stane, že ulovia krysu či potkana, ktorá môže v sebe niesť rôzne parazity, takže pravidelné odčervovanie či kontroly trusu na prítomnosť parazitov, sú na mieste. Ak chodíte na pravidelné prechádzky do prírody, ktoré toto plemeno veľmi potrebuje, mali by ste ho pravidelne prehliadať, aby ste predišli nákazám, ktoré prenášajú kliešte. 

Československé vlčiaky nie sú jedinečné len svojou vlčou krvou. Výnimočnosť si dokazujú aj vo svojom reprodukčnom cykle. Oproti iným rasám sa suky československého vlčiaka hárajú len jeden krát do roka.

1. Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu (DBK/DLK)

Rovnako ako u nemeckého ovčiaka aj u československého vlčiaka sa toto geneticky podmienené ochorenie prejavuje pomerne často. Predchádzať mu môžeme správnou výživou a zabránením skákania po tvrdom povrchu do 2 rokov života. 

Viac o dysplázií bedrových a lakťových kĺboch, ako aj rozhovor s profesorom Valentom Ledeckým si môžete prečítať v našom článku o nemeckom ovčiakovi.

2. Degeneratívna myelopatia

Ochorenie, ktoré si chovateľ ľahko pomýli s dyspláziou. Prejavuje sa paralýzou panvových a hrudných končatín a dochádza pri ňom k demyelinizácií – postupnému zničeniu bielej hmoty častí miechy, ktorá prechádza hrudnou a bedrovou oblasťou. Tento problém spôsobuje poškodenie génov, pravdepodobne v spojitosti s inými faktormi. Ochorenie je typické ako pre samce tak aj pre samice bez rozdielov.

Diagnostika sa vykonáva na základe klinických príznakov pomocou neurologických vyšetrení a DNA testov. Liečba, ktorá by efektívne vyliečila toto ochorenie momentálne neexistuje. Existujú rôzne pomôcky ako invalidný vozík, ten však môžete použiť len v prípade ak sú postihnuté len panvové končatiny. Predísť tomuto ochoreniu sa dá pomocou kontroly v chove. U overených chovateľov sú tieto kontroly pravidelne vykonávané.

3. Dwarfizmus (diastrofická dysplázia, trpaslíctvo, zakrpatenie)

Táto vážna, nevyliečiteľná porucha sa prejavuje na základe zle vyvinutej hypofýzy. Rastové hormóny, ktoré sú produkované v hypofýze nie sú v tomto prípade v tele dostatočne zastúpené, čo ma za následok malý vzrast psa. Okrem samotného vzrastu so sebou ochorenie nesie aj viacero ďalších príznakov ako nedostatočné osrstenie, zápaly, svrbenie, zápaly obličky či pečene a celkové pomalé reakcie psa. Zákernosťou ochorenia je aj to, že ho nemusíte odhaliť hneď po narodení. Väčšina psov s touto poruchou však zahynie už v maternici.

História plemena

Vlk, ako majestátne zviera, uchvátil ľudí svojou povahou, odolnosťou a inteligenciou. V roku 1955, vo vtedajšom Československu, sa pohraničná stráž rozhodla vykonať experiment, pri ktorom chceli skrížiť vlka a psa. Snažili sa vyšľachtiť psa, ktorý by vďaka krvi pravého vlka získal vyššiu odolnosť, ostražitosť a silu. Tieto psy mali strážiť západnú hranicu. Experiment prebiehal v niekoľkých chovných staniciach súčasne pozdĺž celého Československa. Celý projekt sa realizoval pod dozorom pplk. Ing. Karel Hartla, náčelníka služobnej kynológie pohraničnej stráže. Na území Slovenska projekt realizoval mjr. František Rosík, kynológ bratislavskej brigády.

Prvými zvieracími účastníkmi tohto experimentu boli vlčiča Brita a nemecký ovčiak Cézar z Březového háje. Toto kríženie v chovateľskej stanici v Libějoviciach prinieslo 1 psa a 4 suky, z ktorých boli 2 použité na ďalšie kríženie.

V roku 1968 sa chov v rámci pohraničnej stráže v Čechách ukončil. Chov ČSV sa podarilo obnoviť až v roku 1981 u Vladimíra Mádla v Kolíne. Na Slovensku major Rosík vzal chov ČSV za svoje životné poslanie. V Malackách sa podarilo sústrediť chov počas celých 70. rokov a vznikali ďalšie kríženia. Klub chovateľov československého vlčiaka vznikol v roku 1982, na čelo ktorého zasadol práve František Rosík.

Časom však zistili, že československý vlčiak nie je vhodným psom na stráženie hraníc. Vďaka svojej oddanosti psovodovi a silnej tvorbe hierarchie sa im nedarilo navyknúť si na časté zmeny psovodov.

Po rozpade Československa sa patronátom československého vlčiaka stalo Slovensko a vďaka tomu je dodnes jedným z našich národných plemien psov.

Zdroje informácií: 

• Fogle, B., (1995). Encyklopédia psov, Fortuna Print, Bratislava., 80-7153-089-1
• dogtime.com
• akc.org
• Mathe, Branislav. (2004) Československý vlčiak – plod dvoch národov, ale dedičstvo Slovákov. In: Kynologická revue 07/2004
• Klub chovateľov Československého vlčiaka

Radka Zbellová

Od svojho detstva zbožňujem zvieratá a vždy som sa im chcela venovať počas svojho života. Už počas toho, ako som študovala na gymnáziu, som letné prázdniny trávila vo veterinárnej ambulancii a pomáhala veterinárnemu lekárovi. Hlavne vďaka tomu dnes študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach odbor všeobecné veterinárske lekárstvo. Vždy som veľmi rada aj písala, či už vlastné poviedky alebo články, a preto som sa rozhodla odovzdávať takouto formou časť svojich vedomostí pre ostatných milovníkov zvierat, ktorí by ich mohli využiť. Sama mám dvoch vlastných psíkov a jedného degu. Okrem nich sa celý život venujem aj koňom, ktoré sa stali mojou veľkou srdcovkou.